Preskočiť na obsah

Dezider Kardoš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dezider Kardoš
slovenský hudobný skladateľ
a vysokoškolský pedagóg
Narodenie23. december 1914
Nadlice, Uhorsko
Úmrtie18. marec 1991 (76 rokov)
Bratislava, ČSFR

Dezider Kardoš (* 23. december 1914, Nadlice – † 18. marec 1991, Bratislava) bol slovenský hudobný hudobný skladateľ a vysokoškolský pedagóg.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Počas gymnázia bol prijatý na Hudobno-dramatickú akadémiu bratislavského konzervatória, kde študoval (1933 – 1937) kompozíciu u Alexandra Moyzesa. Zároveň navštevoval prednášky z hudobnej vedy, estetiky a dejín umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Neskôr študoval (1937 – 1939) na kompozičnej Majstrovskej škole Vítězslava Nováka na pražskom Štátnom konzervatóriu.

Po ukončení štúdií sa zamestnal ako vedúci hudobného oddelenia Slovenského rozhlasu v Prešove. Od roku 1945 prechádza do Košíc, kde sa stal vedúcim hudobného odboru Československého rozhlasu. Počas svojho východoslovenského pobytu sa popri práci v rozhlase zameriava na štúdium východoslovenskej ľudovej piesne, ktorú v tejto etape využíval ako inšpiračný zdroj vo svojej tvorbe.

V roku 1951 ho pracovné možnosti, ako aj postupná zmena v jeho skladateľských názoroch privádzajú do Bratislavy. Najprv je zamestnaný ako vedúci odboru ľudovej tvorivosti v Československom rozhlase. Neskôr sa stáva prvým riaditeľom Slovenskej filharmónie (1952 – 1955). Následne až do roku 1963 vykonáva funkciu predsedu Zväzu slovenských skladateľov. Popri tom začína pôsobiť ako pedagóg na Hudobnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave a v sedemdesiatych rokoch je vedúcou osobnosťou slovenskej skladateľskej školy. Za jeho dielo mu bol v roku 1975 udelený titul Národný umelec.

Charakteristika tvorby

[upraviť | upraviť zdroj]

Pri tvorbe vychádzal z prvkov slovenskej ľudovej tvorby a medzi inšpiračnými zdrojmi sa objavujú aj výjavy lásky k rodnej zemi. Inšpirovali ho najmä temperamentné východoslovenské piesne a melódie, ale aj rôzne expresívne tendencie modernej komornej techniky. Kardoš ako symfonik rozvíjal epicko-dramatický typ súčasného symfonizmu s istými programovými prvkami.

Výber z diela

[upraviť | upraviť zdroj]

Diela pre symfonický orchester

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Koncert pre klavír a orchester no. 2, op. posth. (dokončil a revidoval Vladimír Bokes v roku 1994)
  • Filharmonický koncert op. 57 (1990)
  • Bratislavská predohra op. 52 (1981)
  • Sinfonietta domestica op. 50 (1979)
  • Slovakofónia op. 46 (1976)
  • Symfónia č. 6 op. 45 (1974)
  • Res philharmonica op. 41 (1971)
  • Koncert pre klavír a orchester č. 1 op. 40 (1969)
  • Symfónia č. 5 op. 37 (1964)
  • Koncert pre sláčikové nástroje op. 35 (1963)
  • Symfónia č. 4 'Piccola' op. 34 (1962)
  • Symfónia č. 3 (1961)
  • Hrdinská balada (1959)
  • Koncert pre orchester op. 30 (1957)
  • Symfónia č. 2‚ 'O rodnej zemi' op. 28 (1955)
  • Dve tanečné scény pre SĽUK op. 24 (1952)
  • Východoslovenská predohra op. 22 (1951)
  • Východoslovenské tanečné scény op. 20 (1949)
  • Predohra pre symfonický orchester op. 16 (1947)
  • Symfonická predohra quasi fantázia 'Moja rodná' op. 14 (1946, rev. 1985)
  • Symfónia č. 1 op. 10 (1942)
  • Allegro sinfonico (Finale) op. 4 (1937)

Diela pre sólový hlas (hlasy), zbor a orchester

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Symfónia č. 7 op. 53 (1984)
  • Hymna slobodnej mládeže (1956)
  • Pozdrav veľkej zemi op. 25 (1953)
  • Údernícka (1951)
  • Pieseň šťastných detí (1951)
  • Mierová kantáta op. 21b (1950)

Komorné diela

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Sláčikové kvarteto č. 5 op. 58 (1991)
  • Sláčikové kvarteto č. 4 op. 54 (1985)
  • Musica rustica slovaca (1979)
  • Sláčikové kvarteto č. 3 op. 49 (1978)
  • Koncert pre kvinteto fúkacích nástrojov op. 47 (1977)
  • Sláčikové kvarteto č. 2 op. 38 (1966)
  • Kvinteto pre päť dychových nástrojov op.6 (1938, rev. 1978)
  • Sláčikové kvarteto č. 1 op. 3 (1936)
  • Partita pre sólovú violu op. 56 (1988)
  • Elevazioni per organo da concerte op. 39a (1968)
  • Praeludium quasi una fantasia (1960)
  • Klavírne skladby pre mládež op. 27 (1956)
  • Štúdie pre klavír op. 15 (1947)
  • Klavírna suita č. 2 op. 5 (1937)
  • Klavírna suita č. 1 op. 1 (1934)
  • Bagately op. 18 (1948)
  • Spevy o živote op. 44 (1973)
  • Piesne o láske op. 2 (1935, rev. 1966)

Folklórne adaptácie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Ľúbostné a dievčenské hry z východného Slovenska (1977)
  • Tri východoslovenské impresie op. 42c (1973)
  • Tri spevy zo Zemplína op. 42a (1972)
  • Tri staré piesne z východného Slovenska op. 42b (1971)
  • Dve piesne z východného Slovenska op. 36b (1964)
  • Dve východoslovenské piesne op. 31b (1961)
  • Či ma tu pobočkáš op. 29a (1957)
  • Ľecela páva op. 29a (1957)
  • Na Prešporku, Dunaju op. 29a (1957)
  • Morena (1952)
  • Východoslovenské spevy (Šesť slovenských ľudových piesní) op. 21a (1950)
  • Partizánska a Čapajevská op. 19 (1949)
  • Východoslovenské spevy op. 17 (1948)
  • Východoslovenské spevy a tance op. 19a (1948)
  • Východoslovenské koledy (Východoslovenské vianočné spevy) op. 13b (1945)
  • Valalské spevy op. 12 (1944)
  • V Zemplíne spievajú op. 9 (1940)
  • Spevy východného Slovenska (Východoslovenské ľudové spevy) op. 8 (1939)
  • Štyri slovenské ľudové piesne op. 7 (1938)
  • Štyri zbojnícke slovenské piesne (Slovenské zbojnícke piesne) (1937)
  • Októbrové poémy op. 48 (1977)
  • Pozdrav op. 31/c (1961)
  • Nech žije 1. Máj (1952)
  • Zem moja rodná op. 19b (1949)
  • Dva mužské sbory (1940)
  • Spev o láske op. 39b (1967)
  • Cyklus detských sborov (1937)

Hudba pre rádio

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Pomätená op. 13a (1945)

Hudba k filmom

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Povstanie v Martine (1954)
  • Dúha nad Slovenskom op. 23 (1952), režisér: Vladimír Bahna
  • Svit op. 11 (1943)
  • Umelé vlákna (1943), režisér: Paľo Bielik

Bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • ZAVARSKÝ, E.: Súčasná slovenská hudba. Bratislava: Závodský, 1947, s. 109–113.
  • NOVÁČEK, Z.: Dezider Kardoš: Počiatky a rast. Bratislava: SVKL, 1955.
  • FALTIN, P.: Hrdinská balada Dezidera Kardoša. In: Slovenská hudba, 1960, č. 5, s. 234–238.
  • FALTIN, P.: III. symfónia Dezidera Kardoša. In: Slovenská hudba, 1961, č. 11, s. 461–467.
  • DONOVALOVÁ, V.: Niektoré vývojové črty slovenskej programovej hudby. In: Kresánek, J. (ed.) K problematike súčasnej hudby. Bratislava: SAV, 1963, s. 102–116.
  • HRUŠOVSKÝ, I.: Slovenská hudba v profiloch a rozboroch. Bratislava: ŠHV, 1964, s. 254–274.
  • VAJDA, I. – JURÍK, M.: 20 rokov slovenskej hudobnej tvorby v diskusii. In: Slovenská hudba, 1965, č. 7, s. 303–309.
  • VAJDA, I. – JURÍK, M.: 20 rokov slovenskej hudobnej tvorby v diskusii. In: Slovenská hudba, 1965, č. 10, s. 422–432.
  • MOKRÝ, L.: Hudba. In: Rosenbaum, K. (ed.): Slovenská kultúra 1945–1965. Bratislava: Obzor, 1965, s. 75–94.
  • PODRACKÝ, I.: Národný umelec Dezider Kardoš jubiluje. In: Hudobný život, 1979, č. 24, s. 3.
  • HATRÍK, J.: Dezider Kardoš: III. sláčikové kvarteto, op. 49. In: Hudobný život, 1980, č. 17, s. 5.
  • BURLAS, L.: Slovenská hudobná moderna. Bratislava: Obzor, 1983, s. 151–156.
  • BERGER, I.: O symfonizme národného umelca Dezidera Kardoša. In: Hudobný život, 1984, č. 24, s. 3.
  • NOVÁČEK, Z.: Osobnosť pevných zásad. K sedemdesiatke národného umelca Dezidera Kardoša. In: Pravda 20. 12. 1984.
  • CHALUPKA, Ľ.: Dejiny slovenskej hudby (Ed. O. Elschek). Bratislava: ASCO Art and Science, 1996, č. 273–341.
  • FALTIN, P.: Slovenská hudobná tvorba v rokoch 1956–1965. In: Slovenská hudba, 1997, č. 3–4, pp. 175–210.
  • ELSCHEK, O.: Slovenská hudba medzi minulosťou a dneškom. In: Slovenská hudba, 1997, č. 3–4, s. 211–233.
  • ZVARA, V.: Dezider Kardoš. In: Jurík, M. - Zagar, P. (ed.): 100 slovenských skladateľov. Bratislava: NHC, 1998, s. 140–144.
  • CHALUPKA, Ľ.: Dezider Kardoš: Hrdinská balada pre sláčikový orchester op. 32. In: Hudobný život, 2001, č. 5, s. 15–18.