Computer-generated imagery

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nerealistický obrázok na demonštráciu konceptu odrazu.

Computer-generated imagery (CGI) (slov. počítačom generované obrázky alebo digitálne špeciálne efekty) je označenie pre filmové špeciálne efekty založené na počítačových animačných programoch a obrázkoch generovaných pomocou počítača.[1][2][3] S CGI je možné sa stretnúť prakticky vo všetkých oblastiach života – od zdravotníctva, cez zábavný priemysel (filmy, videohry), stavebníctvo až po umenie.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Namiesto plátna (Chroma key) sa v počítači dorobí pozadie.

Pri filmoch bola akýmsi predchodcom CGI zadná projekcia. Tá vznikla už začiatkom 20. storočia a časom sa zdokonaľovala v kvalite premietania. V čiernobielych filmoch sa často využívala najmä kvôli tomu, že vtedajší filmári v obľube natáčali v štúdiách (interiéroch). Malo to ale tú nevýhodu, že pri zobrazení sa perspektíva zobrazovala nedôveryhodne. V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch sa od používania projekcie upustilo. Dôvodom bolo menšie využívanie štúdii a viac natáčania v reálnom svete.[4]

V minulosti bolo ďalšou alternatívou vytváranie modelov (malé makety či atrapy) či triky z dvoj-expozíciou.[chýba zdroj]

Pokroková CGI vznikla koncom 80. rokov v USA. Na prelome storočí sa technika rozšírila do celého sveta, no ešte stále sa jej mnoho filmárov vyhýbalo. Používa sa za pomoci modrých a zelených plátien, ktoré sa využívajú na interiér aj exteriér. Takmer všetky súčasne hrané filmy používajú túto techniku.[chýba zdroj]

CGI vo filmovom priemysle[upraviť | upraviť zdroj]

Filmová natáčacia hala s modrým plátnom.

Pri väčšine filmov z 21. storočia sa v nejakej forme CGI uplatňuje, či už je použité len na zmenu počasia, alebo na pridanie rozsiahlych epických bitiek.[5] Filmy môžu CGI používať v spojení s hranými scénami a spojiť tak CGI s hraným filmom. Pomocou CGI je možné do filmu pridať maličkosti (titulky, oheň, dážď), väčšie objekty (autá, domy) aj objekty veľkých rozmerov (celé mestá, veľké zhluky ľudí, planéty).[5] Často sa tak robí hlavne z produkčných dôvodov (menšie náklady) alebo pri zobrazení niečoho neexistujúceho, čo sa hojne využíva hlavne v žánroch ako sci-fi či fantasy.[6]

Animácia[upraviť | upraviť zdroj]

Animované filmy sa pôvodne kreslili ručne snímku po snímke, čo bolo extrémne časovo náročné.[7] Priekopníkom v oblasti 2D animovaných filmov bola spoločnosť Disney. Túto pomalú a časovo náročnú techniku ale postupom času nahradil rýchlejší a efektívnejší spôsob tvorby filmov. V dnešnej dobe je preto bežnejšia 3D CGI animácia.[8] Úplne umelo vymodelovaný svet sa z 3D priestoru prevedie do 2D priestoru (monitor, filmové plátno a iné) pomocou tzv. renderovania.[9] Najznámejšími príkladmi modelovaných 3D animovaných filmov: Toy Story (1995), Hľadá sa Nemo (2003), Rodinka úžasných (2004) Ratatouille (2007) alebo Ľadové kráľovstvo (2013).[10] Pri filmoch, ktoré využívajú CGI, je výhodou široké spektrum možností. Autori filmov môžu pridávať rôzne objekty alebo scény, ktoré by inak nebolo možné natočiť, čo otvára dvere novým a zaujímavejším spôsobom stvárnenia tvorivej myšlienky.

Motion capture[upraviť | upraviť zdroj]

Ukážka procesu snímania pohybu.

Zaujímavým prípadom CGI vo filme je tzv. snímanie pohybu (anglicky motion capture).[11] Táto technika sa využíva s cieľom nahradiť určité časti ľudského tela alebo postavy. Snímanie pohybu je možné tiež využiť na kompletné nahradenie človeka digitálnym 3D modelom. Obrovskou výhodou využívania sledovania pohybu je to, že následný model postavy viac zodpovedá realite a oveľa dôveryhodnejšie napodobňuje plynulosť ľudských pohybov alebo napríklad emócií v tvári.[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BAKER, Logan. What is CGI? How Reality and CGI Blend in Films [online]. The Beat: A Blog by PremiumBeat, 2022-08-26, [cit. 2023-12-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. https://www.masterclass.com/articles/what-is-cgi
  3. A Brief History of CGI — From TRON to Avatar and Beyond [online]. StudioBinder, 2021-08-22, [cit. 2023-12-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. Billancourt: Belmondo, Delon, Gabin a ti druzí (2020) | ČSFD.sk [online]. [Cit. 2024-02-15]. Dostupné online.
  5. a b c TEAM, N. F. I.. What is CGI? - Everything You Need to Know [online]. NFI, 2021-10-04, [cit. 2023-12-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. Čo je animácia CGI? [online]. sk.denizatm.com, [cit. 2023-12-20]. Dostupné online.
  7. ZVARA, Ema. Čo je CGI a ako ovplyvnila filmový priemysel » UnitedLife [online]. UnitedLife, 2021-08-17, [cit. 2023-12-20]. Dostupné online.
  8. BRAJER, Jessica; FURZAN, Federico. Explained: Why Disney Stopped Making 2D-Animated Movies [online]. MovieWeb, 2022-04-23, [cit. 2023-12-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. Filmmaking 101: What is CGI in Movies and Animation? | Boords [online]. boords.com, 2023-11-30, [cit. 2023-12-20]. Dostupné online.
  10. 100 Best Computer-Animated Movies, Ranked by Tomatometer [online]. [Cit. 2023-12-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. OKOYOMON, Adesuwa. How Motion Capture Works [online]. 2023-08-21, [cit. 2023-12-20]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Computer-generated imagery na českej Wikipédii.