Deti kapitána Granta
| Deti kapitána Granta | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Les enfants du capitaine Grant | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 Obálka francúzskeho vydania | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Autor | Jules Verne | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Pôvodný jazyk | francúzsky | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Krajina vydania | Francúzsko | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Nakladateľstvo originálneho vydania | Pierre-Jules Hetzel | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Dátum 1. vydania originálu | 1867, 1868 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Ilustrátor originálneho vydania | Édouard Riou | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Literárny žáner | dobrodružný román | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Slovenské vydania knihy | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Deti kapitána Granta (1867-1868, Les enfants du capitaine Grant) je jeden z najznámejších románov francúzskeho spisovateľa Julesa Verna z jeho cyklu Podivuhodné cesty (Les Voyages extraordinaires). Tento dobrodružný román tvorí prvú časť autorovej voľnej trilógie, do ktorej ešte patria Dvadsaťtisíc míľ pod morom (Vingt mille lieues sous les mers) a Tajomný ostrov (1875, L'île mystérieuse). Medzi jednotlivými časťami tejto trilógie však panuje časový nesúlad (pozri Časový nesúlad medzi jednotlivými časťami trilógie).
Obsah románu[upraviť | upraviť zdroj]
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!Príbeh začína 26. júla roku 1864, keď posádka jachty Duncan ulovila v Severnom prielive medzi Írskom a Škótskom žraloka kladivohlavého a v jeho útrobách objavila tri neúplné listiny. Boli napísané po francúzsky, po anglicky a po nemecky a obsahovali správu o stroskotaní lode Britannia s kapitánom Grantom a posádkou na 37° 11' južnej šírky (údaje o zemepisnej dĺžke boli bohužiaľ nečitateľné). Majiteľ jachty lord Glenarvan neváhal ani okamih a vydal sa spoločne so svojou manželkou, kapitánom Johnom Manglesom, majorom Mac Nabbsom, roztržitým zemepiscom Jacquesom Paganelom a s Mary a Robertom Grantovými, deťmi strateného škótskeho kapitána, na dobrodružnú záchrannú výpravu, ktorá v podstate znamenala cestu okolo sveta po 37. rovnobežke.
Výprava začala pátraním v Južnej Amerike, kde však ani pochod cez Andy nepriniesol žiadaný výsledok, potom hrdinovia príbehu zamierili k brehom Austrálie. Tu sa stretli s námorníkom Britannie Ayrtonom. Ten ich sprevádzal po Austrálii, vykľul sa z neho však podvodník a vodca trestancov, ktorí chceli získať ich majetok. Nakoniec sa cestovatelia cez veľké útrapy dostali na pobrežie, ale ich jachta tam na nich nečakala, omylom pred ich príchodom odplávala. Na malej lodi doplávali Škóti na Nový Zéland. Tu však padli do rúk ľudožrútov. Našťastie ich zachránil Robert, ktorý utiekol. Vďaka Paganelovi sa dostali k moru a tu ich čakalo veľké prekvapenie. Vody tu križoval Duncan, v podpalubí s uväzneným, Ayrtonom. Náhoda priviedla jachtu k malému ostrovčeku Tabor, kde mal byť lodník vysadený. Aké však bolo prekvapenie, keď zistili, že ostrov je obývaný tromi stroskotancami, kapitánom Grantom a dvoma námorníkmi. Román končí ponechaním Ayrtona na ostrove a šťastným návratom domov.
Tento román sa stal jednou z najčítanejších Vernových kníh. Verne vložil do tohto jednoduchého, ale napínavého príbehu veľa zemepisných, prírodovedných a národopisných poznatkov o Južnej Amerike, Austrálii a Tichomoria, a ako dobrý znalec ľudských pováh vykreslil v deťoch kapitána Granta ozajstných hrdinov, ktorí sú aj dnes vzorom statočnosti a odvahy.
Filmové adaptácie[upraviť | upraviť zdroj]
Román bol niekoľkokrát sfilmovaný. Už v roku 1913 bol podľa scenára Vernovho syna Michela nakrútený francúzsky nemý film Les Enfants du capitaine Grant s dĺžkou 23 minút. K ďalším známym filmovým adaptáciám patria:
- Deti kapitána Granta (1936, Дети капитана Гранта), sovietsky film, réžia Vladimir Vajnštok a David Gutman,
- Hľadanie stroskotancov (1962, In Search of the Castaways), americký film, réžia Robert Stevenson,
- Hľadanie kapitána Granta (1985, В поисках капитана Гранта), sedemdielny sovietsky televízny seriál, réžia Stanislav Govoruchin,
- Deti kapitána Granta (1996, The Children of Captain Grant), americký film, réžia Donovan Scott.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Deti kapitána Granta
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Děti kapitána Granta na českej Wikipédii.