Diskusia:Kotlina (Vysoké Tatry)
V hesle si zmenil vlastné meno Kotlina na slovo s významom zemepisný útvar. V hesle Kotlina je to poňaté ako názov. V Tatrách sú mnohé iné Kotliny ako napríklad Kotlina Ľadového potoka, Kotlina Piatich spišských plies, Kotlina pod Prielomom. A tak sa nazdávam, že treba opravu vrátiť do pôvodného významu. Citujem dielo Ivana Bohuša: „Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier“, z ktorého je to prevzaté. --Tatransky (diskusia) 14:19, 10. august 2018 (UTC)
- Práveže tam by to malo byť s malým, keďže na tom mieste sa myslí viac kotlín, ktoré navyše všetky nemajú názov „Kotlina“. Podobný príklad by bolo použitie výrazu ulica (ulica sa píše s veľkým pokiaľ stojí na začiatku názvu ulice a s malým, ak na konci, napr. Ulica Milana Rastislava Štefánika vs. Štefánikova ulica). Napr. (vymýšľam si): „Na rozdiel od iných ulíc Milana Rastislava Štefánika, Ulica Milana Rastislava Štefánika v Jastrabci má šesťmetrovú sochu M. R. Štefánika...“ PS: Podľa zoznamu štandardizovaných názvov sú tri kotliny, ktoré majú názov Kotlina – v katastrálnom území Oravská Polhora, Štrbské Pleso (obec Vysoké Tatry) a Bádice.--Lišiak (diskusia) 07:43, 11. august 2018 (UTC)
- Zbytočná diskusia. Text je prevzatý z diela Ivan Bohuš: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier a je upravený úvodzovkami a zvýraznením, že ide o tatranské KOTLINY tak, aby tomu rozumel aj "truľo". Slovenský národ rád diskutuje o veciach, ktoré sú podenkové. Podenka je živočích, ktorý žije jeden deň. V Tatrách je viacero Kotlín, tak tomu treba rozumieť. Želám všetkým podenkovým diskutérov ostré pero.--Tatransky (diskusia) 08:01, 11. august 2018 (UTC)
- Pokiaľ to tak píše v knihe tak to ešte neznamená, že to nie je chyba (resp. to prípadne mohlo byť správne v čase vydania knihy, ale medzitým došlo k zmene v pravopise). Ja píšem, že ak by tam ozaj malo byť Kotliny s veľkým „K“, rozumeli by sa pod tým tie dve zvyšné Kotliny (v Oravskej Polhore a Bádiciach), čo zjavne nie je tento prípad. „Kotlina Ľadového potoka“ je rovnaký typ názvu ako „Ulica Milana Rastislava Štefánika“ a ako som vyššie uviedol, v takejto vete je „kotlina“/„ulica“ (všeobecné podstatné meno) s malým začiatočným písmenom.--Lišiak (diskusia) 08:10, 11. august 2018 (UTC)
- Tiež to tak vidím. A tie úvodzovky tomu úpne nepridávajú, imho, mám pocit, že to invokuje kotliny, ktoré v skutočnosti nie sú kotliny. Inak, v definícii máš tiež kotlinu s malým.--Jetam2 (diskusia) 08:16, 11. august 2018 (UTC)
- Pokiaľ to tak píše v knihe tak to ešte neznamená, že to nie je chyba (resp. to prípadne mohlo byť správne v čase vydania knihy, ale medzitým došlo k zmene v pravopise). Ja píšem, že ak by tam ozaj malo byť Kotliny s veľkým „K“, rozumeli by sa pod tým tie dve zvyšné Kotliny (v Oravskej Polhore a Bádiciach), čo zjavne nie je tento prípad. „Kotlina Ľadového potoka“ je rovnaký typ názvu ako „Ulica Milana Rastislava Štefánika“ a ako som vyššie uviedol, v takejto vete je „kotlina“/„ulica“ (všeobecné podstatné meno) s malým začiatočným písmenom.--Lišiak (diskusia) 08:10, 11. august 2018 (UTC)
- Zbytočná diskusia. Text je prevzatý z diela Ivan Bohuš: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier a je upravený úvodzovkami a zvýraznením, že ide o tatranské KOTLINY tak, aby tomu rozumel aj "truľo". Slovenský národ rád diskutuje o veciach, ktoré sú podenkové. Podenka je živočích, ktorý žije jeden deň. V Tatrách je viacero Kotlín, tak tomu treba rozumieť. Želám všetkým podenkovým diskutérov ostré pero.--Tatransky (diskusia) 08:01, 11. august 2018 (UTC)
- Mám právo nesúhlasiť. A tak jedinou mojou obranou je vymazať Kotlinu. Dúfam, že táto podenková a úplne zbytočná a nezmyselná diskusia o ničom ustane. Načo strácať čas úvahami o ničom. Ak si niekto myslí, že má pravdu a chce ju potvrdiť, rád prijmem argumenty vysvetlené odborníkmi z Jazykovedného ústavu SAV a nie redaktormi, ktorí pre mňa nie sú autoritami. --Tatransky (diskusia) 08:22, 11. august 2018 (UTC)
- Tatransky, poprosím trochu úcty k diskutérom. Stavať argumentáciu na jedinom zdroji (výskyte) nie je zárukou správnosti a nateraz argumentujete, tak prosím, vecne. Bolo by vhodné dopátrať sa k pravde, no jedno písmeno nedegraduje tvoju prácu Tatranský, tak načo taký rázny postoj?--Pe3kZA✉ 08:39, 11. august 2018 (UTC)
- O čo tu vlastne ide? O malé alebo veľké písmeno? Načo mrhať čas takouto neplodnou diskusiou? Lišiak sa tu odvoláva na nejakú ulicu a pod. a gramatiku s ňou spojenú. Ak má pochybnosti (už som to raz napísal) tak nech sa obráti na Jazykovedný ústav SAV a nie varí z vody a porovnáva ulicu s Kotlinou. Už som raz uviedol - Kotlina je vlastné meno dolinky v Tatrách. Existuje aj iná Kotlina - Tatranská Kotlina (nie Tatranská kotlina!), Kotlina Piatich spišských plies a pôd. - to je NÁZOV nie geografický pojem. V tomto zmysle bola uvedená Kotlina. Nikde nie je napísané, že redaktor vo Wikipedii má vždy pravdu, aj keď sa k nemu pridajú iní redaktori. Vidí sami, niekedy, že hľadajú blchy, pričom im unikanú mnohé závažnejšie veci. Na Wiki je ich neúrekom. Len tak úchytkom jedna. Napríklad: V hesle Kníhtlač je uvedené: „V Európe objavil kníhtlač Johann Gutenberg v roku 1443 “ a v hesle Johann Gutenberg: citujem „23. februára 1455 začal Gutenberg hromadnú tlač tzv. Gutenbergovej Biblie“. Gutenberg 22 rokov driemal! Kde je o tom nejaká diskusia páni redaktori? Navyše údaje bez odkazov. Ja som sa odvolal na literatúru. Lišiak tu argumentuje, že v tom čase pravidlá slovenského pravopisu boli ASI iné ako teraz (citujem autora tohto výroku Lišiaka: („resp. to prípadne mohlo byť správne v čase vydania knihy, ale medzitým došlo k zmene v pravopise“). Nie je to tak. Od roku 1996, kedy knižka o názvosloví V. Tatier bola vydaná, sa NEZMENILI. Alebo sa mýlim? Slabé argumenty. Mohol by som uviesť iný príklad z literatúry: K.Marx napísal knižku s názvom Kapitál. Ale je aj kapitál, vo finančnom alebo majetkovom slova zmysle. Je v tom predsa veľký rozdiel. A takých Kapitálov mohli iní autori napísať viac. A tak je to aj s Kotlinami (Tatranská Kotlina). Ale nechajme to tak. Dúfam, že moje argumentácie boli pochopené ako VECNÉ a úctivé --Tatransky (diskusia) 12:52, 11. august 2018 (UTC)
Diskutérom, ktorí sa ma snažili presvedčiť o Kotline, ktorá mala byť podľa nich s malým písmenom kotlina ponúkam na prečítanie niečo z pravidiel slovenského pravopisu. Dúfam, že pochopia o čo išlo a že bolo zbytočné sa s kotlinou zaoberať. Citujem pravidlá ( všimnite si hrubo vytlačené state):
„1.1. VLASTNÉ MENÁ
Vlastné meno je pomenovanie jedinečnej osoby, zvieraťa alebo neživého predmetu. Vlastné mená slúžia na rozlíšenie jednotlivín v rámci toho istého druhu. Popri pomenovaniach, ktoré sú iba vlastnými menami, napr. Ján, Bernolák, Bratislava, Vianoce, používajú sa ako vlastné mená aj rozličné všeobecné podstatné mená, napr. kováč – Kováč, vlk –Vlk, slnko – Slnko, alebo aj iné slová, napr. zahraj – Zahraj (meno psa), napred – Napred (názov časopisu), naši – Naši (román), deväťdesiattri – Deväťdesiattri (román), ahoj – Ahoj (pomenovanie druhu salámy alebo aj iného výrobku), nie – Nie (názov článku).
Vlastnými menami bývajú aj viacslovné pomenovania (oficiálne názvy), napr. Čierny princ, Červená čiapočka, Panna Orleánska, Pyrenejský polostrov, Atlantický oceán, Slovenská akadémia vied, Zlievareň farebných kovov (továreň), Hájnikova žena, Ako išlo vajce na vandrovku, Okolo Slovenska (cyklistické preteky), Trnavská ulica. Vlastným menom sa stáva:
1. akékoľvek všeobecné pomenovanie (jednoslovné alebo viacslovné) použité na označenie jedinečného predmetu, napr. hviezda – Hviezda (kino, kniha a pod.), východoslovenské tlačiarne (tlačiarne na východnom Slovensku) – Východoslovenské tlačiarne (jeden z polygrafických podnikov na východnom Slovensku);
2. všeobecné pomenovanie v spojení s presným určením sídla, napr. okresný úrad – Okresný úrad v Spišskej Novej Vsi, základná škola – Základná škola v Čičmanoch, okresný súd – Okresný súd Bratislava I;
3. všeobecné pomenovanie v spojení s presným určením miesta alebo rozsahu pôsobnosti, napr. ministerstvo hospodárstva – Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, pozemkový fond – Slovenský pozemkový fond;
4. všeobecné pomenovanie v spojení s dedikačným prívlastkom (určením na počesť nejakej osoby alebo udalosti), napr. gymnázium – Gymnázium Jána Hollého, spolok – Spolok svätého Vojtecha, memoriál – Memoriál Michala Vičana, tlačiarne – Tlačiarne Slovenského národného povstania, námestie – Námestie republiky.
Popri ú p l n ý c h podobách vlastných mien existujú pri niektorých vlastných menách aj ich k r a t š i e podoby. Vznikajú najčastejšie vynechávaním istých slov a osamostatnením ostávajúcich slov alebo spojení slov. Osamostatňuje sa:
1. určujúce prídavné meno stojace vo vlastnom mene pred určeným podstatným menom, napr. Pekná ulica – Pekná, Štúrova ulica – Štúrova, Hviezdoslavovo námestie – Hviezdoslavovo, Rázusovo nábrežie – Rázusovo, Tehelné pole – Tehelné, Zlaté piesky – Zlaté, Predaná nevesta – Predaná;
2. spojenie prídavného mena s určeným podstatným menom, napr. Slovenské národné divadlo (v Bratislave) – Národné divadlo (a ďalej podoba Národné divadlo na Národné ako v bode 1), Veľká francúzska revolúcia – Francúzska revolúcia, Spišská Nová Ves – Nová Ves, Spojené štáty americké – Spojené štáty;
3. určené podstatné meno, ktoré stojí na začiatku celého vlastného mena, napr. Barbier zo Sevilly – Barbier (Rossiniho Barbier, Paisiellov Barbier), Matica slovenská – Matica;
4. v istých ustálených a nepočetných prípadoch určené podstatné meno, ktoré je vnútri alebo na konci názvu, napr. Slovenská akadémia vied – Akadémia, Bratislavský hrad – Hrad, Slovenské pohľady – Pohľady, Slovenské národné povstanie – Povstanie, Bratislavská lýra – Lýra;
- Pravidlá slovenského pravopisu. 3., upravené a doplnené vyd. Bratislava: Veda 2000.“