Carmen (opera)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Carmen
Carmen
1875 Carmen poster.jpg
Hudba
Georges Bizet
Libreto
Henri Meilhac, Ludovic Halévy
Predloha
Prosper Mérimée
Vznik
1874
Premiéra
3. marec 1875
Paríž
Informácie o predstavení
Jazyk francúzsky
Počet dejstiev 4
Miesto a čas diania Španielsko,Sevilla, okolo roku 1820
Približná dĺžka približne 160 minút
Pozri tiež Zoznam opier

Carmen je francúzska opera, ktorú v roku 1874 zložil francúzsky skladateľ Georges Bizet, podľa rovnomenného románu z roku 1852 od francúzskeho spisovateľa Prospera Mériméea. Ten sa pravdepodobne inšpiroval Puškinovou básňou Cigáni (Цыганы), ktorú čítal v roku 1840. Libretto k opere napísali Henri Meilhac a Ludovic Halévy.

Vznik a história opery[upraviť | upraviť zdroj]

Opera mala premiéru 3. marca 1875 v Opéra-Comique, v Paríži, ale úplne bez úspechu. Preto ju asi po štyroch – piatich predstaveniach prestali hrať. Bizet umiera na infarkt presne tri mesiace po premiére Carmen. Je presvedčený, že Carmen je jeho najlepšie dielo. To sa potvrdilo až o osem rokov neskôr v roku 1883 v tej istej opere, kedy Carmen zožala úspech a stala sa jednou z najviac hraných a najúspešnejších opier.

Príbeh opery sa odohráva v Španielsku, v meste Sevilla, približne okolo roku 1820, kde sa predstavuje hlavná hrdinka, krásna a mladá cigánka Carmen, so slobodným srdcom a zmýšľaním. Akoby z nudy zvádza desiatnika Josého.

Je zaujímavou perličkou, že Bizet nikdy nenavštívil Španielsko.

Postavy a obsadenie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Carmen, cigánka – Mezzosoprán
  • Don José, vojak, desiatnik – Tenor
  • Escamillo, toreador – Barytón
  • Micaela, dievča z dediny dona Josého – Soprán
  • Zuniga, poručík – Bas
  • Morales, seržant – Barytón
  • Frasquita, cigánka, priateľka Carmen – Soprán
  • Mercédès, cigánka, ďalšia priateľka Carmen – Mezzosoprán
  • Lillas Pastia, majiteľ krčmy – rozpráva
  • Le Dancaïre, pašerák  – Barytón
  • Le Remendado, ďalší pašerák – Tenor
  • Chorus: Vojaci, mladí muži, dievčatá z továrne na cigarety, fanúšikovia Escamilla, Cigáni, obchodníci a predajcovia pomarančov, polícia, ľudia.

Obsah opery[upraviť | upraviť zdroj]

1. dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Námestie v Seville

Micaela hľadá dona Josého s odkazom od jeho matky. Ten však nie je v službe a tak Micaela odmieta návrh ostatných vojakov, aby ho počkala a utečie. Medzitým je v blízkej továrni na cigarety prestávka, pracujúce ženy z nej sa schádzajú na námestí, kde flirtujú s vojakmi, občerstvujú sa a oddychujú. Všetci muži čakajú na najkrajšiu z nich, mladú cigánku Carmen. Keď sa zjaví, dotierajú na ňu, nech si z nich niekoho vyberie. Carmen odpovedá: možno, možno nikdy, možno niekedy, určite však nie dnes a spieva slávnu áriu Habanera (L'amour est un oiseau Rebelle), v ktorej varuje: ak ma nemáš rád milujem ťa, ak ťa milujem, daj si na mňa pozor.

Carmen 1875 Act1 lithograph Lamy NGO1p736.jpg

V závere árie hádže do dona Josého kvetinu, pretože on ako jediný z mužov si ju nevšíma. Ten kvetinu zdvihne a schová si ju. Ženy sa vracajú do továrne…

…vracia sa aj Micaela a odovzdáva donovi Josému odkaz, peniaze a bozk od jeho matky v krásnej árii: ("Parle-moi de ma mère!"). Po tomto sa Micaela vracia do ich rodnej dediny odovzdať odkaz od dona Josého jeho matke. Don José si práve stačí prečítať list od matky a sľubuje si nahlas, že sa vráti domov a ožení s Micaelou, keď sa prihrnú ženy, hučiace jedna cez druhú. V továrni sa zomlela bitka, do ktorej je zapletená aj Carmen, sekla inú ženu nožom do tváre. Carmen odmieta odpovedať Zunigovi, čo sa stalo. Zuniga poveruje dona Josého strážením Carmen, zatiaľ čo on ide vypísať príkaz na uväznenie.

Carmen skúša zviesť Josého a rozpráva sa s ním o kvetine, ktorú mu hodila ten deň na námestí a ktorú má on stále pri sebe. Don José jej zakazuje hovoriť, ale neprikazuje jej mlčať a tak Carmen zvádza Josého spevom. V árii ("Près des remparts de Séville") mu navrhuje schôdzku v krčme u jej kamaráta Lillasa Pastiu, kde sa budú zabávať spevom, tancom a pitím manzanili, a priamo navrhuje, aby sa José stal jej milencom, čomu don José neodolá. Carmen s jeho pomocou uniká a don José zato ide na dva mesiace do väzenia.

2. dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Ária toreadora: Votre toast (Váš prípitok páni vojaci, vám rád oplatím, atď.)
Krčma Lillasa Pastia
Carmen aquarelle Merimee.jpg

Od uväznenia dona Josého prešli dva mesiace. Cigánky, vrátane Carmen zabávajú vojakov tancom a spevom, flirtujú s nimi ("Les tringles des sistres tintaient"). Carmen flirtuje so Zunigom, ktorý sa stále nádejá, že získa Carmen. Zrazu zvonku začujú hluk. To do mesta vošiel preslávený toreador Escamillo a ľudia mu skandujú. Escamillo príjma s vďakou pozvanie dôstojníkov ("Vivat, Vivat le Toréro") a zaspieva pieseň toreadora ("Votre toast, je peux vous le rendre"). Flirtuje s Carmen, ktorá ho však odmieta, pretože čaká na dona Josého.

Postupne všetci od Lillasa Pastiu odchádzajú, ostáva len Carmen s priateľkami, ktoré keď počujú prichádzajúceho dona Josého, ktorého práve prepustili z väzenia, sa tiež vytratia. Carmen dráždi Josého, keď sa sťažuje ako musela spievať a tancovať vojakom a ako ju Zuniga obťažoval. Následne ale spieva a tancuje donu Josému ("Je vais danser en votre honneur ... Lalala"). Ako spieva a tancuje, ozve sa v pozadí vojenská trubka, zvolávajúca vojakov do kasárne a don José sa chystá rozkaz splniť. Carmen je urazená, vyčíta mu, že ju nemiluje, že sa s ňou chcel len pobaviť. Don José ju ubezpečuje o svojej láske ("La fleur que tu m'avais jetée"), ukazuje jej uschnutý kvet, ktorý do neho Carmen na námestí hodila, ako si ho nechal a ako sa ním vo väzení utešoval.

Carmen trvá na tom, že ak ju José miluje, musí ostať s ňou. Veci sa komplikujú príchodom jeho nadriadeného, poručíka Zunigu s ktorým má žiarlivú potýčku. Navyše prichádzajú pašeráci. Nakoniec José nemá inú možnosť a musí dezertovať, pretože sa vzpriečil poslušnosťou Zunigovi a podieľal sa na jeho zajatí bandou pašerákov.

Spolu s Carmen a jej bandou unikajú do hôr.

3. dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vysoko v horách

Skupina pašerákov sa tu ukrýva, don José je jeden z nich. Neskrýva ako sa trápi pre to ako morálne upadol kvôli Carmen. Tá neskoro zistila, že sa v svojich citoch k nemu zmýlila, už je z neho unavená a omrzená, posmieva sa mu a otvorene navrhuje, aby sa vrátil, pretože tento život nie je pre neho.

Don José to však odmieta, vraví, že majú spoločný osud a rozdeliť ich môže jedine smrť. Mercedes a Frasquita si vykladajú karty, aby zistili aká budúcnosť ich čaká ("Mêlons! Coupons!"). Láska a bohatstvo. Carmen si tiež číta z kariet budúcnosť, opakovane v nich však vidí svoju a Josého smrť. Najprv ja a potom on spieva.

Pašeráci a cigánky idú zabaviť colníkov, aby ľahšie prešli s kradnutým tovarom. Na scéne ostáva sám don José, ktorý zatiaľ stráži na príkaz jedného z pašerákov tábor. Prichádza Micaela, a ostáva nespozorovaná. Vyplaší ju príchod toreadora a tak sa ukryje.

Don José vystrelí, našťastie minie. Escamillo sa predstavuje a priznáva, že prišiel za svojou láskou. Netušiac komu to vraví, priznáva aj meno cigánky, ktorú miluje. Don José ho vyzve na súboj s nožmi, Escamillo má prevahu a dvakrát vyhráva, ale odmieta dona Josého zabiť. Ten nakoniec toreadora skoro zabije, v poslednej chvíli ho zadrží Carmen.

Escamillo všetkých pozýva na býčie zápasy do Sevilly, kde ako dúfa zažiari.

Keď odíde, chystajú sa na odchod aj pašeráci, ale zrazu je objavená Micaela. Tá neprezradí hneď Josému, že jeho matka umiera, a ten odmieta vrátiť sa s ňou domov. Nakoniec to ale prizná a don José s ňou odchádza k umierajúcej matke. Carmen neskrýva, že ju to teší.

José jej sľubuje, že sa vráti.

Pari-Samar-Carmen-Opera-Tehran-Persia-1975.jpg

4. dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Námestie pred arénou v Seville

Je deň býčích zápasov a publikum víta toreadora a jeho pomocníkov. Escamillo prichádza ako posledný spolu už so svojou Carmen. Vyznávajú si vzájomne lásku, Escamillo jej sľubuje, že na neho bude pyšná. Všetci pomaly vchádzajú dovnútra arény.

Don José sa vrátil po smrti svojej matky do Sevilly za Carmen ako jej sľúbil. Čaká na ňu v zástupe pred arénou.

Mercedes a Frasquita si robia o Carmen starosti a prosia ju nech sa s donom José nerozpráva. Carmen ich upokojí a pošle preč.

Prichádza don José, stále verí, že môžu byť ešte spolu šťastní. Najprv Carmen prosí, aby s nim odišla ďaleko, kde nemajú zlú povesť. Keď tá odmieta, prosí aby ich oboch zachránila, sľubuje, že kvôli nej ostane teda naďalej banditom. Ona stále trvá na tom, že ho už neľúbi a nedokáže klamať, ani sa pretvarovať. Z arény don José zrazu začuje ako publikum oslavuje Escamilla a skanduje mu. Uvedomí si, že Carmen je tu kvôli Escamillovi. Tá priznáva, že miluje toreadora, aj keby ju to malo stáť život.

Don José prejde od prosenia k vyhrážkam, vytiahne nôž, preklína ju, ale stále dúfa, že ju tým zlomí a budú spolu.

Carmen už nevie ako mu vysvetliť, že ho viac nechce, tak mu na dôkaz toho, že je medzi nimi definitívny koniec hodí k nohám prstienok, ktorý jej on z lásky daroval.

Don José si týmto gestom skutočne uvedomí pre neho krutú pravdu a so slovami: dobre prekliata ju prebodne. Carmen umiera a don José sa nechá dobrovoľne zatknúť a verejne priznáva vinu za jej smrť.

Zatiaľ v aréne Escamillo skolil býka a ten mu leží pri nohách mŕtvy rovnako ako Carmen pri nohách dona Josého.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Carmen na anglickej Wikipédii.