Preskočiť na obsah

Endoplazmatické retikulum

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Endoplazmatické retikulum: (3) drsné ER, (4) hladké ER; (5) ribozóm (fialová guľôčka)
Štruktúra typickej živočíšnej bunky:
1. Jadierko
2. Jadro
3. Ribozóm (malé bodky)
4. Vezikula
5. Drsné endoplazmatické retikulum
6. Golgiho aparát
7. Cytoskelet
8. Hladké endoplazmatické retikulum
9. Mitochondria
10. Vakuola
11. Cytosól (spolu s ostatnými organelami tvorí cytoplazmu)
12. Lyzozóm
13. Centrozóm spolu s centriolami
14. Cytoplazmatická membrána

Endoplazmatické retikulum alebo ER (endoplazmatické znamená „v plazme“, retikulum znamená „malá sieť“) je sústava cisterien (plochých dutých priestorov) a tubúl (kanálikov), ktoré sú ohraničené membránami, a ktoré sú často sieťovito prepojené a tiahnu sa cez veľkú časť cytoplazmy.

Je to organela nachádzajúca sa skoro v každej eukaryotickej bunke.

Endoplazmatické retikulum je tvorené systémom vnútrobunkových membrán, vytvárajúcich systém kanálikov a cisterien, ktoré sú zvyčajne spojené s jadrovou a cytoplazmatickou membránou. ER zväčšuje vnútorný povrch bunky (celková plocha povrchu jeho membrán môže byť 30 až 40x väčšia ako plocha celého povrchu bunky), čo má význam pre metabolické procesy.[1]

Rozlišujeme drsné a hladké ER.

Drsné endoplazmatické retikulum

[upraviť | upraviť zdroj]

Drsné (granulárne) ER má na vonkajšom povrchu membrán naviazané ribozómy. Tento typ ER má predovšetkým význam pri syntéze štrukturálnych a enzymatických cytoplazmatických bielkovín. Takto vytvorené bielkoviny sú zabudované do plazmatických membrán alebo cestou Golgiho aparátu transportované mimo bunku. Novosyntetizované polypeptidy prechádzajú membránou dovnútra ER, ktoré vypĺňa tzv. endoplazmatická matrix a sú prakticky okamžite menené enzýmami viazanými na stenu cisterien ER na glykoproteíny.[1]

Hladké endoplazmatické retikulum

[upraviť | upraviť zdroj]

Hladké (agranulárne) ER je bez ribozómov a jeho úloha spočíva v syntéze lipidov (fosfolipidov, triacylglycerolu a cholesterolu), hormónov (steroidné hormóny v gonádach), v zabezpečovaní akumulácie a pohybu iónov Ca2+ v svalových vláknach (nevyhnutné pre kontrakciu), v bunkách pečene sú tu lokalizované detoxikačné enzýmy, enzýmy glykogenolýzy a ďalšie. Hladké ER v priečne pruhovaných svalových vláknach sa nazýva sarkoplazmatické retikulum. Hladké ER vzniká z drsného ER a je často priamo spojené s Golgiho aparátom.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b KITTNAR, Otomar a kol. Lékařská fyziologie. Praha : Grada, 2011. ISBN 978-80-247-3068-4. Kapitola Fyziologické principy, s. 35. (po česky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]