Budatín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 13:37, 11. júl 2011, ktorú vytvoril BT (diskusia | príspevky) (aktualizácia)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
mestská časť Žilina-Budatín vyznačená na mape mesta
Budatínsky zámok, november 2005
Obec Budatín a Budatínsky zámok v pozadí

Budatín je mestská časť Žiliny. Leží na pravej strane rieky Váh pri sútoku s riekou Kysuca. Od Žiliny ho oddeľuje rieka Váh, od Považského Chlmca rieka Kysuca, na severe susedí s mestskou časťou Brodno a na východe s mestskou časťou Zádubnie. Je postavený prevažne na svahoch pretiahnutého výbežku vrchu Dubeň s malebnými výhľadmi.

V polohe Machov a Hrbky sa zistili stopy osídlenia zo staršej kamennej doby (20 000 rokov pred Kr.) a včasného stredoveku. Budatín je úzko spätý s Budatínskym zámkom, predtým vodný hrad, ktorého veža stála pravdepodobne v roku 1250. Budatínsky zámok s parkom leží v zúženom priestore pri sútoku rieky Kysuca s Váhom a medzi výbežkom pretiahnutého vrchu Dubeň a vrchom Chlmce. Zo Žiliny sa prechádzalo brodom cez Váh okolo vodného hradu smerom do Sliezska. Neskoršie bol postavený drevený most. Koncom 30. rokov 19. storočia postavili v tomto priestore, ale mimo areálu zámku ešte jednoposchodový kaštieľ. Písomne sa prvýkrát obec spomína v roku 1321 pod názvom Badacin v súvislosti s oslobodením Žilinčanov od platenia mýta v Budatíne a v roku 1350 pod názvom Budetin. Ako erb používala opevnený zámok. Od roku 1438 patrila obec pod budatínske panstvo. V roku 1598 mala obec 13 žehliarskych domov a jej obyvatelia pracovali na budatínskom panstve a majeri. Počet obyvateľov postupne narastal, v roku 1784 mal Budatín 265 obyvateľov a v roku 1850 už 365 (dnes 1543). Obyvatelia Budatína boli prevažne želiari a svoje domy si mohli stavať len na strmom výbežku vrchu Dubeň. V strmom svahu medzi domami je postavená aj kaplnka. Ďalšie menšia prícestná kaplnka je postavená na severnej strane Dubňa. Terajšie Námestie hrdinov sa postupne vytvorilo pred kaštieľom. Významnou historickou udalosťou v týchto miestach boli víťazstvá slovenských dobrovoľníkov bojujúcich za práva Slovákov nad maďarskými gardami na prelome rokov 1848/1849. Po skončení bojov, 4. 1. 1849 vystúpili na dnešnom Mariánskom námestí v Žiline Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban. Na pamiatku tejto udalosti je na južnej strane námestia postavený Pamätník slovenských dobrovoľníkov. Pri vstupe do Budatína bol v roku 2006 odhalený monumentálny pamätník Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, prvému predsedovi SNR. V blízkosti je obnovený aj pamätník obetiam I. a II. svetovej vojny.

Budatín bol pripojený k Žiline v roku 1949, s ktorým niekoľko storočí susedil. V Budatíne je základná a materská škola, pošta a ako samostatná obec má vlastný cintorín. V minulosti patrila do farnosti Brodno a teraz patrí do farnosti Zástranie. V mestskej časti sa nenachádza nijaký priemysel. Aj posledné desaťročia sa budovala len individuálna bytová výstavba. V posledných rokoch sa výstavba presunula na severnú časť vrchu Dubeň smerom na Zádubnie, s ktorým bude čoskoro spojený.

Budatín, jeho malebné domčeky na svahoch Dubňa, úzko spätý s Budatínskym zámkom a parkom, zaplatil vysokú daň za svoju polohu. Dopravné komunikácie rozdelili Budatín na tri časti. Už v roku 1872 bola dokončená Košicko–bohumínska železnica, pre ktorú museli vybudovať nový vstup do zámku, lebo prechádzala tesne pri jeho vchode. Železnica, ktorá prechádza cez dva železničné mosty ponad Váh do Žiliny, oddelila zámok a časť rodinných domov od starého Budatína. Pôvodná cesta do Sliezska, kde sa vyberalo mýto, zmenila sa na diaľničný štvorpruhový privádzač, s mimoúrovňovým križovaním, pre ktorý museli na Námestí hrdinov zbúrať kaštieľ.

Pozri aj

Galéria

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Budatín