Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky (Rilský monastier)

	Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky
	hlavný monastiersky chrám
	pohľad na chrám z juhozápadu
	Patrocínium: presvätá Bohorodička
Štát	Bulharsko
Oblasť	Kiustendil
Okres	Rila
Mesto	Rila
Areál	Rilský monastier
Náboženstvo	Kresťanstvo
- cirkev	Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice	42°08′00″S 23°20′25″V / 42,133333°S 23,340278°V
Architekt	Pavel Ivanovič
Výstavba	1834 – 1837
- dokončenie	1837
	Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
	Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa)
	Wikimedia Commons: Nativity of Mary Church, Rila Monastery
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Architektonický portál

Súradnice: 42°08′00″S 23°20′25″V / 42,133333°S 23,340278°V

Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky (bulh. Църква „Рождество на Пресвета Богородица“ – Cărkva „Roždestvo na Presveta Bogorodica“) je chrám Bulharskej pravoslávnej cirkvi z prvej polovice 19. storočia, ktorý sa nachádza v areáli Rilského monastiera v Kiustendilskej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.^[1]^[2]

Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.^[3] Je hlavným zborovým chrámom Rilského monastiera.^[1]^[4]^[5]

Iné názvy

Chrám je známy aj ako Monastiersky chrám Narodenia Bohorodičky (bulh. Манастирски храм „Рождество Богородично“ – Manastirski chram „Roždestvo Bogorodično“),^[3]^[4] alebo Zborový chrám Rilského monastiera (bulh. Съборната църква на Рилския манастир – Săbornata cărkva na Rilskija manastir).^[5]

Dejiny

Chrám bol postavený na mieste pôvodného stredovekého hlavného monastierskeho chrámu, ktorého výstavbu inicioval bulharský feudál, protosebastos Chreľo Dragovol a ktorý bol známy pod názvom Chreľov chrám.^[1] Tento chrám bol rozmerovo pomerne malý a v priebehu 19. storočia už prestal kapacitne dostačovať potrebám Rilského monastiera. Z tohto dôvodu bol v priebehu roku 1834 zbúraný^[1]^[2] (napriek tomu, že bol stále v dobrom stave).^[2]

Výstavba súčasného chrámu prebiehala v rokoch 1834 – 1837.^[1]^[5]^[2] Umelecká výzdoba interiéru budovy prebiehala v rokoch 1837 – 1860.^[6]

V roku 1992 získala budova štatút kultúrnej pamiatky národného významu.^[3]

Charakteristika budovy

Autorom stavby je významný staviteľský majster Pavel Ivanovič,^[4]^[1] ktorý pochádzal zo slávneho staviteľského rodu^[1]^[5] z dediny Krimini v tzv. kosturskom regióne (okolie mesta Kastoria v dnešnom Grécku),^[6] a ktorého niekoľko generácií sa podieľalo na výstavbe chrámov v monastieroch na Athose. Sám Pavel Ivanovič sa podieľal na výstavbe niekoľkých athoských chrámov a s najväčšou pravdepodobnosťou je autorom Chrámu svätého Juraja v athoskom Zografskom monastieri.^[1]

Chrám je postavený z opracovaných kameňov.^[1]

Typovo je chrám metamorfózou chrámov tzv. athoského typu.^[1] Ako vzorový prototyp poslúžil katolikon v athoskom monastieri Esfigmen, ktorý bol postavený v rokoch 1806 – 1810 a je taktiež dielom Pavla Ivanoviča. Rilský chrám však nie je jeho presnou kópiou a od originálu sa významne odlišuje.^[5]^[6]

Budova je trojkonchálna s celkovo piatimi kupolami, dvomi bočnými kaplnkami a odkrytou galériou,^[4] ktorá ohraničuje naos budovy z južnej, severnej a západnej strany a ktorá plnila funkciu chrámovej predsiene, ktorú chrám nemá.^[1] Vo vrchnej časti budovu je hlavná os chrámu vyznačená tromi vysokými kupolami, ktoré sú postavené na monumentálnych kamenných tamburoch.^[1] Kaplnky pristavané k naosu pri severnej a južnej fasáde sú zasvätené svätému Mikulášovi z Myry a Zosnutiu svätého Ivana Rilského.^[1]

Najvýznamnejšou odlišnosťou od chrámov athoského typu je mohutný štítový frontón nad galériou na západnej fasáde chrámu, ktorý je typickým prvkom architektúry tzv. bulharského obrodeneckého baroku.^[5]

Naos chrámu je osvetlený prirodzeným svetlom, ktoré preniká otvormi v kupolách a stenách budovy.^[4]

Chrám ovplyvnil svojou architektúrou stavby viacerých bulharských obrodeneckých chrámov, medzi inými napríklad monastierskych chrámov Lopušanského a Etropolského monastiera.^[5]

Výzdoba budovy

Fresková výzdoba

Freskovou výzdobou vysokej umeleckej hodnoty sú kompletne pokryté všetky steny chrámu, stropné časti ako aj priestor kupol.^[1] Fresky sú dielom najvýznamnejších bulharských zografov 19. storočia, medzi inými na nich pracovali napríklad Dimităr Christov Zograf, Zachari Zograf, bratia Dimităr a Simeon Molerovovi,^[1]^[4] Toma Vitanov, alebo Stanislav Dospevski. Zachari Zograf je jediným z autorov, ktorý svoje diela v chráme podpísal a napísal aj dátum ich zhotovenia, ktorým je rok 1844.^[4] Fresková výzdoba interiéru ako aj vonkajšej galérie prebehla v rokoch 1844 – 1846.^[7]

Ikonostasy

Hlavný ikonostas je monumentálna stavba, ktorá pokrýva celú šírku aj výšku naosu^[1]^[7] Je dielom Atanasa Teladura zo Samokovu a Petăra Garku.^[1] Typovo napodobňuje staršie ikonostasy zhotovené autormi tzv. debarskej rezbárskej školy z dnešného Severného Macedónska.^[2] Bol zhotovený v rokoch 1838 – 1846 a pozlátený v priebehu rokov 1857 – 1858.^[2] Ide o najväčší ikonostas na území Bulharska a býva považovaný za jeden najkrajších v rámci Balkánskeho polostrova.^[7]

Okrem hlavného ikonostasu sa v naose chrámu nachádzajú ďalšie štyri malé ikonostasy.^[1]

V bočnej kaplnke Zosnutia svätého Ivana Rilského sa nachádza pôvodný ikonostas zo zbúraného Chreľovho chrámu, ktorý bol vyrobený ešte v 13. storočí.^[1]

Ďalšia výzdoba

Ďalšími významnými ozdobnými súčasťami chrámu sú dva z dreva vyrezávané archijerejské tróny ako aj z dreva vyrezávaný baldachýn v priestore nad prestolom. Aj tieto prvky sú rovnako ako hlavný ikonostas dielom skupiny pod vedením Atanasa Teladura.^[1]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu^[3]

Rok vyhlásenia: 1992^[3]

Dôvod pamiatkovej ochrany: architektonická, umelecká a historická hodnota budovy^[3]

Oficiálny názov na zozname kultúrnych pamiatok: Manastirski chram „Roždestvo Bogorodično“ (bulh. Манастирски храм „Рождество Богородично“, doslovne Monastiersky chrám Narodenia Bohorodičky)^[3]

Galéria

pohľad na chrám z juhovýchodu
pohľad k chrámu zo severozápadu
pohľad na východnú časť chrámu
pohľad na západnú fasádu chrámu
pohľad na hlavnú apsidu vo východnej fasáde
z galérie okolo chrámu
z interiéru
z interiéru
fresková výzdoba
fresková výzdoba
fresková výzdoba

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t KOEVA, Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo – Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi (XV – sredata na XX vek ). Sofia : Akademično izdatelstvo „Prof. Marin Drinov“, 2002. 540 s. ISBN 954-430-879-2. S. 214 – 221.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinand, 2006. 496 s. ISBN 978-954-91694-3-0. S. 154 – 162.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g Министерство на културата на Република България. СПИСЪК НА ОБЕКТИ СЪС СТАТУТ НА НЕДВИЖИМИ КУЛТУРНИ ЦЕННОСТИ /ПАМЕТНИЦИ НА КУЛТУРАТА/ С КАТЕГОРИЯ “НАЦИОНАЛНО ЗНАЧЕНИЕ” НА ТЕРИТОРИЯТА НА ОБЛАСТ КЮСТЕНДИЛ [online]. mc.government.bg, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g STAMOV, Stefan. Bălgarsko architekturno nasledstvo – selišta – cărkvi – manastiri. Sofia : Stamov, 2016. 516 s. S. 70.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g PAVLOV, Plamen; TULEŠKOV, Nikolaj. Stavropigialnijat Rilski manastir. Sofia : Architekturno izdatelstvo „Arch&Art“, 2008. 66 s. ISBN 978-954-8931-42-7. S. 37 – 39.
↑ ^a ^b ^c BOŽILOV, Ivan; TULEŠKOV, Nikolaj; PRAŠKOV, Ľuben. Bălgarski manastiri. Sofia : Fondacija za christijanska architektura i izkustvo „Nikola Fičev – Zacharij Zograf“ – Fondacija „Razvitie na graždanskoto obštestvo“ – Nacionalen istoričeski muzej, 2008. 280 s. S. 52 – 53.
↑ ^a ^b ^c KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2022. 706 s. ISBN 978-619-195-327-1. S. 364.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky (Rilský monastier)

[ref4-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t KOEVA, Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo – Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi (XV – sredata na XX vek ). Sofia : Akademično izdatelstvo „Prof. Marin Drinov“, 2002. 540 s. ISBN 954-430-879-2. S. 214 – 221.

[ref5-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinand, 2006. 496 s. ISBN 978-954-91694-3-0. S. 154 – 162.

[mc.government.bg-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g Министерство на културата на Република България. СПИСЪК НА ОБЕКТИ СЪС СТАТУТ НА НЕДВИЖИМИ КУЛТУРНИ ЦЕННОСТИ /ПАМЕТНИЦИ НА КУЛТУРАТА/ С КАТЕГОРИЯ “НАЦИОНАЛНО ЗНАЧЕНИЕ” НА ТЕРИТОРИЯТА НА ОБЛАСТ КЮСТЕНДИЛ [online]. mc.government.bg, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online.

[ref12-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g STAMOV, Stefan. Bălgarsko architekturno nasledstvo – selišta – cărkvi – manastiri. Sofia : Stamov, 2016. 516 s. S. 70.

[ref10-5] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g PAVLOV, Plamen; TULEŠKOV, Nikolaj. Stavropigialnijat Rilski manastir. Sofia : Architekturno izdatelstvo „Arch&Art“, 2008. 66 s. ISBN 978-954-8931-42-7. S. 37 – 39.

[ref13-6] BOŽILOV, Ivan; TULEŠKOV, Nikolaj; PRAŠKOV, Ľuben. Bălgarski manastiri. Sofia : Fondacija za christijanska architektura i izkustvo „Nikola Fičev – Zacharij Zograf“ – Fondacija „Razvitie na graždanskoto obštestvo“ – Nacionalen istoričeski muzej, 2008. 280 s. S. 52 – 53.

[ref3-7] KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2022. 706 s. ISBN 978-619-195-327-1. S. 364.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]