Bitka pri Rozvegove

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Bitka pri Rozvegove
Súčasť Česko-slovensko-maďarského konfliktu (1938 – 1939)
Dátum 16. január 1939
Miesto Predmestie Mukačeva, Podkarpatská Rus
Výsledok Česko-slovenské víťazstvo[1]
Protivníci
Česko-Slovensko Česko-Slovensko (Druhá republika) Vlajka Maďarského kráľovstva Maďarské kráľovstvo
Velitelia
Štábny kapitán Bohumil Mařík
Straty
5 padlých
3 – 5 ranených
1 OA vz. 30 ukoristený Maďarmi[2]
Oficiálne 9 mŕtvych, podľa iných odhadov oveľa viac

Bitka pri Rozvegove bol ozbrojený stret zvedený o predmestie Mukačeva na Podkarpatskej Rusi. Išlo o najkrvavejší boj česko-slovenských jednotiek s maďarskými jednotkami a zároveň o ich prvý vzájomný stret v roku 1939. Bitka skončila krátkodobým vytlačením Maďarov z Rozvegova.

Príčiny konfliktu[upraviť | upraviť kód]

2. novembra skončilo Viedenské arbitrážne rokovanie. Vo Viedni bolo rozhodnuté o československých územných ústupkoch Maďarsku. Išlo o značnú časť územia južného a východného Slovenska a tiež juhozápadná časť Podkarpatskej Rusi. Súčasťou odstúpeného územia bolo aj Mukačevo. Rozvegovo[pozn. 1] ležiace na predmestí Mukačeva na pravom brehu rieky Latorica ale malo naďalej zostať československým územím. Nad rámec Viedenskej arbitráže bolo ale obsadené maďarskou armádou. Niektorí československí dôstojníci okamžite začali zvažovať obsadenie Rozvegova. Čoskoro sa objavila vhodná zámienka. Keď bol v noci z 5 na 6. januára postrelený četník František Dvořák, začali československé jednotky útok.

Bitka[upraviť | upraviť kód]

Rozvegovo obsadzoval 36. peší pluk, ktorý viedol Bohumil Mařík. Prvá zaútočila 1. a 2. rota spolu s niekoľkými družstvami SOS. Rozpútal sa tvrdý pouličný boj. Do boja sa na česko-slovenskej strane zapojili aj tri obrnené vozidlá Tatra OA vz. 30 od motorizovaného prieskumného oddielu 2 a delostrelectvo 5. batérie 12. delostreleckého pluku. Čoskoro sa začala prejavovať početná prevaha na strane Maďarov a Čechoslováci sa teraz museli brániť, ale Rozvegovo sa honvédom už obsadiť nepodarilo. Až popoludní sa podarilo stret utlmiť.

Po bitke[upraviť | upraviť kód]

Po strete bolo rozhodnuté rozkazom z vyšších miest odovzdať Rozvegovo späť Maďarom. Čoskoro po bitke sa maďarské vrchné velenie rozhodlo začať útok na Podkarpatskú Rus. Ten začal 14. marca v údolí rieky Latorica.

Zoznam padlých čechoslovákov[upraviť | upraviť kód]

Hodnosť Meno Jednotka Rok narodenia
Vojak Eliáš Kolačuk 1. rota 36. pešieho pluku 1915
Vojak František Vystrčil 1. rota 36. pešieho pluku 1915
Vojak Antonín Kopeček 1. rota 36. pešieho pluku 1915
Vojak Jan Slanina 1. rota 36. pešieho pluku 1915
Rešpicient Josef Tyšer SOS Rozvegovo, rota Razošín 1893

Zoznam ranených čechoslovákov[upraviť | upraviť kód]

Hodnosť Meno Jednotka Rok narodenia
Vojak Josef Červenka 1. rota 36. pešieho pluku 1914
Vojak Alois Čižmár 1. rota 36. pešieho pluku 1916
Vrchný rešpicient Antonín Kohel SOS Rozvegovo, rota Razošín 1896
Strážmajster Jaroslav Kotúčik SOS Rozvegovo, rota Razošín 1893
Vojak František Novotný 2. rota 36. pešieho pluku 1893

Poznámky[upraviť | upraviť kód]

  1. Rozvegovo, maďarsky Oroszvég (doslova „ruský koniec“), rusky Росвигово (Rosvigovo), ukrajinsky Росвигово (Rosvyhovo) alebo Росвигове (Rosvyhove), rusínsky Росвегово (Rosvegovo), Оросвеґ alebo Оросвиґово je teraz súčasťou mesta Mukačevo.[3]

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. http://kudrnaweb.psm-net.cz/FaS_0209_kudrna2.pdf
  2. http://www.vojna.net/portal/
  3. Украина, Закарпатская область, Мукачево, квартал Росвигово

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • Ladislav Kudrna: Zapomenutá bitva u Rozvegova z 6. ledna 1939. Fakta & svědectví č. 2/2009.
  • Jindřich Marek: Prapor z žižkovského muzea. Přísně tajné č. 2/2004.

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bitva u Rozvegova na českej Wikipédii.