Preskočiť na obsah

Doktorský pamätník

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Doktorský pamätník
(Докторски паметник)
pamätník
celkový pohľad na pamätník z juhovýchodu
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Sofia
Okres Sofia
Mesto Sofia
Súradnice 42°41′40″S 23°20′18″V / 42,69444°S 23,33833°V / 42.69444; 23.33833
Autor Antonín Tomášek (architekt),
Luigi Farabosko (staviteľ)
Materiál kameň (pyramída),
granit (sarkofág)
Vznik 1884
Výstavba 1883 – 1884
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Stav zachovalý,
reštaurovaný
Využitie pamätník
Mapa
Poloha v rámci lokality (interaktívna mapa)
Wikimedia Commons: Doctors monument, Sofia
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Doktorský pamätník (bulh. Докторски паметник – Doktorski pametnik),[1][2][3][4][5][6][7] alebo Pamätník padlých zdravotníkov v rusko-tureckej osloboditeľskej vojne (bulh. Паметник на загиналите медицински чинове в руско-турската освободителна война – Pametnik na zaginalite medicinski činove v rusko-turskata osvoboditelna vojna),[7] je pamätník z druhej polovice 19. storočia, ktorý sa nachádza v centrálnej časti mesta Sofia v Sofijskej oblasti v západnom Bulharsku.[1][2][3][4][5][6]

Pamätník leží´v centrálnej časti Sofie v strede parku Doktorska gradina (bulh. Докторска градина, doslova Doktorská záhrada).[1][2][4][5][6]

V roku 1881 bola východne od dnešného bulváru Vasila Levského (bulh. булевар „Васил Левски“ – bulevar „Vasil Levski“ založená nová mestská štvrť, pričom bolo dopredu vybrané aj miesto, pre námestie, na ktorom mal stáť nový pamätník.[1]

Výstavba pamätníku nakoniec prebehla v rokoch 1883 – 1884.[1][2][5] V čase výstavby sa miesto ešte stále nachádzalo prakticky mimo zastavanej časti Sofie.[6]

V roku 1889[4] bol okolo pamätníku založený park, ktorý dostal pomenovanie Doktorska gradina,[1][2][4] pričom pamätník sa stal jej ústredným symbolom.[4]

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätník je venovaný lekárom a ostatným členom ruského zdravotníckeho personálu, ktorí zahynuli v priebehu rusko-tureckej osloboditeľskej vojny v rokoch 1877 – 1878.[1][2][4] Po Ruskom pamätníku ide o druhý najstarší pamätník v Sofii.[6]

Autorom projektu pamätníku je český architekt[5][4][2][6][1] Antonín Tomášek[1][2] (niekedy udávaný aj ako Tomiško, prípadne Tomišek)[4][2][6][5] a samotný pamätník postavil taliansky kamenársky majster Luigi Farabosco.[1][2][6]

Pamätník je v tvare skrátenej pyramídy, pričom na jej vrchole je uložený granitový sarkofág.[1][2][4][6][5] Samotná pyramída je zložená z veľkých kamenných blokov.[2][5] Na každej zo štyroch stien pyramídy je nápisom označené jedno zo štyroch miest, kde sa v priebehu rusko-tureckej osloboditeľskej vojny uskutočnili najväčšie boje, teda: Pleven, Plovdiv, dedina Mečka (dnes Oborište) a vrch Šipka.[1][2][6][5] Ďalej sa na stenách pyramídy nachádzajú mená približne 529[1][2] zahynulých ruských vojenských zdravotníkov, ktorí padli počas oslobodzovania Bulharska.[1][2][6] Na západnej fasáde sa okrem toho nachádza emblém zobrazujúci zdravotnícky symbol, teda hada obtočeného okolo čaše.[1]

Pôvodne sa na stenách pyramídy nachádzalo aj osem ďalších dekorácií v podobe bronzových vencov, tieto však boli[6][5] v 90. rokoch 20. storočia[5] odcudzené,[6][5] pričom rovnaký osud postihol aj následne zhotovené kópie.[5]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

[upraviť | upraviť zdroj]

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[7]

Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku národného významu v roku 1955. Ako dôvod ochrany je uvedená architektonicko-staviteľská, historická ako aj pamätná hodnota stavby.[7]

Názov stavby ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Pametnik na zaginalite medicinski činove v rusko-turskata osvoboditelna vojna (bulh. Паметник на загиналите медицински чинове в руско-турската освободителна война, doslova Pamätník padlých zdravotníkov v rusko-tureckej osloboditeľskej vojne), alebo skrátene Doktorski pametnik (bulh. Докторски паметник, doslova Doktorský pamätník).[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 150. (bulharsky)
  2. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 5 – găr-zmi. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104272. S. 1818. (po bulharsky)
  3. 1 2 RUSKOV, Kiril; ANGELOV, Čavdar. Sofia – architekturni zabeležitelnosti. Sofia : Architekturno izdatelstvo arch&art. 2017. 180 s. ISBN 9789548931519. S. 42. (po bulharsky)
  4. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 137. (po anglicky)
  5. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 PĂRVANOV, Ivan. Bălgarskite pametnici. Sofia : Millenium. 2018. 530 s. ISBN 9789545154331. S. 234 – 235. (po bulharsky)
  6. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 PETROV, Zdravko. Istoričeski maršruti: Sofia. Sofia : Siela Norma AD. 2019. 306 s. ISBN 9789542829584. S. 72 – 73. (po bulharsky)
  7. 1 2 3 4 5 mc.government.bg, [cit. 2022-09-14]. Dostupné online. Archivované 2023-03-25 z originálu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]