Dub červený

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
dub červený
(ms) Quercus rubra 8.jpg
Dub červený; listy v októbri
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Quercus rubra
Quercus rubra range map 1.png
Prirodzený areál rozšírenia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Dub červený[2] (lat. Quercus rubra)[3] je statný, opadavý strom, vysoký 25 m (výnimočne až 50 m) z rodu dub (Quercus) z čeľade bukovité (Fagaceae). Jeho pôvodný areál je vo východnej časti Severnej Ameriky a v Kanade.[2]

Do Európy bol introdukovaný už začiatkom osemnásteho storočia a po začiatočnom pestovaní v botanických záhradách a vo veľkých súkromných parkoch sa dostal aj do európskych lesov.[4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Dub červený je statný strom s hrubým kmeňom, s priemerom 50 až 100 cm; koruna stromu je vajcovitá, na vrchole zaokrúhlená, s konármi široko odstávajúcimi, niekedy je koruna široká, košatá, s konármi rovnobežne odstávajúcimi (kolmo na kmeň).[2]

Borka je hrubá, tmavohnedá s červenkastým odtieňom, pri mladých jedincoch je hladká, sivozelená, neskoršie plytko rozpukaná. Jednoročné konáriky sú husto chlpaté.[2]

Púčiky sú podlhovasto kužeľovité, končisté, 5 až 8 mm dlhé, gaštanovohnedé, s tmavším okrajom.[2]

Listy duba sú dlhostopkaté; stopka listu 3 až 5 cm dlhá; čepeľ listu tenká, slabo kožovitá, v obryse obrátene vajcovitá alebo elipsovitá, na báze zaokrúhlená alebo šikmo klinovitá, perovito laločnatá s 2 až 3 pármi lalokov, 12 až 22 cm dlhá a 8 až 15 cm široká, v mladosti plstnatá, na líci tmavozelená, na rube bledšia, žltozelená, na žilách a pazuchách žilnatina chlpatá, na jeseň jasnočervená; laloky listov postupne od bázy sa zužujúce, zúbkaté, vrcholový lalok dlhší, plytko zúbkatý.[2]

Od podobných dubov s podobnou stavbou listov Quercus palustris,[5] Quercus coccinea[6] a Quercus velutina[7] sa líši predovšetkým ich nápadne matným povrchom; ostatné duby tejto skupiny majú lesklé listy.[4]

Kvety duba červeného sú jednopohlavné, samčie tvoria previsnuté jahňady, samičie sú jednotlivé, sediace alebo krátko stopkaté.[4]

Tyčinkové kvety sú v 10 až 15 cm dlhých jahňadách; okvetie 4 až 5 laločnaté, tyčiniek 4 až 5, vyvíjajú sa pazuchách listov z predchádzajúceho roka a vychádzajú pred alebo súčasne s aktuálnymi listami v apríli alebo máji.[2][8]

Piestikové kvety sú jednotlivé alebo vo dvojiciach, krátko stopkaté, stopky 6 až 8 mm dlhé, vyvíjajú sa v pazuchách listov bežného roku.[2][8]

Plodmi sú žalude po 1 až 2 na krátkych stopkách, guľovité, na vrchole so zvyškom blizny; čiaška plytko miskovitá, hrubostenná; šupiny čiašky elipsovité, kožovité, lesklé, červenohnedé, chlpaté; žaluď je na báze plochý, 18 až 30 mm dlhý, lesklý, hnedý, jemne chlpatý.[2] Dozrievajú od konca augusta do konca októbra v závislosti od geografickej polohy.[8]

V lesných porastoch dub červený začína rodiť približne vo veku 25 rokov, ale zvyčajne produkuje veľa semien až okolo 50. roku života. Dobré až vynikajúce úrody sú v nepravidelných intervaloch, zvyčajne každých 2 až 5 rokov.[8]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Dub červený má svoj pôvodný areál rozšírenia vo východných oblastiach Spojených štátov amerických, od Nového Škótska po Floridu a od Minnesoty po Texas.[4]

Na Slovensku sa prirodzene vyskytuje v panónskej oblasti, najhojnejšie na Záhorskej nížine a v Ipeľsko-rimavskej brázde. V karpatskej oblasti je hojný.[2]

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Dub červený je svetlomilná rastlina, ale menej náročná na svetlo a vlhkosť ako ostatné druhy našich dubov. Relatívne dobre znáša vysýchanie pôd a teplotné rozdiely prostredia, neznáša však zaplavovanie. Stupeň aklimatizácie v Európe je taký vysoký, že aj v umelo založených porastoch nastáva samoobnova.[4]

Vo svojej domovine rastie v listnatých aj zmiešaných lesoch mierneho pásma.[9] Najlepšie sa mu darí na nižších a stredných svahoch so severným alebo východným smerom, v zátokách a hlbokých roklinách a na dobre odvodnených údoliach. Rastie v nadmorských výškach do 1070 m v Západnej Virgínii a až do 1680 m v Apalačských vrchoch.[8]

V oblastiach, kde sa dub červený vyskytuje prirodzene, sa priemerné ročné zrážky pohybujú od 760 mm do 2 030 mm. Priemerná ročná teplota, v závislosti od geografického rozšírenia, sa pohybuje od 4°C do 16°C.[8]

Dub sa dobre rozmnožuje aj vegetatívne pretože ľahko vytvára výhonky. Viac ako 95 percent jedincov v nových produkčných porastoch vzišlo z výhonkov. Nové výhonky rastú rýchlo a sú zvyčajne rovné a dobre tvarované.[8]

Druh sa môže tiež kríži s dubom marylandským[10] (Quercus marilandica) a dubom Quercus ellipsoidalis.[11][8]

Intenzita svetla na stanovišti je pre druh najkritickejší faktor ovplyvňujúci nielen prežitie prvého roku, ale aj prežitie a rast v nasledujúcich rokoch.[8]

Na regenerácii duba červeného sa aj v dobrých plodných rokoch podieľa len asi 1 percento žaluďov. Na produkciu jednej jednoročnej sadenice býva potrebných až 500 žaluďov. Vzhľadom na veľkosť a hmotnosť žaluďov je ich rozptýlenie veľmi obmedzené. Na ich šírení na väčšie vzdialenosti sa podieľajú hlavne veveričky a myší.[8]

Význam a využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Dub červený si pre svoje výrazné jesenné jasnočervené zafarbenie listov našiel široké uplatnenie najmä v parkových a mestských výsadbách[4] a pre dobrú odolnosť voči znečisteniu ovzdušia exhalátmi.[9]

Keďže rastie aj na chudobných a degradovaných pôdach, zavádza sa ako pôdoochranná a melioračná drevina. Drevo má menej kvalitné a je pórovitejšie.[2]

Žalude sú dôležitou potravou pre veveričky, jelene, myši, hraboše a iné cicavce a vtáky.[8]

Hrozby a choroby[upraviť | upraviť zdroj]

V porovnaní s našimi domácimi druhmi, dub červený menej trpí chorobami, ktoré spôsobuje drobnomúčka dubová.[12][2]

Z hubových patogénov je závažným škodcom Bretziella fagacearum,[13] ktorý dokáže zabiť hostiteľa v tom istom roku, v ktorom ho infikoval.[8]

Z motýľov je pre dub červený najnebezpečnejším defoliátorom mníška veľkohlavá[14] (Lymantria dispar). Húsenice tohto škodcu sa živia listami hostiteľa.[8]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Wenzell , K. & Kenny, L. 2015. Quercus rubra. The IUCN Red List of Threatened Species 2015: e.T194226A2305058. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2015-4.RLTS.T194226A2305058.en. Accessed on 13 April 2022.
  2. a b c d e f g h i j k l Flóra Slovenska V/3. [s.l.] : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 2006. ISBN 80-224-0189-7.
  3. Quercus rubra [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-04-13]. Dostupné online. (anglicky)
  4. a b c d e f Stromy a kry. Praha : Artia, 1984. ISBN 80-07-00402-5.
  5. Quercus palustris [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-04-14]. Dostupné online. (anglicky)
  6. Quercus coccinea [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-04-14]. Dostupné online. (anglicky)
  7. Quercus velutina [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-04-14]. Dostupné online. (anglicky)
  8. a b c d e f g h i j k l m Ivan L. Sander. Quercus rubra L. Northern Red Oak [online]. U.S. DEPARTMENT OF AGRICULTURE; Forest Service, [cit. 2022-04-13]. Dostupné online. (anglicky)
  9. a b Ladislav Hoskovec. QUERCUS RUBRA L. – dub červený [online]. BOTANY.CZ, [cit. 2022-04-13]. Dostupné online. (česky)
  10. Ladislav Hoskovec. QUERCUS MARILANDICA (L.) Münchh. – dub marylandský [online]. BOTANY.CZ, 2020-08-02, [cit. 2022-04-14]. Dostupné online. (česky)
  11. Quercus ellipsoidalis [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-04-14]. Dostupné online. (anglicky)
  12. Atlas škodcov, stromy a kry; Drobnomúčka dubová; Microsphaera alphitoides [online]. Lesnícka ochranárska služba, Banská Štiavnica, [cit. 2022-04-14]. Dostupné online.
  13. Bretziella fagacearum [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-04-14]. Dostupné online. (anglicky)
  14. Atlas škodcov, stromy a kry; Mníška veľkohlavá, Lymantria dispar; Microsphaera alphitoides [online]. Lesnícka ochranárska služba, Banská Štiavnica, [cit. 2022-04-14]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]