Collegium Musicum Live

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Collegium Musicum Live
Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv
Dátum vydania 1973
Nahraný Koncertná sieň Československého rozhlasu v Bratislave
Žáner art rock
Dĺžka 42:47
Vydavateľstvo Opus
Producent Leoš Komárek
Collegium Musicum – chronológia
Zelená pošta
(1972)
Collegium Muscium Live
(1973)
Marián Varga & Collegium Musicum
(1975)

Collegium Musicum Live je tretí album slovenskej art rockovej skupiny Collegium Musicum. Bol nahratý naživo v Koncertnej sieni vtedajšieho česko-slovenského rozhlasu v Bratislave v dňoch 21 - 22. júla 1973. Je to prvý slovenský rockový koncertný album (live album).[1] Marián Jaslovský napísal: „Nešlo o typickú živú nahrávku s mobilným nahrávacím zariadením, ale de facto o koncert usporiadaný v nahrávacom štúdiu.“[2]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Album obsahuje štyri skladby, všetky dovtedy nevydané. „Album je v celej histórii skupiny „najinštrumentálnejší“, bravúrny, trochu narcisticky zahľadený do techniky. Súhra troch hudobníkov je dokonalá.“.[2]
Fedor Frešo o ňom povedal: „Podobne ako „Šeherezádu“ (pozn. „Suita po tisíc a jednej noci“) sme sa rozhodli aj riešiť Collegium Musicum Live. Dostali sme sa do istej dilemy ako pred Konvergenciami:čo chceme urobiť s tými inštrumentálnymi skladbami, ako to chceme zahrať, keď sme to šesť týždňov mleli v Rusku na turné, kde sme boli to leto s Prúdmi. Ako to chceme zmáknuť, keď to máme odomleté, ako to leží a beží? Tak padlo rozhodnutie, že si zopakujeme metódu zo „Šeherezády“, ale s iným režisérom, oslovili sme Leoša Komárka, s ktorým sme sa rozkmotrili pri nahrávani rozhlasovej verzie „Hommage“ (pozn. „Hommage à J. S. Bach“). Ponuku prijal a chcel ako zvukára Vladimíra Marka. Takže to má iný zvuk, ako „Šeherezáda“. Myslím, že platňa sa pomerne vydarila.“[2]

Charakteristika Mariána Vargu[upraviť | upraviť zdroj]

„Je to dobré iba po stránke hráčskeho zvládnutia. Spokojný som – aj to len čiastočne – iba so skladbou „Si nemožná“. Zvukové a technické spracovanie je úplne nanič. Po Konvergenciách je to značný krok späť, tu sa začína koniec Collegia v pôvodnej zostave. Boli to veľmi hektické časy, koncertné šnúry, cestovanie, fyzické i nervové vypätie, zázrak, že som to vôbec prežil. Keď vznikalo Collegium, žil som v predstave, že budeme hrať možno raz do týždňa. A zrazu prišlo toto... Kladom bolo, že sme sa ako kapela maximálne zohrali. To všetko ostatné už boli skôr negatíva. Napríklad sa začali vyostrovať osobné konflikty, najmä medzi mnou a Fedorom...“[3]

Reedície[4][upraviť | upraviť zdroj]

Okrem pôvodnej LP vydanej v Opuse („v nadštandardnom rozkladacom obale obsahujúcom viacero čiernobielych momentiek ako aj trojjazyčný (slovenčina, angličtina, nemčina) dobový sleeve-note Jána Kovářa“[5]) vyšiel tento album v:

  • Jupiter Records (vo vtedajšej SRN) ako LP, s mierne pozmenenou fotografiou na obale (1975), podľa iných zdrojov 1976[2]
  • Opus spolu so Zelenou poštou na spoločnom CD
  • Pavian Records ako CD, s mierne pozmenenou fotografiou na obale (1992)
  • Opus, CD (1998)
  • Opus, CD (2007)

Skladby[upraviť | upraviť zdroj]

Strana A[upraviť | upraviť zdroj]

  1. „Burleska“ (Marián Varga / Fedor Frešo / Dušan Hájek) – 11:07
  2. „Si nemožná I.“ (Marián Varga) – 8:52

Strana B[upraviť | upraviť zdroj]

  1. „Si nemožná II.“ (Marián Varga) – 8:05
  2. „Monumento“ (Marián Varga / Fedor Frešo / Dušan Hájek) – 14:51

Tvorcovia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. PENER, Martin. Marián Jaslovský: Collegium Musicum [online]. Pravé Spektrum, 29.06.2007, [cit. 2009-12-13]. Dostupné online.
  2. a b c d JASLOVSKÝ, Marián. Collegium Musicum. 1. slov. vyd. Bratislava : Slovart, 2007. 271 s. ISBN 978-80-7145-962-0.
  3. OKRUCKÝ, Svetozár. Démonická legenda [online]. . Dostupné online.
  4. COLLEGIUM MUSICUM LIVE [online]. Prog Archives, [cit. 2009-12-13]. Dostupné online.
  5. Opus vydáva remastrované verzie legendárnych albumov skupiny Collegium Musicum a Marián Varga vyráža na turné (1. časť) [online]. music.server.sk, 6.2.2007, [cit. 2009-12-13]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]