Preskočiť na obsah

Diaľnica A1 (Rakúsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Diaľnica A1 (Rakúsko)
Diaľnica A1 (Rakúsko)

Diaľnica A1
West Autobahn
  v prevádzke 
Základné údaje
Správca ASFiNAG 
Výstavba 1938-1967 
Celková dĺžka 292 km 
v prevádzke 292 km
Štát Rakúsko Rakúsko
Spolková krajina Viedeň, Horné Rakúsko,
Dolné Rakúsko, Salzbursko 
Rozšírenia 3+3: 164 km 
Výjazdy 39 (v prevádzke) 
Križovatky 6 (v prevádzke) 
Tunely 1 (v prevádzke) 
Výjazd Sankt Pölten-Süd
Výjazd Sankt Pölten-Süd
Výjazd Sankt Pölten-Süd 
Objekty na trase

Diaľnica A1 (nem. Autobahn A1, West Autobahn, doslovne Západná diaľnica) je 291,959 km dlhá rakúska diaľnica vedúca z Viedne cez Sankt Pölten, Linz, Salzburg až na štátnu hranicu s Nemeckom. Prechádza štyrmi spolkovými krajinami - okrem Viedne ešte cez Dolné Rakúsko, Horné Rakúsko a Salzbursko.

Po celej svojej dĺžke je súčasťou európskej cesty 60. Okrem toho medzi križovatkami Linz a Salzburg sa trasa diaľnice zhoduje s trasou E55 a na úseku Salzburg - nemecká hranica je súčasťou E52.

Diaľnica A1 patrí medzi najdôležitejšie diaľnice v Rakúsku. Je význam i zaťaženie vzrástlo po páde železnej opony a otvorení hraníc krajín tzv. Východného bloku. Na nemeckej strane na rakúsku A1 nadväzuje diaľnica A8 smerujúca do Mníchova.

Diaľnica A1 je najstaršia diaľnica v Rakúsku a druhá najdlhšia (po A2). Začína od križovatky na západnom okraji Viedne Auhof (Wien) kde má kilometrovník 9 KM a končí na rakúskom území za Salzburgom po viac ako 290 kilometroch buď prechodom do Nemecka alebo pokračovaním po Tauern Autobahn (A 10) v Rakúsku. Na úseku KM 154,9 – 175,5 (výjazd Enns-Steyr po diaľničnú križovatku Haid) je rýchlosť obmedzená na 100 a menej km/h zákonom na ochranu ovzdušia (IG-L - Immissionsschutzgesetz - Luft).

Adolf Hitler pri prvom slávnostnom výkope neďaleko obce Walserberg

História diaľnice sa začala písať v roku 1937, keď rakúske územie tajne preskúmavali nemeckí inžinieri zamaskovaní za turistov. Po pripojení Rakúska v marci 1938 k Nemeckej ríši sa vypracovali podrobné plány na výstavbu Ríšskej diaľnice 26, ktorá mala spájať Nemecko s takzvanou Ostmark (Východnou markou - fašistický názov Rakúska). Diaľnica sa začala stavať 7. apríla 1938 zo Walls-Siezenheimu pri Salzburgu za prítomnosti Adolfa Hitlera a už v lete bolo vo výstavbe 60 kilometrov. Kvôli nedostatku pracovných síl z dôvodu rozpútania druhej svetovej vojny mala výstavba veľký časový sklz, preto prvé dva úseky v dĺžke 16,8 km od hranice Walserberg po Salzburg-Mitte boli dané do prevádzky v roku 1942. Nasledujúci rok bola výstavba diaľnic v Nemecku zastavená.

Po druhej svetovej vojne boli pokusy o znovuobnovenie výstavby zo strany západných okupačných armád, avšak Sovietsky zväz s tým nesúhlasil. Intenzívna výstavba bola preto možná až po odsune sovietskych vojsk z Rakúska a získaní neutrality v lete 1955. Oficiálne sa výstavba začala dňa 17. júla 1954 pri obci Hallwang, severovýchodne od Salzburgu (úsek Zilling - Mondsee). Nasledujúci rok sa obnovila i výstavba úsekov Ennsdorf - Sattledt a Sankt Christophen - Pöchlarn, rozostavaných ešte počas vojny. Výstavba pokračovala v rýchlom tempe a 12. mája 1967 bol do prevádzky odovzdaný posledný chýbajúci úsek Amstetten-West - Amstetten-Ost.

Úsek Dĺžka Dátum otvorenia
Wien-Auhof - Preßbaum 18,019 km 22.12.1966
Preßbaum - Sankt Christophen 13,093 km 16.12.1961
Sankt Christophen - Pöchlarn 49,797 km 3.12.1958
Pöchlarn - Amstetten-Ost 18,126 km 16.12.1961
Amstetten-Ost - Amstetten-West 13,494 km 12.5.1967
Amstetten-West - Ennsdorf 29,176 km 10.12.1965
Ennsdorf - Sattledt 43,233 km 3.12.1958
Sattledt - Vorchdorf 12,430 km 26.8.1960
Vorchdorf - Regau 16,467 km 7.10.1960
Regau - Seewalchen 10,769 km 15.6.1963 (polovičný profil)
5.12.1964 (plný profil)
Seewalchen - Straß 13,400 km 31.7.1963 (polovičný profil)
5.12.1964 (plný profil)
Straß - Traschwand 2,500 km 7.8.1963 (polovičný profil)
5.12.1964 (plný profil)
Traschwand - Mondsee 14,195 km 26.10.1963 (polovičný profil)
5.12.1964 (plný profil)
Mondsee - Zilling 19,300 km 24.6.1958
Zilling - Salzburg-Mitte 7,700 km 12.10.1951
Salzburg-Mitte - Walsergerg 9,900 km 13.9.1941

Dôležité križovatky

[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľnica sa počas svojej trasy križuje s viacerými diaľnicami a rýchlostnými cestami:

Diaľničné križovatky (nem. Knoten) Popis
(9) Auhof (Wien) Začiatok diaľnice (9 km je vzdialenosť do centra Viedne - na napojenie na Wiener Straße)
v prevádzke (32) Knoten (Altengbach) Steinhäusl Križovatka Steinhäusl 32 kilometrov západne od Viedne, kríženie s diaľnicou A21, ktorá tvorí časť obchvatu mesta. Tvarovo ide o rozštepovú križovatku.
v prevádzke (55) Knoten Sankt Pölten Na 55. kilometri sa A1 križuje s rýchlostnou cestou S33, ktorá smeruje cez mesto Sankt Pölten na sever až do mesta Krems an der Donau. Tvarovo je to trúbkovitá križovatka, ktorá leží juhovýchodne od Sankt Pöltenu.
v pláne (60) Knoten Schwadorf O päť kilometrov ďalej je plánovaná križovatka s S34.
v prevádzke (169) Knoten Linz Na 169. kilometri sa nachádza križovatka Linz, na ktorej sa A1 križuje s A7, ktorá odtiaľ smeruje na sever smerom na české hranice.
v prevádzke (175) Knoten Haid O šesť kilometrov ďalej je postavená križovatka Haid s diaľnicou A25, ktorá tvorí spojku s diaľnicou A8. Tvarovo je to trúbkovitá križovatka.
v prevádzke (196) Knoten Voralpenkreuz S A8 sa A1 križuje o dvadsať kilometrov ďalej v križovatke Voralpenkreuz.
Tam sa pripája aj diaľnica A9, ktorá vedie od slovinskej hranice a mesta Graz.
v prevádzke (298) Knoten Salzburg Poslednou križovatkou je križovatka Salzburg, kde je možnosť odbočiť na diaľnicu A10, ktorá ďalej smeruje cez Alpy do mesta Villach.

Rozšírenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Po dostavaní východo-západného spojenia krajiny v podobe A1 sa začalo vzhľadom na vzrastajúcu hustotu dopravy uvažovať o jej postupnom rozširovaní. Spoločnosť ASFiNAG vypracovala plány na rozšírenie diaľnice na tri pruhy medzi križovatkami Steinhäusl a Voralpenkreuz, čo predstavuje vzdialenosť 164 kilometrov. 7. októbra 2005 bol po 23 mesiacoch výstavby otvorený prvý, 21 kilometrov dlhý trojpruh na úseku Voralpenkreuz-Haid v Hornom Rakúsku. Výstavba pokračovala ďalej, takže dnes je k dispozícii súvislý trojpruh vrátane krajnice a núdzových zálivov v pôvodne zamýšľanej dĺžke 164 kilometrov.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]