Preskočiť na obsah

Dom chadžiho Dragana Kaloferecu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dom chadžiho Dragana Kaloferecu
(Къща на хаджи Драган Калофереца)
meštiansky dom plovdivského typu
celkový pohľad na budovu zo severozápadu
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Plovdiv
Mesto Plovdiv
Rajón Centralen
Súradnice 42°08′55″S 24°45′15″V / 42,14861°S 24,75417°V / 42.14861; 24.75417
Rozloha 290 
Štýl bulharský obrodenecký barok
Vznik 1850
Výstavba 1848 – 1850
Pre verejnosť verejnosti neprístupný
Stav zachovalý,
reštaurovaný
Wikimedia Commons: Hadzhi Dragan Kaloferetsa House, Plovdiv
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Dom chadžiho Dragana Kaloferecu (bulh. Къщата на хаджи Драган КалоферецаKăštata na chadži Dragan Kalofereca),[1][2][3] alebo Dom a maaza chadžiho Dragana Kaloferecu (bulh. Къщата и мааза на хаджи Драган КалоферецаKăštata i maaza na chadži Dragan Kalofereca),[4] prípadne len Dom Dragana Kaloferecu (bulh. Къща на Драган КалоферецаKăšta na Dragan Kalofereca)[5] je meštiansky obrodenecký dom z polovice 19. storočia, nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3] Kultúrna pamiatka národného významu.[4]

Názov pod ktorým je budova všeobecné známa, teda dom chadžiho Dragana Kaloferecu, v skutočnosti nezodpovedá realite. V čase výstavby domu v polovici 19. storočia bol úspešný plovdivský obchodník Dragan Kalofereca, ktorý cestoval za obchodom po území celej Osmanskej ríše, už niekoľko desaťročí po smrti. V skutočnosti bol dom postavený pre potreby plovdivského abadžiju Ivanicu Kujumdžiogla, brata Argira Kujumdžiogla. Stojí ale na mieste, kde sa v minulosti dom patriaci Draganovi Kaloferecovi skutočne nachádzal.[6]

Dom chadžiho Dragana Kaloferecu leží v centrálnej časti mesta Plovdiv v hraniciach architektonicko-historickej rezervácie Starý Plovdiv[4][1][2] na východnom úpätí pahorku Džambaz tepe[2] na ulici „Petko R. Slavejkov“ (bulh. улица „Петко Р. Славейков“, doslova ulica Petka R. Slavejkova)[4][1] č. 32.[4]

Budova bola postavená medzi rokmi[2] 1848[5] a 1850[1][2][5] pre potreby bohatého plovdivského abadžiju (obchodník s oblečením), chadžiho Ivanicu Kujumdžiogla.[2] V rokoch 1854[5] – 1856 bola v areáli dvora postavená budova maazy s kúpeľňou.[2][5]

V roku 1949 bola budova znárodnená. V roku 1968[5] bola daná do používania pobočky Národného inštitútu kultúrnych pamiatok (bulh. Национален институт за паметници на културатаNacionalen institut za pametnici na kulturata).[2][5][1] V priebehu rokov 1974 – 1975 došlo k rozsiahlej reštaurácii budovy, predovšetkým z dôvodu jej zlého stavu.[5] V roku 1995 budova získala štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[4][5]

V roku 2005 došlo ku kontroverznému odpredaju budovy, kedy vtedajší minister kultúry Božidar Arbašev, rozhodol o predaji tejto kultúrnej pamiatky národného významu súkromnej sofijskej spoločnosti Sirius Trade. Budova bola následne ešte niekoľkokrát opätovné predaná niekoľkým novým majiteľom.[5]

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o trojposchodovú[1][2] (vysoký suterén a a dve nadzemné poschodia)[5] plne symetrickú budovu.[1][2] Je typickým predstaviteľom obrodeneckého bulharského mestského obytného domu, postaveného v slohu tzv. bulharského baroka plovdivského typu.[3] Celková rozloha budovy dosahuje 290 m².[5]

Pred hlavnou fasádou budovy (z dvora) sa nachádza portikus, tvorený štyrmi stĺpmi a zakončený ozdobným frontónom. Centrálna časť fasády nad portikom vystupuje z fasády vo forme rizolitu. Ku hlavnému vchodu do budovy, ktorý sa nachádza v priestore pod centrálnou vystupujúcou časťou budovy a portikom, vedie dvojramenné vonkajšie schodisko.[2][3]

Hlavným vchod do budovy vedie na prvé nadzemné poschodie budovy.[2] Za vchodom do budovy sa nachádza vchodový vestibul, cez ktorý sa prechádza (celkovo tromi dverami) do priestoru kde sa nachádza[3] vnútorné trojramenné schodisko, ktoré spája jednotlivé poschodia.[2][3] Ďalej sa vo vestibule nachádzajú ešte dve dvere, ktoré vedú do dvoch zo štyroch izieb, ktoré obkolesujú centrálny salón. Dve steny salónu sú vyzdobené alafrangami.[3] Centrálnym prvkom na poschodí je veľký salón oválneho tvaru položený v centrálnej časti budovy. V každom sú štyroch rohov salónu sa následne nachádza vchod do samostatnej izby, ktoré salón obkolesujú. Rozloženie izieb na druhom nadzemnom poschodí je totožné s prvým poschodím.[2][3]

Stropy a dvere sú zdobené bohatou drevorezbou.[2]

Budova maazy s kúpeľňou

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo areáli sa okrem samotného domu nachádza budova maazy (druh budovy, najčastejšie sklad, niekedy spojený s predajňou) s rodinnou kúpeľňou.[1][2][3][5] Ide o masívnu kamennú budovu o celkovej rozlohe 80 m². Budova bola postavená[2][5] medzi rokmi 1854[5] a 1856.[5][2]

Kúpeľňa sa nachádza na prízemí budovy[5] a je bohato zdobená vrátane fresiek na stenách, sedačky, podlaha a kúpacie vane sú zhotovené z jemne opracovaného bieleho mramoru.[2] Na prvom poschodí budovy sa nachádzala maaza (sklad oblečenia s ktorým Ivanica Kujumdžioglu obchodoval).[5]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

[upraviť | upraviť zdroj]

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[4][5]

Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č.4 z roku 1995, pričom ako dôvod ochrany bola stanovená architektonicko-umelecká hodnota budovy. Názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Kăštata i maaza na chadži Dragan Kalofereca (bulh. Къщата и мааза на хаджи Драган Калофереца, doslova Dom a maaza chadžiho Dragana Kaloferecu).[4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f g h i TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 274. (po bulharsky)
  2. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 224. (po bulharsky)
  3. a b c d e f g h i MATEEV, Matej. Plovdiv – Stolicata na bălgarskija barok. Plovdiv : Nacionalna akademija na architekturata. 2003. 728 s. ISBN 9789549103816. S. 148 – 154. (po bulharsky)
  4. a b c d e f g h mc.government.bg, [cit. 2022-08-20]. Dostupné online.
  5. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s Капана.БГ. Къщата на Драган Калофереца- символ на разпродадената държава [online]. kapana.bg, 2017-04-06, [cit. 2023-04-10]. Dostupné online.
  6. Капана.БГ. Дългата история на Къщата на Драган Калофереца, или другата Куюмджиева къща [online]. kapana.bg, 2019-07-30, [cit. 2023-04-10]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]