Preskočiť na obsah

Bitka pri Moháči (1687)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bitka pri Moháči
Súčasť Veľkej tureckej vojny
Dátum 12. august 1687
Miesto Nagyharsány, juhozápadné Maďarsko
Casus belli Opätovná snaha vojensky obsadiť a získať mesto Budín osmanskými Turkami
Výsledok víťazstvo cisárskych vojsk
Protivníci
Svätá ríša rímska Osmanská ríša
Velitelia
Karol V.,
Maximilián II. Bavorský
Eugen Savojský
Süleyman II.
Sila
60 000 60 000
Straty
neznáme 48 000

Bitka pri Moháči, bola jednou z významných bitiek počas Veľkej tureckej vojny v rokoch 1683 až 1699, ktorá sa skončila víťazne a to pre cisárske vojská, pričom práve turecké jednotky boli následkom tejto bitky nútené opustiť celú Slavóniu, územie medzi riekami Dráva, Sáva a Dunajom (dnešné územie Chorvátska a Srbska). Bitka pri Nagyharsány je nazývaná taktiež aj druhou bitkou pri Moháči, keďže bola akýmsi pomyselným víťazným odčinením traumatizujúcej porážky Uhorska pri Moháči v roku 1526.[1]

Bitka pri Moháči na obraze od maďarského maliara Józsefa Borsosa z roku 1837.

Osmanský protiúder a jeho zlyhanie

[upraviť | upraviť zdroj]

V lete roku 1687 podnikol veľkovezír Sulejman (neskorší osmanský sultán Sulejman II.) vojenskú výpravu do Uhorska, ktorá by znamenala opätovné dobytie a zisk Budína. Dňa 12. augusta toho istého roku sa však jeho armáda stretla s vojskami Karola V. Lotrinského v bitke pri obci Nagyharsány v blízkosti Moháča. Vojská samotného veľkovezíra však utrpeli porážku, dôsledkom ktorej veľká časť jeho vojakov (viac než 80 percent) padla, utopila sa v močiaroch alebo rieke Dráve.[2] V bojoch sa vyznamenal taktiež neskorší maršal Eugen Savojský, ktorému sa podarilo úspešne dobyť veliteľský stan veľkovezíra. Práve zato mohol osobne priniesť správu o víťazstve cisárovi Leopoldovi I. Habsburskému do Viedne.[3]

Dôsledky bitky a expanzia na Balkán

[upraviť | upraviť zdroj]

Po ústupe osmanských vojsk padla kresťanským spojencom do rúk takmer celá Slavónia a to spolu s hradmi Osijek, Valpovo, Vukovar, Bučim, Petrovaradín a Požega. Bitka pri Nagyharsány, ktorú historici pomenovali neskôr aj ako druhá bitka pri Moháči, znamenala definitívny zlom osmanskej moci v Uhorsku. Väčšina oddelených tureckých pevností, bez nádeje na príchod pomoci z Osmanskej ríše, sa v nasledujúcich mesiacom po dlhšom či kratšom obliehaní vzdala, pričom ešte v roku 1687 dobyli cisárske vojská pod velením generála Caraffu aj Jáger. Po bitke pokračovali vojaci kresťanských armád v samotnom ťažení smerom na juh, dovnútra Osmanskej ríše.[2]

Vojenské ťaženia a dobýjania pevností cisárskymi vojskami počas Veľkej tureckej vojny.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Teraz.sk - spravodajský portál tlačovej agentúry TASR [online]. TERAZ.sk, 2024-05-28, [cit. 2024-05-28]. Dostupné online.
  2. a b KÓNYA, Peter, a kol. Dejiny Uhorska : (1000 – 1918). [2. vyd.] [Bratislava] : Citadella, 2014. 787 s. ISBN 978-80-89628-59-9. S. 325.
  3. DANGL, Vojtech; SEGEŠ, Vladimír. Vojvodcovia : 111 osobností vojenských dejín Slovenska. Praha : Ottovo nakladatelství, 2012. 472 s. ISBN 978-80-7360-986-3. S. 225, 226.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Battle of Mohács (1687) na anglickej Wikipédii.