Hydrazín
| Hydrazín | |||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||
| Sumárny vzorec | N2H4 NH2-NH2 | ||||||||||||||||||
| Synonymá | diazán, diamid | ||||||||||||||||||
| Vzhľad | bezfarebná olejovitá kvapalina | ||||||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||
| Molekulová hmotnosť | 32,0452 g/mol | ||||||||||||||||||
| Teplota topenia | 1,4 °C | ||||||||||||||||||
| Teplota varu | 113,5 °C | ||||||||||||||||||
| Hustota | 1,021 g/cm3 | ||||||||||||||||||
| Rozpustnosť | vo vode | ||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||
| Číslo CAS | 302-01-2 | ||||||||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||
Hydrazín, systémový názov diazán, je bezfarebná olejovitá kvapalina s amoniakovým zápachom, rozpustná v liehu a vode. Je vysoko toxický a má potencionalne karcinogénne účinky.[1] Hydrazín je na vzduchu (alebo za určitých okolností) samozápalný, pretože má silné redukčné účinky (prudko viaže kyslík). Je to nestála slabá dvojsýtna zásada.
História[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1875 Emil Fischer objavil fenylhydrazín a ostatné substituované hydrazíny. Theodor Curtius vyrobil hydrazín v roku 1887. V roku 1907 Friedrich Raschig vytvoril jednoduchú a efektívnu syntézu hydrazínu pomocou oxidačného spojenia s amoniakom.[2]
Príprava[upraviť | upraviť zdroj]
Hydrazín sa pripravuje oxidáciou amoniaku (NH₃) chlórnanom sodným (NaClO). Soli hydrazínu sa používajú v chemickom priemysle pri výrobe farbív a liečiv. Používa sa ako zložka raketového paliva. Samotný hydrazín je veľmi ekologické palivo, pretože horením vzniká dusík a voda.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ TOTH, Bela. Hydrazines and Cancer (A Guidebook on the Carciognic Activities of Hydrazines, Related Chemicals, and Hydrazine Containing Natural Products). [s.l.] : CRC Press, 2003. 264 s. ISBN 978-0-203-30509-6. (po anglicky)
- ↑ PATIL, K. C.; RATTAN, Tanu Mimani. Inorganic Hydrazine Derivatives (Synthesis, Properties and Applications). [s.l.] : John Wiley & Sons, 2014. 288 s. ISBN 978-1-118-69356-8.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hydrazín
|
Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |