Bombardovanie Devínskej Novej Vsi 6. decembra 1944
| Bombardovanie Devínskej Novej Vsi 6. decembra 1944 | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť druhej svetovej vojny | |||||||
Bombardovanie Devínskej Novej Vsi 6. decembra 1944 pri pohľade z bombardéra B-24 Liberator | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
| Sila | |||||||
| 29 bombardérov B-24[2] 26 útočilo na Devínsku 1 na Mosonmagyaróvár 1 na Šaľu 1 na Pezinok |
neuvedená Luftwaffe: asi 20 stíhačiek Bf 109 | ||||||
| Straty | |||||||
| počas náletu žiadne 3 B-24 zostrelili po nálete nemecké stíhačky |
Luftwaffe: 3 Bf 109 v Devínskej Novej Vsi 14 civilných obetí, 34 zranených dočasné prerušenie 6 koľají na železničnej stanici 40 úplne zničených domov, 50 trvale neobývateľných, 49 poškodených, ale opraviteľných[1]:159 | ||||||
Bombardovanie Devínskej Novej Vsi 6. decembra 1944 bol nálet 15. leteckej armády amerických vzdušných síl na železničnú stanicu v Devínskej Novej Vsi.[pozn. 1] 464. bombardovacia skupina, ktorá pôvodne mala bombardovať železničnú stanicu v Bratislave, sa oneskorila pri štarte a keď priletela nad Slovensko, z dôvodu veľkej oblačnosti nad primárnym cieľom zaútočila na príležitostný cieľ - zoraďovaciu železničnú stanicu Devínska Nová Ves. Stanica bola poškodená len dočasne, bombardovanie ale prinieslo 14 civilných obetí, z toho 2 žiačky miestnej školy, a značné škody na budovách a majetku.[1]:158-159
Predohra
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 11. decembra 1941 potom, ako Japonsko napadlo Spojené štáty útokom na Pearl Harbor, Nemecko vyhlásilo USA vojnu. Predseda vlády a minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Vojtech Tuka vyhlásil vojnu Spojeným štátom a Veľkej Británii v mene SR 12. decembra.[3] Na rozdiel od vojny s Poľskom a Sovietskym zväzom Slovenská republika nepodnikla voči západným mocnostiam žiadne priame vojenské akcie. Až v júni 1944 začalo bombardovanie Slovenska 15. leteckou armádou amerických vzdušných síl.
Priebeh náletu
[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 6. decembra 1944 uskutočnila 15. letecká armáda amerických vzdušných síl masívny nálet na železničnú infraštruktúru v strednej Európe: vyše 270 strategických bombardérov B-17 a B-24 zaútočilo na železničné zriaďovacie stanice v mestách Graz a Maribor (vtedy Nemecká ríša), Szombathely, Šopron, Nagycenk, Hegyeshalom a Zalaegerszeg v Maďarsku, na Slovensku boli cieľom Bratislava – železničná stanica, odstavné nádražie s depom.[1]:158
Na Bratislavu štartovali zo základne Pantanella ako prvá bombardovacia skupina 465. nasledovaná skupinou 464. Nehoda pri štarte spôsobila 23 minútové oneskorenie štartu skupiny 464, čo sa ukázalo kľúčovým. Nad Bratislavu dorazilo 29 z 31 bombardérov skupiny, v tom čase už bol primárny cieľ (depo a železničná stanica v Bratislave) zahalený oblakmi, a tak skupina zvolila príležitostný cieľ, železničnú stanicu Devínska Nová Ves. O 11:15 hod. zhodilo 26 Liberatorov na Devínsku Novú Ves asi 200 bômb – 61 ton.[1]:159
Tri posádky bombardovali ďalšie príležitostné ciele. Jedna posádka zaútočila na Mosonmagyaróvár. Ďalšia na lietadle B-24 (42-52070) zhodila 2,5 ton bômb na priemyselný objekt v meste Šaľa a jedna posádka sa zbavila 0,75 ton bômb – zvyšku svojho bombového nákladu, uväzneného v útrobách lietadla pravdepodobne v dôsledku primrznutia k závesom, nad mestom Pezinok, pričom mala zasiahnuť zásobáreň paliva.[2]
Výsledky náletu
[upraviť | upraviť zdroj]Zasiahnutá bola najmä severná časť obce, kde sa nachádzala stanica. Tá utrpela zásah 6 bombami, poškodených bolo 6 koľajníc. Bomby zasiahli aj obytnú štvrť južne od železničnej stanice. Počet mŕtvych bol po bombardovaní odhadovaný na 12 osôb, ranených asi dvadsať. Celkový počet obetí bol v skutočnosti 14 zabitých osôb, ťažko zranených 34, z nich niektorí zomreli neskôr počas prevozu do nemocníc v Bratislave.[1]:159 Bombardovanie usmrtilo i dve žiačky miestnej školy, 7-ročnú Máriu Šteflovičovú a 9-ročnú Cingelovú.[4]:259
| „ | Dňa 6.12.1944 o 11:15 hod. bola bombardovaná stanica Devínska Nová Ves s najbližším okolím. Nálet uskutočnili tri menšie zväzy anglo-amerických lietadiel. Ich cieľom, pevne verím, bola stanica. Bohužiaľ zasiahli všetko možné len stanicu málo. Bol vyhlásený riadne letecký poplach, v stanici bolo len málo vozňov. V koľajisku stanice boli 4 krátery asi v priestore km.41, jeden veľký a tri menšie, smer naprieč stanice. Poškodením boli vylúčené z prevádzky mimo 9, 11, 13 a 15 koľaje všetky ostatné koľaje spolu s vlečkou "Tehelňa". Všetky okná na staničnej budove boli vybité, skladište materiálu a hmotín, skladište odboru i s bytom traťmajstra boli demolované. Na hradle číslo I. boli vybité všetky okná a vytrhané dvere, skladište uhlia bolo rozbité, posunovačská kasáreň demolovaná, naturálny byt naproti stanice bol tiež poškodený. Niekoľko návestných telies bolo rozbitých. Telefonické spojenie bolo úplne prerušené. Elektrické vedenie bolo zničené. Bolo poškodených 13 vozňov, väčšina ľahko, žiaden nevykoľajil. Zo železničných zamestnancov boli usmrtení: Erant Granec, skladník; Robert Polák, výhybkár. Ťažko ranení boli: Ondrej Markovič, sml. zam., vozopisár; Ján Cabadaj, posunovač. Ľahko ranení bol Cyril Klena, telegrafista.
Preprava nebola valne poškodená. Bombardovaním bola ťažko postihnutá "Kolonia" a ulička pri stanici. Bolo poškodených 113 domov a úhrnom zahynulo 13 osôb, väčšinou z "Polanského" majera, medzi nimi i evakuovaní Ukrajinci. |
“ |
| – Pamätná kniha stanice Devínska Nová Ves[2] | ||
Mestská časť Bratislava – Devínska Nová Ves dal osadiť pri príležitosti 75. výročia náletu na budovu bývalého kina Devín pamätnú tabuľu pripomínajúcu obete náletu.
Poznámka
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Slovenská republika vyhlásila vojnu USA a Veľkej Británii 12. decembra 1941.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 4 5 6 KAŠŠÁK, Peter; KRŠÁK, Pavol; TUPÝ, Ľuboš. Bomby nad Bratislavou. Praha : Ottovo nakladatelství, s.r.o., 2016. 192 s. ISBN 978-80-7451-397-8.
- 1 2 3 Kronika leteckej vojny nad Slovenskom, USAAF: 06.12.1944 [online]. airwarsk.blogspot.com, [cit. 2024-04-20]. Dostupné online.
- ↑ ĎURICA, Milan Stanislav. Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí. Bratislava : Lúč, 2021. ISBN 978-80-8179-169-7.
- ↑ HORSKÝ. Obluda na koľajniciach 1938 – 1945. Bratislava : SB PRESS, 2007. 326 s. ISBN 978-80-969626-1-7.