Preskočiť na obsah

Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky (Rilský monastier)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky
hlavný monastiersky chrám
pohľad na chrám z juhozápadu
Patrocínium: presvätá Bohorodička
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Kiustendil
Okres Rila
Mesto Rila
Areál Rilský monastier
Náboženstvo Kresťanstvo
 - cirkev Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice 42°08′00″S 23°20′25″V / 42,133333°S 23,340278°V / 42.133333; 23.340278
Architekt Pavel Ivanovič
Výstavba 1834 – 1837
 - dokončenie 1837
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Wikimedia Commons: Nativity of Mary Church, Rila Monastery
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky (bulh. Църква „Рождество на Пресвета Богородица“Cărkva „Roždestvo na Presveta Bogorodica“) je chrám Bulharskej pravoslávnej cirkvi z prvej polovice 19. storočia, ktorý sa nachádza v areáli Rilského monastiera v Kiustendilskej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.[1][2]

Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[3] Je hlavným zborovým chrámom Rilského monastiera.[1][4][5]

Iné názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám je známy aj ako Monastiersky chrám Narodenia Bohorodičky (bulh. Манастирски храм „Рождество Богородично“Manastirski chram „Roždestvo Bogorodično“),[3][4] alebo Zborový chrám Rilského monastiera (bulh. Съборната църква на Рилския манастирSăbornata cărkva na Rilskija manastir).[5]

Celkový pohľad na chrám zo západu

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám bol postavený na mieste pôvodného stredovekého hlavného monastierskeho chrámu, ktorého výstavbu inicioval bulharský feudál, protosebastos Chreľo Dragovol a ktorý bol známy pod názvom Chreľov chrám.[1] Tento chrám bol rozmerovo pomerne malý a v priebehu 19. storočia už prestal kapacitne dostačovať potrebám Rilského monastiera. Z tohto dôvodu bol v priebehu roku 1834 zbúraný[1][2] (napriek tomu, že bol stále v dobrom stave).[2]

Výstavba súčasného chrámu prebiehala v rokoch 1834 – 1837.[1][5][2] Umelecká výzdoba interiéru budovy prebiehala v rokoch 1837 – 1860.[6]

V roku 1992 získala budova štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[3]

Charakteristika budovy[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na južnú fasádu chrámu

Autorom stavby je významný staviteľský majster Pavel Ivanovič,[4][1] ktorý pochádzal zo slávneho staviteľského rodu[1][5] z dediny Krimini v tzv. kosturskom regióne (okolie mesta Kastoria v dnešnom Grécku),[6] a ktorého niekoľko generácií sa podieľalo na výstavbe chrámov v monastieroch na Athose. Sám Pavel Ivanovič sa podieľal na výstavbe niekoľkých athoských chrámov a s najväčšou pravdepodobnosťou je autorom Chrámu svätého Juraja v athoskom Zografskom monastieri.[1]

Chrám je postavený z opracovaných kameňov.[1]

Typovo je chrám metamorfózou chrámov tzv. athoského typu.[1] Ako vzorový prototyp poslúžil katolikon v athoskom monastieri Esfigmen, ktorý bol postavený v rokoch 1806 – 1810 a je taktiež dielom Pavla Ivanoviča. Rilský chrám však nie je jeho presnou kópiou a od originálu sa významne odlišuje.[5][6]

Budova je trojkonchálna s celkovo piatimi kupolami, dvomi bočnými kaplnkami a odkrytou galériou,[4] ktorá ohraničuje naos budovy z južnej, severnej a západnej strany a ktorá plnila funkciu chrámovej predsiene, ktorú chrám nemá.[1] Vo vrchnej časti budovu je hlavná os chrámu vyznačená tromi vysokými kupolami, ktoré sú postavené na monumentálnych kamenných tamburoch.[1] Kaplnky pristavané k naosu pri severnej a južnej fasáde sú zasvätené svätému Mikulášovi z Myry a Zosnutiu svätého Ivana Rilského.[1]

Najvýznamnejšou odlišnosťou od chrámov athoského typu je mohutný štítový frontón nad galériou na západnej fasáde chrámu, ktorý je typickým prvkom architektúry tzv. bulharského obrodeneckého baroku.[5]

Naos chrámu je osvetlený prirodzeným svetlom, ktoré preniká otvormi v kupolách a stenách budovy.[4]

Chrám ovplyvnil svojou architektúrou stavby viacerých bulharských obrodeneckých chrámov, medzi inými napríklad monastierskych chrámov Lopušanského a Etropolského monastiera.[5]

Výzdoba budovy[upraviť | upraviť zdroj]

Fresková výzdoba[upraviť | upraviť zdroj]

Freskovou výzdobou vysokej umeleckej hodnoty sú kompletne pokryté všetky steny chrámu, stropné časti ako aj priestor kupol.[1] Fresky sú dielom najvýznamnejších bulharských zografov 19. storočia, medzi inými na nich pracovali napríklad Dimităr Christov Zograf, Zachari Zograf, bratia Dimităr a Simeon Molerovovi,[1][4] Toma Vitanov, alebo Stanislav Dospevski. Zachari Zograf je jediným z autorov, ktorý svoje diela v chráme podpísal a napísal aj dátum ich zhotovenia, ktorým je rok 1844.[4] Fresková výzdoba interiéru ako aj vonkajšej galérie prebehla v rokoch 1844 – 1846.[7]

Ikonostasy[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný ikonostas je monumentálna stavba, ktorá pokrýva celú šírku aj výšku naosu[1][7] Je dielom Atanasa Teladura zo Samokovu a Petăra Garku.[1] Typovo napodobňuje staršie ikonostasy zhotovené autormi tzv. debarskej rezbárskej školy z dnešného Severného Macedónska.[2] Bol zhotovený v rokoch 1838 – 1846 a pozlátený v priebehu rokov 1857 – 1858.[2] Ide o najväčší ikonostas na území Bulharska a býva považovaný za jeden najkrajších v rámci Balkánskeho polostrova.[7]

Okrem hlavného ikonostasu sa v naose chrámu nachádzajú ďalšie štyri malé ikonostasy.[1]

V bočnej kaplnke Zosnutia svätého Ivana Rilského sa nachádza pôvodný ikonostas zo zbúraného Chreľovho chrámu, ktorý bol vyrobený ešte v 13. storočí.[1]

Ďalšia výzdoba[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšími významnými ozdobnými súčasťami chrámu sú dva z dreva vyrezávané archijerejské tróny ako aj z dreva vyrezávaný baldachýn v priestore nad prestolom. Aj tieto prvky sú rovnako ako hlavný ikonostas dielom skupiny pod vedením Atanasa Teladura.[1]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany[upraviť | upraviť zdroj]

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[3]

Rok vyhlásenia: 1992[3]

Dôvod pamiatkovej ochrany: architektonická, umelecká a historická hodnota budovy[3]

Oficiálny názov na zozname kultúrnych pamiatok: Manastirski chram „Roždestvo Bogorodično“ (bulh. Манастирски храм „Рождество Богородично“, doslovne Monastiersky chrám Narodenia Bohorodičky)[3]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t KOEVA, Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo – Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi (XV – sredata na XX vek ). Sofia : Akademično izdatelstvo „Prof. Marin Drinov“, 2002. 540 s. ISBN 954-430-879-2. S. 214 – 221.
  2. a b c d e f MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinand, 2006. 496 s. ISBN 978-954-91694-3-0. S. 154 – 162.
  3. a b c d e f g Министерство на културата на Република България. СПИСЪК НА ОБЕКТИ СЪС СТАТУТ НА НЕДВИЖИМИ КУЛТУРНИ ЦЕННОСТИ /ПАМЕТНИЦИ НА КУЛТУРАТА/ С КАТЕГОРИЯ “НАЦИОНАЛНО ЗНАЧЕНИЕ” НА ТЕРИТОРИЯТА НА ОБЛАСТ КЮСТЕНДИЛ [online]. mc.government.bg, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online.
  4. a b c d e f g STAMOV, Stefan. Bălgarsko architekturno nasledstvo – selišta – cărkvi – manastiri. Sofia : Stamov, 2016. 516 s. S. 70.
  5. a b c d e f g PAVLOV, Plamen; TULEŠKOV, Nikolaj. Stavropigialnijat Rilski manastir. Sofia : Architekturno izdatelstvo „Arch&Art“, 2008. 66 s. ISBN 978-954-8931-42-7. S. 37 – 39.
  6. a b c BOŽILOV, Ivan; TULEŠKOV, Nikolaj; PRAŠKOV, Ľuben. Bălgarski manastiri. Sofia : Fondacija za christijanska architektura i izkustvo „Nikola Fičev – Zacharij Zograf“ – Fondacija „Razvitie na graždanskoto obštestvo“ – Nacionalen istoričeski muzej, 2008. 280 s. S. 52 – 53.
  7. a b c KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2022. 706 s. ISBN 978-619-195-327-1. S. 364.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]