Veľká turecká vojna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Veľká turecká vojna (iné názvy: piata rakúsko-turecká vojna, siedma benátsko-turecká vojna) bola séria vojenských stretnutí medzi Osmanskou ríšou a jej nepriateľmi na čele s Rakúskou monarchiou v rokoch 16831699. Vojna začala v roku 1683 druhým obliehaním Viedne štvrťmiliónovou tureckou armádou. Tú sa spojeným európskym vojskám podarilo v bitke pri Viedni poraziť. Rakúskej diplomacii sa na to v roku 1684 spolu s Poľskom a Benátkami podarilo proti Osmanskej ríši ustanoviť Svätú ligu. K nej sa o dva roky neskôr pripojilo i Rusko.

Vojna následne prebiehala na viacerých miestach vo východnej Európe i na Balkáne. Habsburgovcom sa v prvej fáze vojny podarilo upevniť si postavenie v Uhorsku, kde dosiahli dedičnosť trónu a predovšetkým zvrhnúť „slovenského kráľa“, kniežaťa Imricha Tököliho, ktorý sa predtým podrobil Carihradu. Poľské vojská Jána III. Sobieskeho trikrát vpadli do Moldavska.

V roku 1687 bol sultán Mehmed IV. zosadený janičiarmi, ani jeho nástupca Sulejman II. však spočiatku vo vojne nebol príliš úspešný. V roku 1688 padol do rúk Habsburgovcov Belehrad a v roku 1689 aj Skopje. Koncom toho istého roka však veľkovezír Mustafa Köpröli zhromaždil silnú armádu a v roku 1690 zahájil úspešnú protiofenzívu. V októbri 1690 Turci dobyli Belehrad naspäť a v nasledujúcich rokoch sa so striedavými úspechmi bojovalo až do uzavretia mieru v Sremských Karloviciach 26. januára 1699. Habsburgovci na jeho základe získali Sedmohradsko a celé Uhorsko s výnimkou Banátu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Velká turecká válka na českej Wikipédii.