Brimstone

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Brimstone
Missile MBDA Brimstone.jpg
Závesník s tromi strelami Brimstone
Typ: Raketa vzduch-zem krátkeho dosahu
Miesto pôvodu: Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo
História služby
V službe: 2005
História výroby
Výrobca: GEC-Marconi / MBDA
Základné údaje
Hmotnosť: 48,5 kg
Dĺžka: 1,8 m
Maximálny dostrel: asi 32 km
Zameriavanie: Inerciálne návádzanie na cieľ / aktívne radarové / laserové
Priemer: 17,8 cm

Brimstone je riadená strela typu vzduch-zem, určená na ničenie opancierovaných pohyblivých cieľov, ako sú tanky, obrnené vozidlá alebo samohybné húfnice. Je to radarom navádzaná strela, ktorá vznikla na základe požiadavky Royal Air Force. Pôvodne malo ísť o raketu typu „vystreľ a zabudni“, t.j. mala sa sama navádzať počas celého letu, aby sa mohol pilot venovať ďalšej bojovej činnosti alebo vykonať únikový manéver. Dodatočne však bola vybavená ešte laserovým navádzaním, ktoré vyžaduje, aby bol cieľ ožarovaný laserovým značkovačom, až kým nedôjde k jeho zásahu.

Raketa je od roku 2005 súčasťou výzbroje lietadiel Tornado GR4, zároveň však prebieha jej integrácia aj do stíhačiek Typhoon[1] a vrtuľníkov Apache.[2]

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť kód]

Strela Brimstone vystavená v RAF Museum London

V roku 1982 bol vydaný dokument Staff Requirement (Air) 138 s technickými požiadavkami na novú strelu, ktorá by nahradila kazetové bomby BL755 and RBL755. Pri návrhu rakety sa počítalo s masívnym nasadením v strednej Európe proti obrnenej technike Varšavskej zmluvy. BL755 bola účinná zbraň, ale jej účinnosť proti novšiemu pancierovaniu bola sporná. Po skončení studenej vojny však prehodnotila RAF svoje požiadavky a financovanie bolo zastavené. Krátko na to skúsenosti z vojny v Perzskom zálive v roku 1991 ukázali, že stíhací piloti sa bez modernej proti-pancierovej strely nezaobídu a projekt bol znovu vzkriesený.

V roku 1994 bol vydaný dokument Staff Requirement (Air) 1238, známy tiež ako Advanced Anti-Armour Weapon (AAAW), t.j. pokročilá proti-pancierová zbraň. Požiadavky, obsiahnuté v dokumente boli veľmi vysoké a vyžadovali úplne autonómnu strelu. Raketa mala mať systém, ktorý by ju naviedol na cieľ za každého počasia, vo dne i v noci. Taktiež mala byť schopná preraziť každú známu balistickú ochranu vtedajších pancierových vozidiel. Keďže sa predpokladalo nasadenie strely na bojisku s hustou protivzdušnou obranou, musela byť schopná odpalu pri lete nadzvukovou rýchlosťou, v strednej alebo nízkej výške a z dostatočne bezpečnej vzdialenosti. Poslednou požiadavkou bola jednoduchá logistická podpora a údržba.

Svoje návrhy na novú strelu podalo päť firiem: Thorn EMI, Hunting Engineering, Texas Instruments, British Aerospace Dynamics a GEC Marconi. Spoločnosť GEC-Marconi predstavila raketu, ktorá vychádzala zo strely Hellfire, ale kvôli splneniu náročných požiadaviek pozostávala z množstva nových komponentov. V júli 1996 bolo ohlásené, že GEC-Marconi sa stala víťazom súťaže a v nasledujúcom roku podpísala zmluvu na vývoj novej riadenej strely Brimstone. GEC Marconi sa neskôr stala súčasťou Alenia Marconi Systems a následne bola začlenená do spoločnosti MBDA Missile Systems.

Prvé letové testy sa uskutočnili v roku 1998 a o rok neskôr prebehli v USA aj strelecké testy. Pôvodne sa plánovalo, že strela bude zaradená do výzbroje v roku 2001. Technické problémy, s ktorými sa konštruktéri počas vývoja potýkali, však posunuli tento termín až na 31. marec 2005. Náklady na vývoj rakety Brimstone sa vyšplhali na 370 mil. britských libier.

Hoci boli rakety Brimstone vynikajúcou zbraňou proti potenciálnym početným jednotkám obrnenej techniky, vojny v Afganistane a Iraku ukázali, že moderné asymetrické konflikty vyžadujú iný typ zbrane. Aby nedochádzalo k veľkým stratám civilistov, bolo potrebné vyvinúť riadenú strelu s vysokou presnosťou, ale s obmedzenou ničivou silou. Počas týchto konfliktov používali síce piloti riadené strely Maverick, tie však mali veľkú bojovú hlavicu a príliš veľký ničivý účinok. Preto bola v roku 2007 vznesená naliehavá operačná požiadavka, aby bola raketa Brimstone vybavená dodatočným navádzacím systémom. Táto nová raketa bola nazvaná Dual Mode Brimstone a dodatočné náklady na jej vývoj predstavovali 10 mil. britských libier. Nová raketa disponovala okrem radarového navádzacieho systému aj prídavným laserovým navádzaním. K jej prvému bojovému nasadeniu došlo v decembri 2008 počas vojny v Iraku.[3]

V roku 2011 bola Dual Mode Brimstone vybraná ako základ pre vývoj novej rakety s dlhším doletom vrámci programu Selected Precision Effects at Range (SPEAR) Capability 2. Táto moderná riadená strela typu vzduch-zem bola nazvaná Brimstone 2 a mala byť zavedená do služby v roku 2013. Práce na vývoji sa však oneskorili o tri roky a tak sa do výzbroje lietadiel Tornado GR4 dostala až v júli 2016.

Ďalšou platformou pre strely Brimstone by mohlo byť i bezpilotné lietadlo Reaper, ktoré podstúpilo počiatočné strelecké testy v období od decembra 2013 do januára 2014. Táto séria testov dokázala, že aj na diaľku riadené lietadlo dokáže prostredníctvom rakety Brimstone úspešne ničiť stacionárne a pohyblivé pozemné ciele. Konečné rozhodnutie o integrácii strely do dronu Reaper však zatiaľ nepadlo.[4]

Vo februári 2015 bola podpísaná zmluva v hodnote 200 mil. eur, na základe ktorej by strely Brimstone 2 mali byť integrované do lietadiel Eurofighter Typhoon. Britské stíhačky Typhoon by tak mali byť do konca roka 2018 vyzbrojené 6 raketami tohto typu.[5]

V júni 2016 bola zverejnená informácia, že prvé streľby raketami Brimstone má úspešne za sebou aj americký bojový vrtuľník Apache. Ako sa ukázalo o mesiac neskôr, tieto testy hrali dôležitú úlohu v rozhodovaní britskej armády o budúcich nákupoch vojenskej techniky. Dňa 11. júla bola totiž podpísaná zmluva na nákup 50 vrtuľníkov AH-64 Apache.

Konštrukcia a vlastnosti[upraviť | upraviť kód]

Strela Brimstone na lietadle Tornado GR4

Hoci pôvodne Brimstone vychádzala z rakety Hellfire, nemá s ňou, až na podobné riadiace plochy, takmer nič spoločné. Raketový motor akceleruje na nadzvukovú rýchlosť (max. Mach 1,3) za menej ako tri sekundy. Raketa môže byť vystrelená v akejkoľvek výške, vrátane extrémne nízkych nadmorských výšok. Rôzne odhady sa zhodujú, že jej dolet je približne 32 km.

Lietadlo Tornado má štyri závesníky, na ktorých môže niesť po 3 strely Brimstone. Pri dĺžke 1,8 m, priemere 17,8 cm a hmotnosti 48,5 kg sa jedná o veľmi kompaktnú zbraň, schopnú preraziť aj reaktívne pancierovanie. V hlavici sa nachádza navádzací systém, za ktorým je kumulatívna bojová časť s hmotnosťou 6,2 kg. Rádiolokačný systém navádzania pracuje v páse milimetrových vĺn na frekvencii 94 GHz. Radar poskytuje obraz cieľa vo veľmi vysokom rozlíšení, ktorý je následne porovnávaný so záznamami z digitálnej knižnice cieľov. Vďaka množstvu sofistikovaných algoritmov dokáže Brimstone rozpoznať, o aký typ vojenskej techniky ide. Rádiolokátor strely sleduje cieľ pomocou vyžarovania iba veľmi úzkeho lúča, vďaka čomu je Brimstone protivníkom pomerne obtiažne zistiteľná a minimalizuje sa tým i možnosť rušenia. Raketa je po vystrelení navedená inerciálnym systémom do určeného priestoru a následne sa zapne radar, ktorý vyhľadá možné ciele v danej oblasti. Len čo sú všetky ciele rozoznané, určí sa ich priorita a najdôležitejší cieľ je na radare zamknutý. Brimstone má naprogramovaných množstvo spôsobov vedenia útoku. Ak sú ciele rozmiestnené na väčšej ploche, je možné vystreliť naraz viacero striel, ktoré letia vedľa seba a dopadnú na všetky ciele súčasne. V prípade, že cieľom je napríklad kolóna obrnených vozidiel, rakety poletia jedna za druhou a znovu sa zosynchronizujú, aby dopadli na ciele súčasne. Pre zaistenie väčšej flexibility použitia týchto striel, môže Brimstone prijímať informácie o cieľoch aj z iných platforiem (napr. z prieskumného lietadla Sentinel R1).[6]

Dual Mode Brimstone má duálny systém navádzania, ktorý kombinuje pôvodný radar s poloaktívnym laserovým navádzaním. V októbri 2013 sa uskutočnili s raketou Dual Mode Brimstone strelecké testy, ktoré dokázali, že päť rakiet dokáže úspešne zasiahnuť kolónu vozidiel, pohybujúcich sa rýchlosťou 112 km/h.[7] Skúsenosti z bojov v Afganistane a Líbyi preukázali, že strela Dual Mode Brimstone dosahuje až 98 percentnú úspešnosť pri zasahovaní pozemných cieľov.[8]

Najmodernejšia verzia, nazvaná Brimstone 2, má vylepšený systém navádzania a taktiež bojovú hlavicu. Okrem toho získala výkonnejší motor a jej dolet sa zvýšil o viac ako 200%.[9]

Nasadenie[upraviť | upraviť kód]

Vojna v Iraku[upraviť | upraviť kód]

V roku 2003 vstúpili vojská koalície vedenej USA do Iraku a zahájili vojnu proti režimu Saddáma Husajna. Zúčastnilo sa jej aj všetkých 5 letiek britských Tornado GR4, ktoré 18. decembra 2008 prvýkrát bojovo nasadili strely Brimstone.

Vojna v Afganistane[upraviť | upraviť kód]

Počas operácie Herrick v Afganistane bombardovali britské Tornada pozície Talibanu nielen bombami Paveway IV, ale aj strelami Brimstone.

Vojna v Líbyi[upraviť | upraviť kód]

V roku 2011 sa 16 britských lietadiel Panavia Tornado GR4 zúčastnilo vojenskej intervencie v Líbyi. Okrem navádzaných bômb Paveway IV a striel s plochou dráhou letu Storm Shadow vystrelili celkovo 230 rakiet Brimstone. Tie boli použité hlavne na ničenie mobilných cieľov, akými boli vojenské vozidlá Kaddáfiho jednotiek.[10]

Intervencia v Iraku a Sýrii proti ISIL[upraviť | upraviť kód]

Dňa 29. septembra 2014 zaútočili britské stíhačky Tornado GR4 prvýkrát na pozície Islamského štátu v Iraku. Lietadlá bombardovali delostrelecké pozície laserom navádzanými bombami Paveway IV a jedno ozbrojené vozidlo zničili riadenou strelou Brimstone.[11] V noci 2. decembra 2015 schválil britský parlament rozšírenie náletov kráľovského letectva proti radikálom z Islamského štátu aj na územie Sýrie.[12] Prvýkrát použilo britské letectvo proti ISIL v Sýrii strelu Brimstone, keď s jej pomocou zničili nákladné auto, vezúce zásoby pre militantov. Útoku sa zúčastnili aj drony Reaper, z ktorých jeden zničil pozemný cieľ strelou Hellfire.[13]

Varianty[upraviť | upraviť kód]

  • Brimstone
  • Dual Mode Brimstone
  • Brimstone 2

Používatelia[upraviť | upraviť kód]

Saudská Arábia Saudská Arábia

Kráľovské saudské vzdušné sily

Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo

Royal Air Force

Referencie[upraviť | upraviť kód]

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]