Chrám svätého Juraja (bazilika, Sofia)
| Chrám svätého Juraja (Chrám svätého Juraja Víťazného) | |
| pravoslávny chrám | |
 celkový pohľad na chrám z juhozápadu
| |
| Patrocínium: svätý Juraj Víťazný | |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Sofia |
| Okres | Sofia |
| Mesto | Sofia |
| Rajón | Triadica |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| - pravoslávne kresťanstvo | Bulharská pravoslávna cirkev |
| Súradnice | 42°41′23″S 23°18′58″V / 42,689694°S 23,316111°V |
| Dĺžka | 35 m |
| Šírka | 20 m |
| Výška | 20 m |
| Ďalšie údaje | |
| - počet lodí | 3 |
| - počet veží | 2 |
| - počet kupol | 3 |
| Architekt | Aleksi Načev |
| Štýl | bulharský národný romantizmus |
| Výstavba | 1899 – 1909 |
| - dokončenie | 1909 |
| Dátum | |
| - posvätenia (svätiteľ) | 11. november 1918 (dorostolo-červenský metropolita Grigorij) |
  Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
| Wikimedia Commons: Saint George Basilica Church, Sofia | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Chrám svätého Juraja (bulh. Църква „Свети Георги” – Cărkva „Sveti Georgi“),[1][2] alebo Chrám svätého Juraja Víťazného (bulh. Църква „Свети Георги Победоносец” – Cărkva „Sveti Georgi Pobedonosec“),[3][4][5] prípadne aj Chrám svätého Juraja Sofijského (bulh. Църква „Свети Георги Софийски” – Cărkva „Sveti Georgi Sofijski“)[6] je pravoslávny chrám z prelomu 19. a 20. storočia nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Sofia v oblasti Sofia v západnom Bulharsku.[6][3][4][5][1][2] Kultúrna pamiatka miestneho významu.[1][6] V chráme sa uchováva kameň z miesta neďaleko budovy chrámu, na ktorom bol zavraždený a pochovaný svätý Juraj Sofijský.[4]
Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]
Chrám sa nachádza v centrálnej časti mesta Sofia[1][6][2][4] v rajóne Triadica (bulh. Триадица)[1] v malom parku[6] na bulváre „Patriarch Evtimij“ (bulh. булевард „Патриарх Евтимий“) č. 90.[4][1][2]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Projekt pre výstavbu zhotovil architekt Aleksi Načev v priebehu roku 1896.[5][4] Základný kameň bol položený 24. apríla[5] 1899 a začalo sa s výstavbou na ktorú dozeral autor projektu Aleksi Načev.[5][6] Po smrti Aleksiho Načeva v roku 1908 prevzal miesto vedúceho výstavby architekt Georgi Fingov, pod ktorého vedením[5][4] bola výstavba v priebehu roku 1909 dokončená.[5][6][4] V priebehu roku 1915 boli fasády budovy omietnuté pod dozorom architekta Stefana I. Džakova.[5][4] Chrám bol vysvätený[5][4] 11. novembra[5] 1918 dorostolo-červenským metropolitom Grigorijom.[5][4]
Výroba chrámového ikonostasu bolo ukončená 12. mája 1919 a výroba ambónu 12. januára 1929.[5] V rokoch 1948 – 1951 bol interiér chrámu čiastočne vyzdobený freskami.[5] V roku 1976 získal chrám štatút kultúrnej pamiatky.[1] V priebehu roku 1986 sa uskutočnili reštaurátorské práce na streche budovy chrámu.[5] V roku 2001 boli okná chrámu opatrené vitrážami a taktiež bola vyzdobená freskami centrálna kupola.[5][4]
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Slohovo je budova chrámu predstaviteľom raného bulharského národného romantizmu zo začiatku 20. storočia s viditeľnými odkazmi na románsku a byzantskú architektúru.[3] Autorom projektu je architekt Aleksi Načev.[5][6][4]
Budova je 35 metrov dlhá, 20 metrov široká a v najvyššej časti dosahuje výšky 20 metrov.[2] Ide o trojloďovú baziliku[3][2][4] krížovo-kupolového typu.[2][4][3] Bočné lode sú od centrálnej lode oddelené dvomi radmi štyroch stĺpov. Nad štyrmi stĺpmi v centrálnej časti chrámu sa nachádza masívna kupola na tambure.[5] [4] Priečna os lode je z vonkajšej strany zvýraznená z fasády mierne vystupujúcimi rizalitmi na severnej a južnej strane budovy.[5] V západnej časti sa nachádza predsieň štvorcového pôdorysu. Po bokoch predsiene sa zo severnej a južnej strany nachádzajú zvonice zakončené vo vrchnej časti kupolami.[5][4][3] Východná oltárna časť chrámu je zakončená tromi apsidami.[5] Chrám má tri vchody vedúce do naosu, na západnej, južnej a severnej strane chrámu. Ďalší vchod sa nachádza vo východnej časti južnej fasády a vedie do oltárnej časti chrámu.[5] Hlavné vchody do budovy sú vo vrchnej časti tvorené baldachýnom, ktorý je podopieraný byzantizujúcimi stĺpmi.[3]
Interiér[upraviť | upraviť zdroj]
Ikonostas pochádza z roku 1919 a jeho autorom (ktorý je zároveň autorom vladyckého trónu)[5][4] bol rezbár z Filip Ivanov[4] Filipov.[4][5] Autorom ikon na ikonostase je maliar Gospodin Žeľazkov. Ikony boli namaľované v priebehu roku 1918. Ambón pochádza z roku 1929 a je dielom profesora Todora Christova.[5][4][5]
Chrám čiastočne vyzdobený freskami. Fresková výzdoba sa nachádza v severnej a južnej časti chrámu a taktiež v centrálnej kupole.[5]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany[upraviť | upraviť zdroj]
Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu[1]
Dátum zapísania do zoznamu kultúrnych pamiatok: 21. máj 1976[1]
Dôvod ochrany: architektonicko-staviteľská a umelecká hodnota budovy[1]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
celkový pohľad na chrám a okolitý areál z juhovýchodu -
celkový pohľad na chrám z juhovýchodu -
celkový pohľad na chrám z juhozápadu -
celkový pohľad na chrám zo západu -
celkový pohľad na chrám z východu -
pohľad na centrálnu časť chrámu s kupolou -
pohľad na centrálnu časť severnej fasády -
pohľad na časť severnej fasády -
detailný pohľad na centrálnu apsidu -
pohľad na južnú vežu -
pohľad na západný vchod do chrámu -
pohľad na severný vchod do chrámu
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g h i j Наследството на София [online]. io.morphocode.com, [cit. 2022-10-04]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g 123.BG Ltd., www.123.bg, +359 88 7565-414 Tel./fax: +359 2 8437521. Национален публичен регистър на храмовете в Република България [online]. hramove.bg, [cit. 2023-05-14]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 168. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinandeum. 2006. 494 s. ISBN 9789549169430. S. 93 – 94. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z KOEVA Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo - Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov". 2002. 540 s. ISBN 9544308792. S. 431 – 432. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 340. (bulharsky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätého Juraja (bazilika, Sofia)
