Druhý Mních
Vzhľad
Druhý mních | |
vrch | |
Piliere severnej steny.
| |
Štáty | Slovensko, Poľsko |
---|---|
Región | Prešovský kraj |
Pohorie | Vysoké Tatry |
Nadmorská výška | 2 172 m n. m. |
Súradnice | 49°11′22″S 20°3′0″V / 49,18944°S 20,05000°V |
Najľahší výstup | I-II, exponované, skôr pre horolezcov. |
Prvovýstup | J. Chmielowski, Klemens Bachleda |
- dátum | 1904 |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Wikimedia Commons: Zadni Mnich | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Druhý Mních (správne Druhý mních)[1], (poľ. Zadni Mnich) je krásna pohraničná veža v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Kedysi bol dosť populárny, dnes je napriek svojim elegantným líniám menej známy, lebo ho nevidno z turistických chodníkov a od horolezcov vyžaduje dlhý nástup cez Temné Smrečiny.
Názov zaviedol Gy. Komarnicki, pripomínal mu postavu v kapucni a Prvý Mních je ten na poľskej strane.
Topografia
[upraviť | upraviť zdroj]Od Čubriny ju oddeľuje Štrbina pod Druhým mníchom, od Temnosmrečinskej veže na východe Piargová štrbina. Južná stena má 80 metrov a spadá do Piargovej dolinky v závere doliny Temných Smrečín, na sever 90 metrová stena s tromi piliermi do Doliny za Mnichem.
Niekoľko výstupov
[upraviť | upraviť zdroj]- 1904 J. Chmielowski a K. Bachleda západným hrebeňom, II.
- 1918 ?, lávkami v južnej stene, I -II.
- 1934 R. Donáth, K. Kürti, S. Motyka a Š. Zamkovský, výšvihom, V A2 (inak VI). Tento výšvih predstavuje jedno z lezecky najťažších miest v exaktnom hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, obvykle sa obchádzalo či zlaňovalo.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- A. Puškáš, Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, monografia, VII. diel, Šport 1981.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Druhý Mních
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Foto na SummitPost
- Mapa Archivované 2012-08-19 na Wayback Machine