Chairestratos (syn Chairedéma)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Themis, cca 300 pred Kr. Nájdená v archeologickej lokalite mestečka Rhamnous, Národné archeologické múzeum v Aténach.

Chairestratos (starogr. Χαιρέστρατος) bol grécky sochár z prelomu 4. a 3. stor. pred Kr.[1][2]

Chairestratos, syn Chairedéma z Rhamnousu (z Rhamnúsu[3]), pôsobil ako sochár najmä v Aténach v 2. polovici 4. stor. pred Kr. a na začiatku 3. stor. pred Kr. Jeho signatúra sa nachádza na podstavci sochy bohyne Themis, ktorú našli v zrúcaninách chrámu bohyne Themis v archeologickej lokalite starovekého atického mestečka Rhamnous v roku 1890.[1][4][5][6]

Μεγακλῆς Μεγακλ[έου]ς Ῥαμνούσ[ι]ος ἀνέθηκεν Θέμιδι στεφανωθεὶς ὑπὸ τῶν δημοτῶν δικαιοσύνης ἕνεκα ἐ[πὶ ἱ]ερείας Καλλιστοῦς καὶ Φειδοστράτης Νεμέσει ἱερείας καὶ νικήσας παισὶ καὶ ἀνδράσι γυμνασιαρχῶν καὶ κωμωιδοῖς χορηγῶν. Χαιρέστρατος Χαιρεδήμου Ῥαμν<ο>ύσι<ο>ς ἐπ<ό>ησε. Megakles, syn Megakla z Rhamnousu, to venoval Themide po tom, čo bol poctený svojimi spoluobčanmi za jeho spravodlivosť, keď Kallistó bola kňažkou (bohyne Themis) a Feidostraté bola kňažkou bohyne Nemesis; a po víťazstve s chlapcami a mužmi ako gymnaziarcha; a ako chorégos v komédii. Chairestratos, syn Chairedéma z Rhamnousu, to zhotovil[7][1]
Obnovený fragment hornej časti „Stĺpa tanečníc“ (alebo „stĺpa Akanthos“), ktorý stál pred Apolónovým chrámom v Delfách, cca 330 pred Kr., Archeologické múzeum v Delfách.

Socha Themidy je zhotovená z pentelského mramoru, vysoká je 2,22 m.[1] Hlavu má natočenú mierne doprava a vlasy sčesané dozadu, kde sú rovnomerne zrolované (jej „impresionistický“ účes naznačuje prvé predbežné fázy takzvaného uzlového účesu, v ktorom sú pramene vyčesané a zviazané do uzla, nezvyčajný vysoký trojuholníkový tvar účesu nad čelom je vnímaný ako napodobenina dramatického onkos – príčesku k divadelnej maske).[8] Hruď jej zakrýva tenký chitón s rukávmi a hrubý himatión,[9] ktorý jej zakrýva väčšiu časť tela je pozoruhodný najmä tým, akú pozornosť venoval umelec stvárneniu drapérii.[2][10] Predpokladá sa, že ľavá ruka držala rovnoramenné váhy (kovové) a pravá misku s obetinami.[11] Nachádza sa v Národnom archeologickom múzeu v Aténach (ev. č. 231)[12]

Podpis „Chairestrata z Atén“ sa tiež našiel na fragmente podstavca mramorovej sochy, objavenej v Delfách v roku 1896 (v blízkosti náleziska bronzovej sochy delfského vozataja počas vykopávok francúzskych archeológov v roku 1896). Predpokladá sa, že podstavec v podobe pňa alebo skaly s časťou odevu patril soške Apolóna Kitharoida. Tento nález je zrejme dôkazom toho, že Chairedémov syn Chairestratos pracoval aj v Delfách. Nápis datujú do posledných rokov 4. stor. pred Kr.[12]

Χαιρέστρατος [Ἀθη]ναῖος [ἐποί]ησεν. Chairestratos z Atén to zhotovil[13][12]

V roku 1979 archeológ Jiří Frel vyslovil hypotézu, že Chairestratos mohol byť autorom stĺpa Akanthos (tzv. „stĺpa tanečníc“) objaveného v Delfách roku 1894 (aj na základe štylistických znakov). Vo svetle predatovania tohto stĺpa do obdobia okolo rokov 335 – 332 pred Kr. a niekoľkých ďalších prisúdených stél a sôch Chairestratovi (napr. mramorového torza ženskej sochy, pravdepodobne personifikácie bohyne Tyché), Frel tvrdil, že bouleutés (βουλευτής/bouleutés – člen mestskej rady[14]) ocenený v roku 328/7 bol samotný sochár, nie jeho starý otec (vyznamenali ho počas archonátu Euthykrita[12][15]). Podporou tejto hypotézy je aj podobnosť sošky Apolóna v Delfách podpísanej Chairestratom a kolosálneho Apolóna Patróosa z aténskej Agory. Rhamnouský umelec tu zrejme zhotovil zmenšenú kópiu známeho diela. Stély (stélai), ktoré sa mu pripisujú, sú pomerne pôsobivé, ale nepresahujú produkciu kompetentného, aj keď druhoradého majstra. Stĺp Akanthos je ale iná záležitosť, je oveľa originálnejší v koncepcii a uspokojivejší v prevedení.[8]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d Eric Csapo, Peter Wilson. A Social and Economic History of the Theatre to 300 BC. Cambridge : Cambridge University Press, 2019. ISBN 978-05-2176-557-2. S. 241.
  2. ↑ a b Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Chairestratos [1]
  3. ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 174.
  4. ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Attica (IG I-III): Rhamnous Pouilloux, Forteresse de Rhamnonte 39 [2]
  5. ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Attica (IG I-III): Rhamnous Demos Rhamnountos II 120 [3]
  6. ↑ Licia Ragghianti Collobi. The Magnificent Heritage of Ancient Greece. New York : Newsweek, 1979. ISBN 978-08-8225-242-1. S. 171.
  7. ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Attica (IG I-III): Attica IG II² 3109 [4]
  8. ↑ a b Brunilde Sismondo Ridgway. Hellenistic Sculpture. Madison : Univ of Wisconsin Press, 1990. ISBN 978-02-9911-824-2. S. 55-56.
  9. ↑ Nikolaos Kaltsas, Ethnikon Archaiologikon Mouseion (Greece). Sculpture in the National Archaeological Museum, Athens. Los Angeles : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-686-6. S. 272.
  10. ↑ José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 194.
  11. ↑ Nigel Spivey. Greek Sculpture. Cambridge : Cambridge University Press, 2013. ISBN 978-11-0706-704-2. S. 267.
  12. ↑ a b c d Olga Palagia. Regional Schools in Hellenistic Sculpture. Oxford : Oxbow Books, 2017. ISBN 978-17-8570-548-9. S. 55.
  13. ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Central Greece (IG VII-IX):Delphi FD III 4:229 [5]
  14. ↑ Michael Erler, Christian Tornau. Handbuch Antike Rhetorik. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2019. ISBN 978-31-1031-823-4. S. 202.
  15. ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Attica (IG I-III): Attica Agora XV 49 [6]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chairestratos_(syn_Chairedéma)&oldid=7505579“