Confessio Pentapolitana

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Confessio Pentapolitana (v plnom znení Confessio Christianae doctrinae quinque regiarum liberarumque civitatum in Hungaria superiore, Cassoviae, Leutschoviae, Bartahae, Epperiessini, ac Cibinii.)[1] bolo evanjelické vierovyznanie pre päť východoslovenských miest (Košice, Levoča, Bardejov, Prešov a Sabinov), zostavené v septembri 1549 rektorom bardejovskej školy Leonardom Stöckelom, ktorý bol študentom a priateľom Filipa Melanchtona. Bolo odpoveďou, či obranou na zákon uhorského snemu z roku 1548 v Bratislave, v ktorom kráľ Ferdinand I. vyzval prívržencov učenia Martina Luthera, aby predložili obsah svojho vyznania.

  • Konfesia bola vypracovaná v zmysle Augsburgského vyznania (lat. Confessio Augustana) z roku 1530.
  • Podľa Lexikonu slovenských dejín bola ústupkom voči katolicizmu, ale ostro namierená proti novokrstencom a iným radikálnym sektám.
  • Podľa Krátkych dejín Slovenska sa päť kráľovských miest viazaných spoluprácou z roku 1483, rozhodlo prijať spoločné vierovyznanie, aby sa očistili od podozrenia zo spájania sa so sakramentármi a anabaptistami. Okrem Confessio Augustano má za základ aj Melanchtonove Loci communes.
  • Predložili ho kráľovským komisárom vyslaným Ferdinadom I. 2. augusta 1549, ktorí ho vzali na vedomie. Potvrdil ho aj Ferdinand I., prijali ho Jágerský biskup Anton Verančič a ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh. Mestám zabezpečil pokoj od vrchnosti.[2]

Konfesia bola zmierlivá voči katolicizmu, ale prísne odsudzovala anabaptistov a iné radikálne sekty. Zmierlivá politika voči Rímsko katolíkom a nejednotnosť protestantských cirkví, ktorú katolíci na jednaniach s Lutheránmi tendenčne živili bola mylná.

Obrana proti rekatolizácii 16. októbra 1604 v Košiciach sa konalo zhromaždenie zástupcov piatich miest (Pentapolitana) – Košíc, Prešova, Levoče, Sabinova a Bardejova, na ktorom sa zástupcovia dohodli brániť svoju vieru proti rekatolizačným snahám Rímsko katolíkov so zbraňou v ruke.

Neskôr boli nasledovaní aj siedmimi banskými mestami v roku 1559 – Confessio Heptapolitana a 24 mestami zo Spiša (Bratstvo 24 duchovných z kráľovských miest) roku 1569 – Confessio Scepusiana.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Confessio Pentapolitana. In: PETRÍK, Borislav; RYBÁR, Peter, a kol. Evanjelická encyklopédia Slovenska. Vyd. 1. Bratislava : BoPo pre Generálny biskupský úrad Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku, 2001. 448 s. ISBN 80-968671-4-8. S. 68.
  2. Hajduk, a.: Vznik Pentapolitany. Služba cirkvi, 1982, str. 69

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]