Bohuslav Križko

Bohuslav Križko
slovenský banský inžinier, priekopník techniky, vynálezca
Narodenie	24. marec 1864 Kremnica, Slovensko
Úmrtie	19. október 1938 (75 rokov) Bratislava, Slovensko
Portál vied o Zemi  Biografický portál

Bohuslav Križko (* 24. marec 1864, Kremnica – † 19. október 1938, Bratislava) bol slovenský banský inžinier, priekopník techniky, vynálezca.

Narodil sa v rodine významného občana Kremnice Pavla Križka a jeho manželky Márie rodenej Marčekovej (pochádzala z Mošoviec - † 4. jún 1898). V rokoch 1870 – 1875 navštevoval ľudovú školu, 1875 – 1883 študoval na reálke v Kremnici.

V rokoch 1883 - 1886 študoval na Vysokej škole banskej a lesníckej v Banskej Štiavnici a potom pokračoval v štúdiu na vysokej škole technickej Berlin-Charlottenburg, kde v roku 1889 získal titul inžinier.

Po návrate do Kremnice sa zaujímal o široký rozsah inžinierskych činnosti. Bol autorom mnohých vynálezov a patentov, napr. rotačného tlakového čerpadla, rotačného piestového motora, ohniska s kaskádovým roštom a frézy. Do ťažobnej praxi baní uviedol parné turbíny a rad elektricky poháňaných nástrojov. Podieľal sa na výrobe kyseliny sírovej s sírovodíka suchou destiláciou dreva, a od roku 1915. sa pokúšal získať syntetický benzín z uhlia. 9. decembra 1887 bol iniciátorom inštalácii a spustenia verejného osvetlenia Kremnice (ako prvého mesta v Uhorsku a druhého po Viedni v celej habsburskej monarchii). Vďaka jeho úsiliu tiež v tom istom roku bolo uskutočnené v Kremnici prvé telefónne spojenie.

V roku 1890 pôsobil v Severnom Macedónsku ako riaditeľ antimónových a arzénových baní v Alchar, potom pracoval v zlatých baniach v Botes (Bates) a ortuťových baniach Aranyos. Od roku 1894 bol v Transylvánii, naposledy ako generálny riaditeľ lignitovej bane firmy Schil-Urikányer v meste Lupene (Lupeni). Tam vybudoval elektráreň, ktorá zásobovala celú baňu elektrinou. Založil fabriku na benzén, čpavok a naftu a ďalšie priemyselné závody a dočasne riadil aj naftové vrty v Holovci (Galícia). Príklade sa staral o zamestnancov (výstavba bytov, domov, škôl, kostolov, robotníckeho hotela, 2 nemocníc, kúpeľov) a zaviedol finančné bonusy (odmeny) a podiely na zisku.

V roku 1918 bol poverený reorganizáciou baníctva na Slovensku a až do roku 1933 bol predsedom vládnej komisie (hlavný vládny komisár) pre baníctvo a hutníctvo na Slovensku. Bol tiež predsedom kodifikačného jazykového oddelenia technickej terminológie Matice slovenskej. Propagoval elektrifikáciu Slovenska a rozvoj moderných bezpečnostných postupov predovšetkým v baníctve.

Publikoval viacero odborných prác v nemčine a francúzštine.

Zomrel v roku 1938 v Bratislave a pochovali ho v Ľubochni. V roku 1985 jeho pozostatky previezli do Martina na Národný cintorín, kde je pochovaný v hrobe spolu s bratmi Milutínom, Jaromírom a Ladislavom.

Dielo

• Súkromnoprávne zákony uhorské platné na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, Bd. 1, Tl. 2, 1928;
• Baňský zákon platný na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, 1931;
• Řešení uhelné otázky na Slovensku, in: Hornický Věstník, 1933, s. 103; etc. Vgl. Rizner.

Zdroje

• Österreichisches Biographisches Lexikon 1815-1950 Online-Edition, PUBLIKATION: ÖBL 1815-1950, Bd. 4 (Lfg. 18, 1968), S. 281, (nemecky), Online
• Slovenský Deník 20., Slovenská Politika 21. Národnie Noviny 25. 10. 1928; Technický Obzor Slovenský, Jg. 2, 1938, n. 3
• Št. Osuský Služba národu, o. J., S. 279, 300
• Slovenský náučný slovník 2, 1932, S. 269
• Szinnyei 7; A. Lehotzky, Familienchronik der Familie K., 1927, Manuskript im Besitz von D. Lehocká, Preßburg
• J. Kríž-Archiv, Bergbaumus., B. Štiavnica
• Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 9 – evanjelická farnosť; pokrstený ako Bohuslaus Cyrillus Methodius Kryško