Black Flag

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Black Flag
Základné informácie
Pôvod USA Hermosa Beach, Kalifornia, USA
Žáner(-re) hardcore punk
Pôsobenie 1976 – 1986
Vydavateľstvá SST Records
Členovia skupiny:
Keith Morris
Ron Reyes
Dez Cadena
Henry Rollins
Raymond Pettibon
Glen "Spot" Lockett
Chuck Duckowski
Kira Roessler
C'el Revuelta
Gregg Ginn
David Hrovitz
Brian Migdol
Roberto "ROBO" Valverde
Emil Johnson
Chuck Biscuits
Bill Stevenson
Anthony Martinez

Black Flag (v preklade "čierna vlajka") bola americká hudobná skupina, hrajúca hardcore punk. Skupina bola založená v Los Angeles v roku 1976 gitaristom Gregom Ginneom, spevákom Keithom Morrisom a bubeníkom Davidom Horvitzom. Na začiatku pôsobenia si kapela hovorila Panic a hrali bez basovej gitary. Neskôr sa v skupine vystriedalo viacero basgitaristov: brat Gregga Ginna Raymond Pettibon, (ktorý bol mimo toho tvorcom známeho loga Black Flag a autorom grafického konceptu B.F.) alebo Spot (neskôr sa stal hudobným producentom B.F.). Black Flag, vtedy ešte pod názvom Panic v zostave: Morris, Ginn, Dukowski a Midgol odohral svoj prvý koncert v Decembri 1977 v Redondo Beach v Kalifornii. Neskôr, aby sa vyhli nedorozumeniam a zámene s ďalšou kapelou s názvom Panic, rozhodli sa premenovať na Black Flag.[1] Svoj prvý koncert pod týmto názvom odohrali 27. januára 1979, opäť v Redondo Beach v Kalifornii. V tom čase Midgola za bicími vystriedal Robo. To bolo zároveň prvýkrát, čo kapelu videl vystupovať Dez Cadena

Nový názov navrhol Ginnov brat Raymond Pettibona, ktorý bol tiež autorom loga kapely. Štylizovaná vlajka, ktorú tvorilo štyri čierne pruhy. Pettibon logo komentoval: "Ak biela vlajka znázorňuje kapituláciu, čierna vlajka znázorňuje anarchiu." Čierna vlajka pripomínala anarchistický symbol, ale aj Ginnovu obľúbenú heavymetalovú kapelu Black Sabbath. Hudobníci sprejovali jednoduché logo Black Flag po celom Los Angeles, v snahe získať pozornosť potencionálnych návštevníkov ich koncertov ale takisto v snahe iritovať políciu. Pettibon bol tiež tvorcom grafických návrhov na obaly platní kapely a množstva plagátov na koncerty.

Pôsobenie Henryho Rollinsa[upraviť | upraviť zdroj]

Logo kapely vytvoril Raymond Pettibon, ako symbol rebélie a anarchie. Po spopularizovaní kapely sa objavovalo nasprejované na rôznych miestach v Los Angeles

.

V tom čase, bol veľkým fanúšikom kapely aj 22 ročný Henry Rollins (vlasntým menom Henry Garfield) žijúci vo Washingtone. Rollins bol vokalistom Washingtonskej kapely S.O.A. (State Of Alert). Dlhšiu dobu si dopisoval s členmi kapely a s kapelou sa stretol na koncerte v New Yorku počas ich turné na východnom pobreží spojených štátov. Po improvizovanom vystúpení v bare, kde odspieval spolu s kapelou pieseň 'Clocked In', zatiaľ čo Dez Cadena hral na gitare, dostal ponuku na ďalšiu spoluprácu s kapelou. Napriek počiatočným pochybnostiam, po porade s Ianom Mc kayeom (vokalista Minor Threat), sa rozhodol ponuku prijať. Dez Cadena sa potom presunul na pozíciu gitaristu a po boku Grega Ginna sa stal druhým gitaristom v kapele.

Rollins bol najdlhšie pôsobiacim vokalistom Black Flag. Po tom ako sa pridal ku kapele, priniesol so sebou iný pohľad a postoj ako predchádzajúci speváci. Jeho vystúpenia pôsobili dynamicky a boli plné energie. Na pódiu obyčajne vystupoval len v 'boxerkách'. Gregg Ginn sa o Rolinsovi zmienil po tom ako sa pridal ku kapele: "Už sme nemohli robiť piesne s dávkou humoru ako predtým, začal rozmýšľať kritickým spôsobom"

Kapela s ním nahrala debutový album Damaged vydaný vďaka Gregovi Ginnovi cez nahrávaciu spoločnosť SST Records. Po nahratí albumu opustil Dez Cadena Black Flag a vytvoril kapelu DC3 (neskôr sa v kapele ešte objavil v roku 1983).

Roky 1981 – 1983[upraviť | upraviť zdroj]

Spolu s novým spevákom, Black Flag a The Minutemen vystúpili na turné po európe v zime 1981.Počas tohto turné stretli Richarda Hella (Pseudonym "Richard Meyers"), ikonu európskeho punku, ktorý pre nich usporiadal koncert. Rollins neskôr vydal svoj denník, v ktorom sa zmieňoval o európskom turné pod názvom "Get In The Van" (vo voľnom preklade "Nastúp do dodávky"). Ako frontman, Rollins bol častým terčom násilia zo strany publika, a stal sa známy aj kvôli pästným súbojom s publikom počas koncertov. Rollins vedel na javisku veľmi dobre komunikovať s publikom. Vedel zaujať jednoducho už tým, že s ním rozprával.

Po tom ako sa mala kapela vrátiť z Európy anglický colný úrad zadržal bubeníka Roba, ktorý bol Kolumbijského pôvodu, kvôli problémom s vízami. Robo nebol pripustený naspäť do USA, čo preňho znamenalo koniec v kapele (nakoniec mu úrady dovolili vrátiť sa späť do USA a v roku 1983 sa pripojil ku kapele Misfits, tiež ako bubeník). Strata bubeníka na chvíľu ochromila chod kapely. K Black Flag sa na krátky čas pridal Emil Johnson z 'Twisted Roots', ale bolo jasné, že je iba dočasnou náhradou.

Počas krátkeho amerického turné, na koncerte vo Vancouveri kapela našla náhradu za bicie Chucka Biscuitsa, ktorý opustil kapelu D.O.A. Precestoval s kapelou zvyšok tohto krátkeho turné a učil sa hrať piesne B.F. Táto zostava nahrala Demo kazetu, ktorá bola neskôr vydaná ako bootleg.

Kvôli osobným problémom a častým rozporom s Rollinsom Chuck Biscuits opustil kapelu a pridal sa k Circle Jerks. Nahradil ho Bill Stevenson z kapely The Descendents.

Pravdepodobne aj násilie, ktoré sprevádzalo predchádzajúce turné malo vplyv na ďalšiu tvorbu kapely. Kapela okrem toho brala inšpiráciu aj v iných hudobných žánroch ako punk rocku. Nové piesne boli pomalšie a menej typické pre punk, s vplyvmi klasického rocku a blues. V tomto období opustil Black Flag Dez Cadena, aby sa venoval svojej kapele 'DC3'. Na prvom albume 'DC3' použil niektoré piesne ktoré pôvodne napísal pre Black Flag.

Koncom roku 1983 z kapely odchádza Dukowski. Azzerad tvrdil, ze Ginn bol nespokojný s Dukowskeho profesionálnym rastom a schopnosťou zlepšovať svoju hru. Veci sa začali komplikovať, nakoniec to ale bol Rollins, kto na seba vzal úlohu z kapely vylúčiť Dukowskeho. Napriek tomu, niekoľko z jeho piesní bolo použitých aj na neskorších nahrávkach, a sám Dukowski pokračoval s kapelou ako tour manažér.

v roku 1983 nabral Black Flag nový smer s novými pesničkami, ale v tom čase bez basáka. Vznikol spor okolo nahrávok B.F., kvôli tomu, že SST Records vydalo album 'Damaged'. Pokiaľ sa problém nevyriešil, predbežným súdnym príkazom bolo zakázane používať meno Black Flag na akejkoľvek nahrávke. Vydali však kompilačnú nahrávku 'Everything Went Black', ktorá bola popisovaná ako dielo jednotlivých hudobníkov, nie dielom Black Flag. Napriek tomu, originál obalu tejto nahrávky obsahoval slová 'Black Flag', tie ale boli zakryté pruhmi papiera, aby sa B.F. nedostalo do sporu s nariadením.

Po tom ako mohli znovu legálne vydávať albumy pod svojím menom, nabrali energiu opäť naplno pracovať. Na pozíciu basáka nastúpila Kira Roessler (sestra klávesáka Paula Roesslera z punkovej kapely '45 Grave fame') aby nahradila Dukowskeho. Pre kapelu tak začalo najproduktívnejšie obdobie. Roessler bola nepochybne najlepšia basáčka počas histórie Black Flag. Dukowski hral posobivo, ale Roessler vniesla do hry dômyselnosť a jemnosť.

Rok 1984 bol pre Black Flag a ich vydavateľstvo SST najambicióznejším rokom v histórii kapely. Počas tohto roku vydali 4 štúdiové 'full-length' (full=plný, length=dĺžka) albumy, a na turné boli prakticky počas celého roka. Rollins sa zmienil o 178 vystúpeniach počas roku 1984 a o zhruba podobnom počte v roku 1985. Po tom ako Dukowski opustil kapelu, sa Rollins stal výslovným frontmanom a hovorcom kapely. Bol tak pod väčším tlakom ako dovtedy, zatiaľ čo Ginn vystupoval ako prirodzeý hovorca (Ginn bol autorom väščiny textov a hudby).

S Kirou Roessler na basovej gitare sa Black Flag stal skôr experimentom. Kapela musel častejšie čeliť kritike a pohŕdaniu. Rollins sám hovoril, že set-list Black Flag's v tejto ére len zriedkakedy obsahoval staršie obľubené piesne ako "Six Pack" alebo "Nervous Breakdown", a publikum bolo často iritované z nového, pomalšieho set-listu Black Flag. Zvyšovalo sa násilie voči kapele, a hlavne voči Rollinsovi, viac ako kedykoľvek predtým, a to napriek tomu, že Rollins sa v tomto období venoval vzpieraniu, a bol schopný ľahko sa brániť. Navzdory počiatočnému odporu k novému hudobnému a kvázi psychedelickému smeru bol album 'My War' považovaný ako vplyv pre hudobný žáner grunge.

Koniec kariéry a rozpad[upraviť | upraviť zdroj]

Napriek tomu, že roky 1984 – 85 boli najproduktívnejšie obdobie kapely a nahrávacej spoločnosti SST, Ginn a Rollins sa rozhodli vylúčiť Kiru Roessler, údajne kvôli nestálemu správaniu. Jej absencia, a fakt, že B.F. nemalo stáleho bubeníka (Stevenson sa rozhodol skončiť, nahradil ho Anthony Martinez), prispeli ku klesajúcej reputácii niekoľkých posledných turné Black Flag. Napriek tomu, "živák" 'Who's Got The 10 1/2' bol príkladom toho, že Roessler a Martinez, do B.F. patria a aj vďaka nim je Black Flag silná kapela hodná úcty.

V roku 1986, sa členovia B.F. cítili unavený neustálym cestovaním po koncertoch a tour, násilím a chudobou, ktorej čelili na cestách. Kapela bola spolu takmer desať rokov, a ani po tejto dobe nedosiahla komerčný úspech a stabilitu. Neustále zmeny v obsadení kapely boli ako bariéra k publiku. Ginnova kreativita spôsobovala, že nahrávky zneli úplne rozdielne.

Black Flag hrali svoj posledný koncert 27. júna 27, 1986, v Detroite, štát Michigan; lístky na tento koncert bolo možné zohnať vďaka veľkej podpore hudobných spoločností. Počas tohto vystúpenia sa kapela ukázala ako veľmi talentovaná, keď na koncerte predviedli improvizované piesne, počas ktorých Rollins spieval texty presne ako ho napadli. Piesne ako "Louie, Louie" zneli freneticky, takmer ako nerozoznateľnú explóziu intenzity.

v 'Get In The Van', Rollins napísal, že mu telefonoval Greg Ginn v Auguste 1986: "Povedal mi, že končí s kapelou. Domnieval som sa že je to silné rozhodnutie, bola to predsa jeho kapela. Takže jeden krátky rozhovor, a bolo po všetkom." Veľa zdrojov tvrdilo, že kapela sa oficiálne nerozpadla do roku 1987, to sa ale ukázalo ako nepravda.

Členovia[upraviť | upraviť zdroj]


Vokál
Basová gitara
Gitara
Bicie

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

Štúdiové albumy[upraviť | upraviť zdroj]

Živé albumy[upraviť | upraviť zdroj]

Kompilácie[upraviť | upraviť zdroj]

Single[upraviť | upraviť zdroj]

Štúdiové single[upraviť | upraviť zdroj]

Živé EP single[upraviť | upraviť zdroj]

Bootlegy a iné vydania[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Grad, David. "Fade to Black." Spin. July 1997
  2. Red Rockers discography

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]