Brest (Francúzsko)
| Brest | ||
| mesto | ||
 |
||
|
||
| Štát |  Francúzsko |
|
|---|---|---|
| Región | Bretónsko | |
| Departement | Finistère | |
| Obvod | Brest | |
| Súradnice | 48°23′24″S 4°29′13″Z / 48,39000°S 4,48694°Z | |
| Najvyšší bod | ||
| - výška | 103 m n. m. | |
| Najnižší bod | ||
| - výška | 0 m n. m. | |
| Rozloha | 49,51 km² (4 951 ha) | |
| Obyvateľstvo | 140 547 | |
| Hustota | 2 838,76 obyv./km² | |
| Primátor | François Cuillandre | |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | |
| PSČ | 29200 | |
| INSEE | 29019 | |
  Poloha obce Brest
|
||
 Mapa obce Brest
|
||
| Wikimedia Commons: Brest (France) | ||
| Webová stránka: brest.fr | ||
.svg)
Brest je najzápadnejšie položené veľké francúzske mesto. Nachádza na severozápade Francúzska v departemente Finistère v regióne Bretónsko, na pobreží Atlantického oceánu. Ide o významný prístav a slúži i ako námorná základňa. Počet obyvateľov v roku 2009 bol okolo 141 tisíc.
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto má rozlohu 49,51 km². Najvyšší bod je položený 103 m n. m. a najnižší bod 0 m n. m.[1]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto je známe od roku 1240, kedy ho získal bretónsky vojvoda Ján I., ale osídlenie tu bolo už v 3. storočí. Od roku 1342 do roku 1397 bolo v anglickom vlastníctve. Jeho výnimočnosti v stredoveku dopomohol i názor: „Kto nie je pánom Brestu, nie je bretónskym vojvodom“. Nakoniec vďaka svadbe neskoršieho francúzskeho kráľa Františka I. s Klaudiou Francúzskou, dcérou Anny Bretónskej, sa Brest stal súčasťou Francúzska. Jeho neskoršiemu rozkvetu dopomohol kardinál Richelieu, ktorý v roku 1631 nechal postaviť drevené hradby. Brest sa stal strediskom francúzskeho loďstva. Neskôr Jean-Baptiste Colbert, minister financií na dvore kráľa Ľudovíta XIV., dal posilniť opevnenie kamennými hradbami. Ďalšie úpravy pokračovali hlavne v druhej polovici 17. storočia pod vedením maršala Vaubana.
Počas Deväťročnej vojny sa v roku 1694 John Berkley pokúsil Brest dobyť so svojim loďstvom, ale márne. Počas druhej svetovej vojny Brest ovládali nacisti a premenili ho na veľkú základňu ponoriek nemeckých nacistických vojsk. Pri bitke o Normandiu zrovnalo mesto so zemou bombardovanie (zostali stáť asi tri budovy). Po vojne muselo porazené Nemecko zaplatiť niekoľko miliárd dolárov na obnovu mesta.
Turistické atrakcie[upraviť | upraviť zdroj]
Museum de la Tour Tanguy uchováva kolekciu diorám, ktoré ukazujú Brest po 2. svetovej vojne. Námorné múzeum zase obsahuje expozície ukazujúce námorné tradície mesta. Následkom bombardovania počas vojny mesto neponúka veľa architektonických pamiatok, jedinou významnejšou je zámok a veža Tanguy.
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Počet obyvateľov je 140 547 (2011)[2].
Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov.
Zdroje: INSEE[3]
Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]
- Alain Robbe-Grillet (* 1922 – † 2008), spisovateľ, literárny teoretik a filmový režisér
- Pierre Brice (* 1929), herec
- Béatrice Dalle (* 1964), herečka
- Yann Tiersen (* 1970), avantgardný hudobník a multiinštrumentalista
- Gonzalo Higuaín (* 1987), argentínsky futbalista
Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]
Cádiz, Španielsko, 1986
Konstanca, Rumunsko, 1993
Denver, Colorado, USA, 1956
Dún Laoghaire, Írsko, 1984
Jokosuka, Japonsko, 1970
Kiel, Nemecko, 1964
Plymouth, Spojené kráľovstvo, 1963
Saponé, Burkina Faso, 1989
Taranto, Taliansko, 1964
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Répertoire Géographique des Communes [online]. Institut national de l'information géographique et forestière (IGN). Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ Résultat du recensement de la population 2008 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). Dostupné online. (po francúzsky)
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Brest (Francie) na českej Wikipédii.
