Dionysios z Argosu
Dionysios (starogr. Διονύσιος) bol grécky sochár v 5. storočí pred Kr.[1][2]
Dionysios, sochár z Argosu, bol činný v polovici 5. storočia pred Kr.[1] Zo starovekých autorov sa o jeho sochárskych dielach zmienil jedine grécky cestovateľ Pausanias, ktorý vo svojej sprievodcovskej príručke po Grécku uvádza, že väčšinu z nich videl medzi votívnymi darmi od Mikytha pri Diovom chráme v Olympii: „Na ľavej strane veľkého chrámu venoval iné: Koru, dcéru Démetry, Afroditu, Ganyméda a Artemidu, z básnikov Homéra a Hésioda, a znovu božstvá Asklépia a Hygieiu. Medzi darmi Mikythovými je i Agón (Zápas), nesúci haltéry, haltéry majú túto podobu: sú to polovice predĺženého kruhu,... zhotoveného tak, že je možné cez ne prestrčiť prsty ako cez držadlo štítu. Takú teda majú podobu. Vedľa sochy Agónu je Dionysos, trácky Orfeus a socha Dia, o ktorej som sa už zmienil predtým. Tieto diela pochádzajú od argoského Dionysia.“[3] Pausanias tiež zaznamenal, že Mikythos venoval všetky tieto dary do Olympie hlavne preto, aby splnil daný sľub pre záchranu života svojho smrteľne chorého syna (túto informáciu potvrdzuje aj nápis objavený v Olympii[4]).[3]
Pri týchto sochách stála i iná skupina sôch od darcu Mikytha, ktorých autorom bol Dionysiov rodák Glaukos.[3][1] Zvyšky podstavcov z týchto sôch sa našli vedľa severnej steny Diovho chrámu. Mikythos, ktorý bol správca v mestách Rhégion a Messéna, bol zároveň opatrovníkom detí tyrana Anaxila[5] a po jeho smrti aj vládcom (tyranom) Rhégia.[6]
Ďalšími dielami Dionysia boli skulptúry koňa a vozataja, umiestnené tiež v olympijskej Altide.[1][7] Stáli o niečo ďalej od Diovho chrámu, tesne pri okrsku zasvätenom Pelopovi. Pausanias píše, že socha koňa mala na boku nápis, ktorý hlásal toto: „Venoval Formis mainalský Arkáďan skôr, teraz však zo Syrakúz.“[7]
Podľa mnohých znalcov umenia je možné, že niektoré rímske kópie búst (hláv) Orfea a Homéra boli kedysi zhotovené podľa originálov od Dionysia.[1]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Dionysios [1]
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 360.
- ↑ a b c Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 421-422.
- ↑ Inscriptiones Graecae, IvO 267 [2]
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 565.
- ↑ Diodoros, Bibliotheca historia, 11,66,1.
- ↑ a b Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 422-423.