Brzotín (hrad)

Brzotín (-normovaný názov)^[1] alebo Brzotínsky hrad je hrad v obci Brzotín.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Brzotín leží v Rožňavskej kotline na nive rieky Slaná. Obec sa spomína roku 1243 v donačnej listine, vznikla však na staršom osídlení – bukovohorské sídlisko v okolí Brzotínskej vyvieračky.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Za získané zásluhy pri tatárskom vpáde dostali prevažnú časť bývalého majetku comesa Borša v spomínanom roku 1243 od kráľa Belu IV. bratia Detrich a Štefan Szár, Matejovi synovia z rodu Ákošovcov-Bebekovcov, ktorí postavili prvé kamenné opevnenie. S rozsiahlym darovaným územím dostali tiež obaja bratia právo dolovania drahých kovov pri Brzotíne do výšky 200 mariek striebra.

Obrovský majetok Ákošovcov bol dlho spravovaný ako nediel a až neskoršie dochádza k jeho rozdeľovaniu (rod Ákošovcov sa totiž časom rozrástol a zač. 14. stor. prevzali jeho členovia podľa priezviska jedného z Detrichových vnukov meno Bebekovci). Záujem o rudné bohatstvo prejavil koncom 13. stor. podnikavý a v baníctve skúsenejší spišský rod Mariássyovcov. Tak roku 1290 odpredal Dominik Bebek Brzotín spišskému comesovi Batyzovi z rodu Mariássyovcov, ktorí roku 1293 na mieste opevnenia postavili hrad a v obci mali mýtnu stanicu. Roku 1318 došlo k prvému rozdeleniu ákošovských majetkov medzi 5 synov Beňadika, syna Detricha Szára. O 2 roky neskôr sa táto deľba spresnila, rodový majetok sa rozdelil na 3 časti a tým aj rodina Ákošovcov-Bebekovcov na 3 vetvy:plešiveckú, štítnickú a kameniansku. Plešivecké panstvo pripadlo najstaršiemu synovi Dominikovi, Mikuláš a Ladislav dostali Štítnik s okolitými dedinami a kameniansky podiel pripadol bratom Jánovi a Petrovi. Rozdelenie rodového majetku, výnosy z dolovania i výčiny Mariássyovcov spôsobili, že Dominikovi súrodenci z plešiveckej vetvy napadli platnosť predajnej zmluvy, podľa ktorej sa Mariássyovci stali pánmi Brzotína a k nemu patriacich baní. Zdôvodňovali to tým, že v čase uzavretia zmluvy ešte neboli dospelí a k odpredaju došlo vlastne bez ich súhlasu. Tento spor o neplatnosti kúpno-predajnej zmluvy Brzotína trval 30 rokov, hoci v období sporu Bebekovci sa stali pánmi brzotínskej časti rodového majetku a s ňou aj územia Krásnej Hôrky. Spor bol s konečnou platnosťou rozriešený vzájomnou dohodou 8. mája 1352, pričom Mariássyovcom bol ponechaný Brzotín a Bebekovci dostali naspäť Krásnu Hôrku.

Roku 1416 je majiteľom hradu rodina Gemerských, ale o krátky čas sa stal majetkom kráľovského nádvorníka Jána Nagya z Plešivca. V listinách sa v tých časoch spomína ako castrum Berzethe. Neskôr bol opäť kráľovským majetkom a v roku 1430 ho kráľ Žigmund daroval rodine Peréniovcov. Tak ako všetky gemerské hrady, aj Brzotín dostalo do rúk vojsko Jána Jiskru z Brandýsa. Od husitov ho dobyl Matej Korvín, ale pri obliehaní bol veľmi poškodený a odvtedy neudržiavaný. V roku 1489 sa stal majiteľom Štefan Mariássy a po ňom sa majitelia striedali veľmi často. V roku 1556 hrad dobyli Turci, načas bol v rukách lúpežných rytierov, až ho roku 1573 Turci zborili – obec bola poplatná Turkom. Od 16. storočia bola zrúcanina a priľahlé panstvo majetkom Andrássyovcov.

Exteriér[upraviť | upraviť zdroj]

Bálin Ila vo svojej monografii uvádza, že hrad postavili Mariášiovci pravdepodobne na mieste strážnej veže, toto miesto volali hrad Červených mníchov. Mohlo to mať nejaký súvis s johanitmi, ktorí mohli túto strážnu vežu využívať. Hrad však pravdepodobne postavili v rokoch 1293 – 1327, čomu zodpovedá aj jeho slohová dispozícia. Hrad stojí na skalnom výbežku upravenom na terasovité plató 20x15 m. Pozostával z blokovej palácovej stavby s obdĺžnikovým pôdorysom (16,5x4,5 m) a malého nádvoria, ktoré sa lichobežníkovo zužovalo smerom na východ (16/12x6 m). Obvodové murivo so šírkou 2 m bolo z miestneho vápencového kameňa a spájala ho tvrdá vápencová malta. Palác bol omietnutý hrubou omietkou. Vonkajšie líce paláca je pilierovito vpustené do skalného podložia a základy paláca boli osadené do vopred vysekaného kamenného lôžka, pričom nádvorie je zvýšené o suterénnu časť paláca. Hrad bol chránený priekopou v tvare podkovy, ktorej šírka je od 7 do 17 m a hĺbka cca 4 – 5 m. Prístupová cesta viedla popri hrádku a vstup z východnej strany zabezpečovalo pravdepodobne drevené premostenie, po ktorom tu zostala 4 m široká a 6 – 7 m dlhá predprseň. Tento jazykovitý skalný výbežok však mohol niesť aj predbránie, ktoré chránilo vstup do malého nádvoria. Ale to nám zodpovie až archeologický výskum.

Súčasný stav[upraviť | upraviť zdroj]

Hrad nie je z cesty viditeľný ale po miernom blúdení v lese po svahu vápencového masívu Silickej planiny môžete objaviť malý skalný výbežok so zvyškami múru a viditeľnú priekopu.