Dom chadžiho Dragana Kaloferecu
| Dom chadžiho Dragana Kaloferecu (Къща на хаджи Драган Калофереца) | |
| meštiansky dom plovdivského typu | |
 celkový pohľad na budovu zo severozápadu
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Plovdiv |
| Mesto | Plovdiv |
| Rajón | Centralen |
| Súradnice | 42°08′55″S 24°45′15″V / 42,14861°S 24,75417°V |
| Rozloha | 290 m² |
| Štýl | bulharský obrodenecký barok |
| Vznik | 1850 |
| Výstavba | 1848 – 1850 |
| Pre verejnosť | verejnosti neprístupný |
| Stav | zachovalý, reštaurovaný |
  | |
| Wikimedia Commons: Hadzhi Dragan Kaloferetsa House, Plovdiv | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dom chadžiho Dragana Kaloferecu (bulh. Къщата на хаджи Драган Калофереца – Kăštata na chadži Dragan Kalofereca),[1][2][3] alebo Dom a maaza chadžiho Dragana Kaloferecu (bulh. Къщата и мааза на хаджи Драган Калофереца – Kăštata i maaza na chadži Dragan Kalofereca),[4] prípadne len Dom Dragana Kaloferecu (bulh. Къща на Драган Калофереца – Kăšta na Dragan Kalofereca)[5] je meštiansky obrodenecký dom z polovice 19. storočia, nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3] Kultúrna pamiatka národného významu.[4]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Názov pod ktorým je budova všeobecné známa, teda dom chadžiho Dragana Kaloferecu, v skutočnosti nezodpovedá realite. V čase výstavby domu v polovici 19. storočia bol úspešný plovdivský obchodník Dragan Kalofereca, ktorý cestoval za obchodom po území celej Osmanskej ríše, už niekoľko desaťročí po smrti. V skutočnosti bol dom postavený pre potreby plovdivského abadžiju Ivanicu Kujumdžiogla, brata Argira Kujumdžiogla. Stojí ale na mieste, kde sa v minulosti dom patriaci Draganovi Kaloferecovi skutočne nachádzal.[6]
Lokalita
[upraviť | upraviť zdroj]Dom chadžiho Dragana Kaloferecu leží v centrálnej časti mesta Plovdiv v hraniciach architektonicko-historickej rezervácie Starý Plovdiv[4][1][2] na východnom úpätí pahorku Džambaz tepe[2] na ulici „Petko R. Slavejkov“ (bulh. улица „Петко Р. Славейков“, doslova ulica Petka R. Slavejkova)[4][1] č. 32.[4]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Budova bola postavená medzi rokmi[2] 1848[5] a 1850[1][2][5] pre potreby bohatého plovdivského abadžiju (obchodník s oblečením), chadžiho Ivanicu Kujumdžiogla.[2] V rokoch 1854[5] – 1856 bola v areáli dvora postavená budova maazy s kúpeľňou.[2][5]
V roku 1949 bola budova znárodnená. V roku 1968[5] bola daná do používania pobočky Národného inštitútu kultúrnych pamiatok (bulh. Национален институт за паметници на културата – Nacionalen institut za pametnici na kulturata).[2][5][1] V priebehu rokov 1974 – 1975 došlo k rozsiahlej reštaurácii budovy, predovšetkým z dôvodu jej zlého stavu.[5] V roku 1995 budova získala štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[4][5]
V roku 2005 došlo ku kontroverznému odpredaju budovy, kedy vtedajší minister kultúry Božidar Arbašev, rozhodol o predaji tejto kultúrnej pamiatky národného významu súkromnej sofijskej spoločnosti Sirius Trade. Budova bola následne ešte niekoľkokrát opätovné predaná niekoľkým novým majiteľom.[5]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Ide o trojposchodovú[1][2] (vysoký suterén a a dve nadzemné poschodia)[5] plne symetrickú budovu.[1][2] Je typickým predstaviteľom obrodeneckého bulharského mestského obytného domu, postaveného v slohu tzv. bulharského baroka plovdivského typu.[3] Celková rozloha budovy dosahuje 290 m².[5]
Exteriér
[upraviť | upraviť zdroj]Pred hlavnou fasádou budovy (z dvora) sa nachádza portikus, tvorený štyrmi stĺpmi a zakončený ozdobným frontónom. Centrálna časť fasády nad portikom vystupuje z fasády vo forme rizolitu. Ku hlavnému vchodu do budovy, ktorý sa nachádza v priestore pod centrálnou vystupujúcou časťou budovy a portikom, vedie dvojramenné vonkajšie schodisko.[2][3]
Interiér
[upraviť | upraviť zdroj]Hlavným vchod do budovy vedie na prvé nadzemné poschodie budovy.[2] Za vchodom do budovy sa nachádza vchodový vestibul, cez ktorý sa prechádza (celkovo tromi dverami) do priestoru kde sa nachádza[3] vnútorné trojramenné schodisko, ktoré spája jednotlivé poschodia.[2][3] Ďalej sa vo vestibule nachádzajú ešte dve dvere, ktoré vedú do dvoch zo štyroch izieb, ktoré obkolesujú centrálny salón. Dve steny salónu sú vyzdobené alafrangami.[3] Centrálnym prvkom na poschodí je veľký salón oválneho tvaru položený v centrálnej časti budovy. V každom sú štyroch rohov salónu sa následne nachádza vchod do samostatnej izby, ktoré salón obkolesujú. Rozloženie izieb na druhom nadzemnom poschodí je totožné s prvým poschodím.[2][3]
Stropy a dvere sú zdobené bohatou drevorezbou.[2]
Budova maazy s kúpeľňou
[upraviť | upraviť zdroj]Vo areáli sa okrem samotného domu nachádza budova maazy (druh budovy, najčastejšie sklad, niekedy spojený s predajňou) s rodinnou kúpeľňou.[1][2][3][5] Ide o masívnu kamennú budovu o celkovej rozlohe 80 m². Budova bola postavená[2][5] medzi rokmi 1854[5] a 1856.[5][2]
Kúpeľňa sa nachádza na prízemí budovy[5] a je bohato zdobená vrátane fresiek na stenách, sedačky, podlaha a kúpacie vane sú zhotovené z jemne opracovaného bieleho mramoru.[2] Na prvom poschodí budovy sa nachádzala maaza (sklad oblečenia s ktorým Ivanica Kujumdžioglu obchodoval).[5]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
[upraviť | upraviť zdroj]Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[4][5]
Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č.4 z roku 1995, pričom ako dôvod ochrany bola stanovená architektonicko-umelecká hodnota budovy. Názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Kăštata i maaza na chadži Dragan Kalofereca (bulh. Къщата и мааза на хаджи Драган Калофереца, doslova Dom a maaza chadžiho Dragana Kaloferecu).[4]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
celkový pohľad na dom a bránu do areálu dvoru s oplotením -
pohľad na budovu z juhozápadu -
pohľad na južnú fasádu budovy -
južný vchod do budovy – z ulice Petka R. Slavejkova -
vchod do areálu dvoru -
centrálna časť západnej fasády -
detail zo západnej fasády -
detail zo západnej fasády -
detail z južnej fasády -
informačná tabuľa na budove
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 274. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 224. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i MATEEV, Matej. Plovdiv – Stolicata na bălgarskija barok. Plovdiv : Nacionalna akademija na architekturata. 2003. 728 s. ISBN 9789549103816. S. 148 – 154. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h mc.government.bg, [cit. 2022-08-20]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s Капана.БГ. Къщата на Драган Калофереца- символ на разпродадената държава [online]. kapana.bg, 2017-04-06, [cit. 2023-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Капана.БГ. Дългата история на Къщата на Драган Калофереца, или другата Куюмджиева къща [online]. kapana.bg, 2019-07-30, [cit. 2023-04-10]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dom chadžiho Dragana Kaloferecu
