Bystrianske podhorie
| Bystrianske podhorie | |
| geomorfologický podcelok | |
 Okolie Mýta pod Ďumbierom
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Brezno |
| Nadradená jednotka |
Horehronské podolie |
| Susedné jednotky |
Ďumbierske Tatry Kráľovohoľské Tatry Heľpianske podolie Breznianska kotlina Lopejská kotlina |
| Súradnice | 48°49′44″S 19°38′53″V / 48,829°S 19,648°V |
| Najnižší bod | koryto Hrona na juhozápadnom okraji |
| - výška | cca 470 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Bystrianske podhorie je geomorfologický podcelok Horehronského podolia. Leží severne od mesta Brezno.
Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]
Výraznejšie zvlnené územie vytvára prechod medzi údolím Hrona a horským pásmom Nízkej Tatier. Susednými podcelkami sú v rámci geomorfologického celku Heľpianske podolie na východe, Breznianska kotlina na juhu a Lopejská kotlina na západe. Na severe nadväzujú Ďumbierske a Kráľovohoľské Tatry.[1]
Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]
Územie je súčasťou ochranného pásma Národného parku Nízke Tatry. Nachádzajú sa tu chránené územia Suchá dolina, Horné lazy a Breznianska skalka. Známou atrakciou je Bystrianska jaskyňa.[2]
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Južným okrajom podcelku vedie po severnom nábreží rieky Hron cesta I/66 (Banská Bystrica – Brezno – Poprad), tvoriaci hlavnú dopravnú tepnu Horehronia. Z Podbrezovej vedie cesta I/72 do Liptovského Hrádku cez horské sedlo Čertovica, na ktorú sa v Bystrej pripája cesta II/584 na Trangošku. Z Mýta pod Ďumbierom vedie cesta II/584 do Bujakova, čím sa skracuje cesta na Heľpu.[2]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
V severnej časti územia ležia významné strediská cestovného ruchu Krpáčovo a Tále, ponúkajúce komplex služieb počas celého roka. Lokality prepája 
červeno značená turistická trasa, ktorú križujú viaceré chodníky na hrebeň Nízkych Tatier. Neďaleko Bystrej sa nachádza atraktívna Bystrianska jaskyňa.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-03-23]. Dostupné online.
- ↑ a b c mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-03-28]. Dostupné online.