Preskočiť na obsah

The Carpenters

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Carpenters)
Carpenters
Karen a Richard Carpenterovci 1. augusta 1972 v Bielom dome u prezidenta Nixona.
Karen a Richard Carpenterovci 1. augusta 1972 v Bielom dome
u prezidenta Nixona.
Základné informácie
Pôvod USA Los Angeles, Kalifornia, Spojené štáty
Žáner(-re) Pop, soft rock, adult contemporary
Pôsobenie 1969–1983
Vydavateľstvá A&M
Súvisiace články The Richard Carpenter Trio
Webstránka richardandkarencarpenter.com
Bývalí členovia
Karen Carpenter
Richard Carpenter

The Carpenters (oficiálne Carpenters)[1] boli americké vokálne a inštrumentálne duo pozostávajúce zo súrodencov Karen a Richarda Carpenterovcov. Ich hudobná produkcia, charakteristická svojím jemným distingvovaným hudobný štýlom, sa stala komerčne natoľko úspešnou, že sa The Carpenters v rámci histórii populárnej hudby dostali medzi najpredávanejších hudobných umelcov na svete. Počas svojej štrnásťročnej hudobnej kariéry nahrali jedenásť albumov, 31 hudobných singlov, päť televíznych špeciálov a mali vlastnú televíznu sériu.

Kariéra The Carpenters skončila v roku 1983 Kareninou smrťou. Umrela na zlyhanie srdca, po komplikáciách spôsobených anorexiou. Rozšírenie správ okolo jej skonu pomohlo zlepšiť v tejto dobe informovanosť verejnosti o problematike porúch príjmu potravy.[2][3]

Melodický pop charakteristický pre toto duo zmenil hudobný štýl, ktorý v ich začiatkoch dominoval v nahrávkach hudobných rebríčkov American Top 40, a poznačil tým aj súdobý štýl žánru Adult contemporary. The Carpenters sa svojou tvorbou stali lídrami soft rocku, easy listening, či iných žánrov vtedajšej hudby. V rebríčku Billboard Hot 100 boli tri ich single na prvej priečke, päť bolo na druhej a pätnásť ich dosiahlo vrchol rebríčka žánru Adult contemporary. Okrem nich mali ešte ďalších dvanásť singlov, ktoré boli v Top 10. The Carpenters predali viac ako sto miliónov hudobných nosičov.[4]

História skupiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Súrodenci Carpenterovci sa narodili v New Havene (štát Connecticut). Ich rodičia sa volali Harold a Agnes.[5] Richard sa narodil 15. októbra 1946, Karen 2. marca 1950.[6] Richard bol domased, ktorý rád počúval hudbu a skúšal hrať na klavíri[7]. Karen tiež rada počúvala hudbu, no bola viac spoločenská, rada športovala, hrala sofbal so susedovými deťmi.[7]

V júni roku 1963 sa Carpenterovci presťahovali do mesta Downey na predmestí Los Angeles.[8] Na jeseň roku 1964 začal Richard na Long Beach navštevovať univerzitu, kde sa stretol so spoluautorom piesní, Johnom Bettisom, s Wesley Jacobsom, ktorý hrával v jeho triu na basu a tubu a Frankom Poolerom, s ktorým v roku 1966 nahral vianočnú klasiku „Merry Christmas Darling“. V tú istú jeseň začala Karen chodiť na strednú školu v Downey, kde sa zistilo, že má talent na hru na bicie nástroje.[8] Inšpiroval ju k tomu priateľ a kolega zo školskej kapely, Frankie Chavez, ktorý ju učil hrať a požičiaval jej biciu súpravu. Koncom toho istého roka, keď rodičia kúpili Karen vlastné bicie, vedela, podľa Richardovho vyjadrenia v životopisnom dokumente Close to You: Remembering the Carpenters, na nich „hrať na profesionálnej úrovni“.[9]

V priebehu roka 1965, Karen už rok hrala na bicie, Richard sa zdokonaľoval v hre na klavír a v jeho závere spolu s kamarátom, basgitaristom Wesom Jacobsom založili džezové trio. V polovici roka 1966 sa Richard Carpenter Trio v Hollywood Bowl zúčastnilo súťaže Battle of the Bands. Hrali inštrumentálnu verziu skladby „The Girl from Ipanema“ a vlastnú pieseň „Iced Tea“. Potom ako túto súťaž dňa 24. júna 1966 vyhrali, podpísalo s nimi zmluvu vydavateľstvo RCA Records.[8] Nahrali pre nich demo s coververziami piesní „Every Little Thing“ (The Beatles) a „Strangers in the Night“ (Frank Sinatra). Komisia vydavateľstva RCA si tieto nahrávky vypočula a rozhodla, že ich produkovať nebude. Nakonie bolo The Richard Carpenter Trio z portfólia vydavateľstva vyradené. Tieto nahrávky boli o 25 rokov pridané na box set Carpenters s názvom From The Top.

Neskôr v roku 1966 sa Karen počas nočného skúšania v garážovom štúdiu v Los Angeles s basgitaristom Joe Osbornom spojila s budúcim textárom Johnom Bettisom na demo session, kde Richard dostal nápad, že by bolo dobré mať ešte v kapele sólového trubkára.[9] Potom ako Karen zaspievala pre Osborna, poznamenal, že trúbka je pri tom ako toto „buclaté dievčatko spieva“ úplne nepotrebná.[10] Osborn vtedy prizval Karen, aby pre jeho vznikajúcu hudobnú značku Magic Lamp Records nahrala singel, ktorý nakoniec obsahoval dve Richardove skladby: „Looking for Love“ a „I'll Be Yours“. Zo singla sa hit nestal a Magic Lamp Records tiež čoskoro zanikli. Napriek tomu Osborn vzal Karen a Richarda do štúdia, kde spolu nahrávali demonahrávky.[11]

V roku 1967 sa Richard a Karen spojili ešte so štyrmi ďalšími študentmi hudby aby spolu dali dokopy hudobnú skupinu, ktorú nazvali „Spectrum“.[9] Často s týmto zoskupením hrávali v nočnom klube Whisky a Go Go.[11] Jeden z bývalých členov tejto kapely, John Bettis, spolupracoval s Carpenterovcami až do Kareninej smrti v roku 1983. Bol spoluautorom mnohých Richardových skladieb. V roku 1968 sa Spektrum rozpadli a Wes Jacobs zo skupiny The Richard Carpenter Trio odišiel účinkovať do Detroitského symfonického orchestra.[12] V polovici toho istého roka Richard a Karen dostali ponuku účinkovať v televíznom programe Your All American College Show. Dňa 22. júna 1968 sa táto dvojica prvýkrát ukázala v televízii.[4]

V tom čase súrodenci profesionálne pracovali, zdokonaľovali sa a zároveň v Osbornovej garáži nahrávali ďalšie svoje demonahrávky. Jedna z nich sa dostala k hudobníkovi, spevákovi a jednému zo spoluzakladateľov hudobného vydavateľstva A&M Records, Herbovi Alpertovi. Alperta príjemne prekvapil Karenin spev a so súrodencami podpísal v mene spoločnosti vydavateľský kontrakt.[10] Zmluva bola podpísaná 22. apríla 1969. Zoskupenie si dalo názov „Carpenters“. Nakoľko bola Karen na základe americkej legislatívy neplnoletá, mala vtedy 19 rokov, museli za ňu zmluvu podpísať jej rodičia.[8]

V prvom roku od uzavretia zmluvy Carpenterovci vydali prvý album, ktorý bol nazvaný podľa skladby „Ticket To Ride“, ktorá bola baladickou verziou hitu od kapely Beatles. Oficiálne sa prezentovali ako duo. Ich osobitný prejav bol ovplyvnený Kareniným zaujímavým spevom, harmóniou, publikum ich tvorbu a prezentáciu vnímalo pozitívne, čo im prinieslo viacero významných hitov, ako boli napríklad: „We've Only Just Begun“, „For All We Know“, „Rainy Days And Mondays“, „Superstar“, „It's Going To Take Some Time“, „Hurting Each Other“, „Goodbye To Love“, „Sing“, „Yesterdays Once More“, „Top Of The World“, „Please Mr. Postman“, či „Only Yesterday“.

Ich album The Singles 1969-1973 sa stal bestsellerom. Súrodenci získali trikrát cenu Grammy, v televízii vlastný program Make Your Own Kind Of Music. Ich nahrávku „Superstar“ si možno vypočuť v soundtracku k filmu Juno, skladba „Close To You“ sa hrá v snímke So Close.

Hudobný štýl a témy tvorby

[upraviť | upraviť zdroj]

Umeleckým vedúcim dua súrodencov Carpenterovcov bol Richard.[13] Bol skúseným hráčom na klávesové nástroje a nadaným skladateľom a hudobným aranžérom. Potvrdil to aj hudobný kritik, Daniel Levitin, ktorý ho označil za „jedného z najnadanejších aranžérov, aký sa objavil v populárnej hudbe“.[14] V časoch, kedy v súdobej (contemporary) populárnej hudbe dominoval tvrdý rock, ich jemná harmónia sa vymykala z predstáv o aktuálnom trende.[15] Zvukové ladenie The Carpenters malo bohatšiu melodiku a v ich duchu vtedy smerovali formácie The Beach Boys a The Mamas & the Papas.[16] Hudba The Carpenters bola inštrumentálne bohatšia, mnohé ich aranžmány boli v klasickom štýle, využívali sláčiky, občas aj dychové sekcie. Richardove nahrávky s Karen boli silne ovplyvnené hudobnými procesmi, ktorých priekopníkom bol Les Paul, ktorého viacstopový plejbek hlasu partnerky Mary Fordovej umožňoval tomu istému interpretovi nahrať sólový spev, ako aj veľmi harmonické vokály.[15] Tento viacstopový systém nahrávania využíval aj Richard pri aranžovaní hudobnej produkcie. Duo ním dokázalo nahrávať harmonické sekcie viac, ako len dvoch hlasov, no dominantný prvý hlas patril vždy Karen. Karen nedisponovala silným hlasom, no mala vo svojom prejave veľa citu a absolútny sluch.[16] Karenin kontraalt bol príjemný, výrazný a presahoval tri oktávy. Napriek rozsahu, Richard pre svoje kompozície využíval jej hlas v spodnom rozsahu.[17] Veľa skladieb The Carpenters je skomponovaných v D dure („You“, „There's a Kind of Hush“) E mole („Only Yesterday“), E dure („Hurting Each Other“, „Yesterday Once More“), F dure („I'll Never Fall in Love Again“) a G dure („And When He Smiles“, „Reason to Believe“, „For All We Know“, „You'll Love Me“).[18]

Richard mal v obľube hrať na elektrickom klavíri Wurlitzer, ktorý opisoval ako „krásny“. Hral aj na koncertnom klavíri, organe Hammond, syntetizátore, či čembale. V nahrávacom štúdiu často na viacstopovom magnetofóne obohacoval zvuk vrstvením viacerých klávesových nástrojov. Karen bola skúsenou hráčkou na bicie nástroje. Hrou na bicie nástroje začínala aj počas prvých vystúpení, ktoré s bratom absolvovala. Keď vyšlo najavo, že má krásny a osobitý hlas, začala spievať počas hry na bicích. Na bicie hrala na všetkých skladbách The Carpenters do roku 1974 a považovala sa za „spievajúcu bubeníčku“.[19] Čoskoro sa spev stal pre ňu dominantným. Na koncertoch bolo pre publikum, či pre manažment kapely problematickým to, že vzhľadom na jej útlu postavu ju nebolo vidno, len ju bolo počuť. Viditeľná bola iba v prípadoch, keď v stoji spievala balady, no k bicím sa stále počas iných skladieb vracala. Po rokoch, ako stúpali požiadavky aby spievala, sadala si za bicie nástroje stále menej. Potom ako skupine vyšiel v roku 1976 album A Kind of Hush, Karen hranie na bicích úplne zanechala.[20]

Verejné koncerty a TV programy

[upraviť | upraviť zdroj]

Napriek tomu, že Carpenterovci začínali svoju kariéru v roku 1969 dosť vlažnou prezentáciou prvého albumu Offering, pokúšali sa na seba upozorniť ako predskupina koncertov Burta Bacharacha.[21] Podľa jedného Kareninho vyjadrenia ich Burt o to, aby vystúpili, pred jeho koncertom požiadal na jednom večierku, ktorý sa konal po premiére filmu Hello, Dolly!.[22] Zároveň chcel, aby podľa vlastného výberu na koncerte zahrali zmes jeho piesní. Podľa vyjadrenia Richarda vybrali z Burtovho repertoáru osem skladieb, ktoré spojili do trinásťminútovej skladby. Túto neskôr skrátili na päť minút a v tejto verzii nahrali na ich eponymný album.[22]

V ďalších rokoch sa ich verejná prezentácia úctyhodne rozbehla. Absolvovali značné množstvo koncertov a televíznych programov. Z tých televíznych sú to napríklad: The Ed Sullivan Show,[23] The Tonight Show Starring Johnny Carson,[24] The Carol Burnett Show z rokov 1971 a 1972, The Mike Douglas Show v roku 1971,[25] a The Johnny Cash Show, tiež v roku 1971, v ktorej hrali hity „For All We Know“ a „Rainy Days and Mondays“.[26] Carpenterovci mali v televízii BBC svoj vlastný naživo vysielaný špeciál. Boli vybraní pre americkou televíziou NBC vysielaný program Make Your Own Kind of Music.

V máji roku 1973 Carpenterovci prijali pozvanie na vystúpenie pre prezidenta Richarda Nixona v Bielom dome a na návštevu západonemeckého kancelára Willyho Brandta.[9]

Najviac verejných vystúpení absolvovali Carpenterovci v rokoch 1971-75:

Rok Počet koncertov Počet programov v TV
1971 145 koncertov 10 TV programov (program Make Your Own Kind of Music)
1972 174 koncertov 6 TV programov
1973 174 koncertov 3 TV programov
1974 203 koncertov 3 TV programov
1975 118 koncertov + 46 bolo zrušených 1 TV program

Koniec kariéry

[upraviť | upraviť zdroj]

Osobné a zdravotné problémy súrodencov na konci sedemdesiatych rokov ovplyvnili ich ďalšiu kariéru. Richard bojoval s drogovou závislosťou a Karen s anorexiou. Ich kariéra skončila Kareninou smrťou v roku 1983. Umrela na zástavu srdca, ktorá bola následnom mentálnej anorexie.[27] Jej život bol inšpiráciou pre scenár filmu The Karen Carpenter Story.[28]

Diskografia

[upraviť | upraviť zdroj]

The Carpenters vydali spolu tridsať singlov. Desať z nich bolo od RIAA certifikovaných ako zlatých, [29] 22 sa dostalo do Top 10. V rokoch 1969 – 1983 zoskupenie vydalo desať albumov. Päť z nich má v rebríčku Billboard Hot 100 po dva, alebo aj viacej Top 20 hitov: Close to You, Carpenters, A Song for You, Now & Then a Horizon

vydané po Kareninej smrti

Ceny Grammy Awards a nominácie

[upraviť | upraviť zdroj]

V 70. rokoch 20. storočia boli Richard a Karen viackrát nominovaní na cenu Grammy. Richard bol nominovaný aj za svoju inštrumentálnu nahrávku „Flat Baroque“.[30] Cenu Carpenterovci získali trikrát a dve ich skladby boli uvedené do Grammy Hall of Fame.[31]

Rok Druh ocenenia Víťaz/Nominovaný Title
1970 Najlepší nováčik
Najlepšie popové vystúpenie dua, alebo skupiny so spevom
Nahrávka roka
Album roka
Najlepšie inštrumentálne aranžmá sprievodné vokály
skladba roka
Za najlepšiu súčasnú pieseň
Najlepšie technické prevedenie
Víťaz
Víťaz
Nominovaný
Nominovaný
Nominovaný
Nominovaný
Nominovaný
Nominovaný
Carpenters
(They Long to Be) Close to You
Close to You
Close to You
"(They Long to Be) Close to You"
We've Only Just Begun
"We've Only Just Begun"
Close to You
1971 Najlepšie popové vystúpenie dua, alebo skupiny so spevom
Album of the Rok
Najlepšie inštrumentálne aranžmá sprievodné vokály
Najlepší soundtrack
najlepšie technické prevedenie
Víťaz
Nominovaný
Nominovaný
Nominovaný
Nominovaný
Carpenters
Carpenters
"Superstar"
Bless the Beasts and Children
Carpenters
1972 Najlepšie inštrumentálne aranžmá Nominovaný Flat Baroque[30]
1973 Best Pop Vocal Performance by a Duo, Group or Vocal
Najlepšie inštrumentálne aranžmá sprievodné vokály
Nominovaný
Nominovaný
Sing
„Sing“
1974 Najlepšie inštrumentálne aranžmá sprievodné vokály Nominovaný We've Only Just Begun
1977 Najlepšie inštrumentálne aranžmá sprievodné vokály Nominovaný Calling Occupants of Interplanetary Craft

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Carpenters Gold: 35th Anniversary Edition. A&M Records.
  2. The Eating Disorder Sourcebook. [s.l.] : McGraw-Hill Professional, 1998. ISBN 1-56565-853-1.
  3. The Body Betrayed: A Deeper Understanding of Women, Eating Disorders, and Treatment. [s.l.] : Gürze Books, LLC., 1995. ISBN 0-936077-23-9.
  4. a b Karen Carpenter's tragic story [online]. The Guardian. Dostupné online.
  5. Schmidt, Randy L., Forward by Dionne Warwick. Little Girl Blue: The Life of Karen Carpenter. Chicago : Chicago Review Press, Inc., 2010. ISBN 978-1-55652-976-4. Page viewable here.
  6. Carpenter, Richard. "Carpenters Biography", The Carpenters Official Website, 2005. accessed 8 September 2008.
  7. a b This Is Your Life [online]. Downey, California: Ralph Edwards Productions. Dostupné online.
  8. a b c d Carpenter, Richard. Carpenters Biography 2005 [online]. . Dostupné online.
  9. a b c d Close to You: Remembering the Carpenters [online]. MPI Home Video. Dostupné online. ISBN 0788600176.
  10. a b Close to You: Remembering The Carpenters. PBS.
  11. a b E! True Hollywood Story. .
  12. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2015-04-07]. Dostupné online. Archivované 2006-10-21 z originálu.
  13. Close to You: The Story of The Carpenters. BBC.
  14. Levitin, Daniel. Arranging Master Class: Richard Carpenter [online]. . Dostupné online.
  15. a b The Carpenters: Only Yesterday. BBC.
  16. a b Living Famously: Karen Carpenter. BBC.
  17. Carpenter, Richard. Carpenters Fans Ask [online]. . Dostupné online.
  18. Item No. 8900035FK - Hits Of The Carpenters - Karaoke CD [online]. [Cit. 2015-04-06]. Dostupné online. Archivované 2015-01-13 z originálu.
  19. Close to You: Remembering the Carpenters [online]. MPI Home Video. Dostupné online. ISBN 0788600176. Šablóna:UPC.
  20. A Kind of Hush. A&M Records.
  21. Carpenters, Karen Carpenter and Richard Carpenter, On A&M Records [online]. Onamrecords.com. Dostupné online.
  22. a b Burt Bacharach Medley (Live Version). Reader's Digest.
  23. Ed Sullivan's Rock 'n' Roll Classics: Chart Toppers, Volume 2. The Ed Sullivan Theater: .
  24. The Tonight Show Starring Johnny Carson [online]. . Dostupné online.
  25. http://youtube.com/watch?v=AOBTNL-nN4k
  26. The Carpenters On The Johnny Cash Show [online]. YouTube. Dostupné online.
  27. Karen Carpenter [online]. [Cit. 2015-04-07]. Dostupné online. Archivované 2011-10-23 z originálu.
  28. Karen Carpenter Biography
  29. The Carpenters RIAA certifications [online]. . Dostupné online.
  30. a b Wallace, Evelyn (1973). The Carpenters' Official Fan Club Newsletters, Issue No. 26. June, 1973.
  31. GRAMMY Hall Of Fame [online]. GRAMMY.org, [cit. 2014-04-25]. Dostupné online. Archivované 2011-02-19 z originálu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku The Carpenters na anglickej Wikipédii.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku The Carpenters na českej Wikipédii.