Emil Jannings

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Emil Jannings
Bundesarchiv Bild 102-07770, Berlin, Rückkehr Emil Jannings aus Amerika.jpg
nemecký herec
Narodenie 23. júl 1884
Rorschach, Švajčiarsko
Úmrtie 2. január 1950 (65 rokov)
Strobl, Rakúsko
Roky pôsobenia 1914 – 1945
Cena Akadémie
Najlepší herec v hlavnej úlohe
1928The Way of All Flesh a The Last Command

Emil Jannings, rodným menom Theodor Friedrich Emil Janenz (* 23. júl 1884, Rorschach, Švajčiarsko – † 2. január 1950, Strobl, Rakúsko) bol nemecký herec švajčiarskeho pôvodu, ktorý pôsobil v Nemecku a krátko aj v Hollywoode na konci 20. rokov 20. storočia.

Bol prvým umelcom, ktorý získal Oscara. Za výkon vo filmoch The Way of All Flesh (1927) a The Last Command (1928) mu americká Akadémia filmových umení a vied vo svojom historicky prvom hlasovaní udelila cenu za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe. Jannings sa udeľovania zúčastniť nemohol, a preto mu cenu odovzdali ešte pred slávnostným večerom.[1]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v meste Rorschach vo švajčiarskom kantóne Sankt Gallen. Pokrstený bol ako Theodor Friedrich Emil Janenz. Jeho matka bola rusko-nemeckého, židovského pôvodu a otec amerického pôvodu. V 16 rokoch odišiel z domova, aby dva roky pôsobil ako námorník. Potom sa vrátil do Görlitzu, kam sa jeho rodina presťahovala. Začal pôsobiť v miestnom divadle a neskôr hrával v Brémach a v Lipsku.

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Divadelnú kariéru rozvíjal, keď bol súčasťou súboru Maxa Reinhardta v Berlíne. Vo filme sa objavil už v roku 1919, keď hral v dráme Madame DuBarry režiséra Ernsta Lubitscha. V snímke Der Letzte Mann (1924), ktorú režíroval Friedrich Wilhelm Murnau, stvárnil Jannings starnúceho hotelového kuriéra, ktorý je už na pokraji svojich síl a riaditeľ ho preto preradil na miesto upratovača toaliet. Jannings s Murnauom spolupracoval ešte dvakrát.

Jannings a Joseph Goebbels (vľavo)

V roku 1927 odišiel na pozvanie štúdia Paramount Pictures do Hollywoodu. Natočil pre nich päť filmov, všetky boli nemé. Vo filme The Last Command stvárnil postavu bývalého generála Ruskej ríše, ktorý je osudom degradovaný do úlohy hollywoodskeho štatistu. Za tento výkon bol ako prvý človek ocenený novovzniknutou Cenou Akadémie. Keďže sa udeľovania v máji 1928 zúčastniť nemohol, akademici mu ocenenie udelili mesiac dopredu.[2] Jannings túto cenu získal aj za výkon vo filme The Way of All Flesh (1927).

Po Hollywoodskom úspechu sa vrátil späť do Nemecka. Jeho hrubému hlasu s nemeckým prízvukom nebolo jednoduché rozumieť, a tak po vzniku zvukového filmu začal pôsobiť v Európe. S režisérom Josefom von Sternbergom natočil dramatický film Der Blaue Engel, v ktorom si zahral po boku zvodnej Marlene Dietrichovej.

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Po návrate do Nemecka a po vzniku Tretej ríše sa Jannings venoval filmom aj naďalej, hoci to boli filmy podporujúce a propagujúce nacistickú ideológiu. Jeho spolupráca s ministrom propagandy Josephom Goebbelsom sa mu stala po druhej svetovej vojne osudná a k filmu sa už nedostal. Presťahoval sa do rakúskeho mestečka Strobl, kde 2. januára 1950 zomrel na rakovinu pečene. Pochovaný je na tamojšom cintoríne.[3]

Jannings bol ženatý celkovo štyrikrát.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Soška Oscara, ktorú Jannings v roku 1928 získal, je dodnes uchovaná vo Filmovom múzeu v Berlíne.

Rakúske občianstvo získal v roku 1947.

Od roku 1960 má hviezdu na Hollywoodskom chodníku slávy.[4]

Jannings natočil v Los Angeles celkovo päť snímok, všetky boli nemé a všetky pre štúdio Paramount. Do dneška zostal nepoškodený iba film The Last Command. Z filmov The Patriot a The Way of All Flesh sa zachovali iba čiastočné fragmenty. Zvyšné dva filmy, Street of Sin a Betrayal, sú považované za stratené úplne.

Oscar sa vo svojich začiatkoch udeľoval za viacero hereckých výkonov v tom istom časovom rozpätí, preto je uvádzané, že Jannings získal cenu za oba filmy (The Last Command a The Way of All Flesh). To, že film už dnes neexistuje, z neho robí jediný záber, ktorý bol ocenený Oscarom za herecký výkon, a ktorý je stratený.[5]

Vybraná filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätník Emilovi Janningsovi v rakúskom Strobl

Nemý film[upraviť | upraviť zdroj]

  • Arme Eva (1914)
  • Madame DuBarry (1919)
  • Kohlhiesels Töchter (1920)
  • Anna Boleyn (1920)
  • Das Weib des Pharao (1922)
  • Tragödie der Liebe (1923)
  • Der Letzte Mann (1924)
  • Das Wachsfigurenkabinett (1924)
  • Tartüff (1925)
  • Faust - Eine deutsche Volkssage (1926)
  • The Way of All Flesh (1927)
  • The Last Command (1928)

Zvukový film[upraviť | upraviť zdroj]

  • Der Blaue Engel (1930)
  • Die Abenteuer des Königs Pausole (1933)
  • Der Herrscher (1937)
  • Robert Koch, der Bekämpfer des Todes (1939)
  • Ohm Krüger (1941)

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Oscar[upraviť | upraviť zdroj]

MFF v Benátkach[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1938: Najlepší herec – Der Herrscher (Volpiho pohár – cena)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Awards for Emil Jannings
  2. Biography of Emil Jannings
  3. Emil Jannings na findagrave.com
  4. Emil Jannings
  5. The Way of All Flesh (1927) Did You Know?

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • OSBORNE, Robert A.. 80 years of the Oscars. New York : Abbeville Press Publishers, 2008. 440 s. ISBN 978-0-7892-0992-4. (anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Emil Jannings na českej Wikipédii.