Erik Gunnar Asplund

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Erik Gunnar Asplund
Švédsky architekt.
Švédsky architekt.
Narodenie 22. september 1885
Štokholm, Švédsko
Úmrtie 20. október 1940 (55 rokov)
Štokholm, Švédsko
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Erik Gunnar Asplund

Erik Gunnar Asplund (* 22. september 1885 – † 20. október 1940) bol švédsky architekt.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Erik Asplund sa narodil 22. septembra, 1885 v Štokholme. V zásade je považovaný za jedného z vedúcich švédskych architektov, ktorý mal výrazný vplyv aj na ďalšie generácie škandinávskych architektov. Asplund začal svoju kariéru ako maliar a v rokoch 1905-1909 vyštudoval maľbu na Kráľovskom umeleckom inštitúte v Štokholme. Avšak jeho záujem o architektúru neutíchal a tak navštevoval aj Štokholmskú školu architektúry. Po skončení štúdií pracoval pre architektov ako Tengrom, Westman a Östberg. Svoje architektonické vzdelanie zavŕšil rozsiahlymi cestami naprieč Švédskom a niektorými časťami Európy ako napríklad Gréckom a Talianskom v rokoch 1913-1914, ktoré naňho výrazne zapôsobili.

Neskôr Asplund pracuje sám a vyhráva množstvo súťaži na realizáciu svojich stavieb. Takisto sa venuje dizajnérskej činnosti, nábytok, ktorý v ranom období svojej tvorby navrhol bol v neoklasickom štýle. Okrem práci vo svojej kancelárii sa venoval aj pedagogickej činnosti na Kráľovskom technologickom inštitúte (v rokoch 1931 -1940) a pôsobil aj ako redaktor Švédskeho architektonického magazínu.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho tvorba prešla viacerými premenami. Začiatok je charakterizovaný neoklasickým štýlom, v jeho prípade založenom na voľnej integrácii klasickej a domorodej témy ovplyvnenej cestami po USA a Grécku. Koncom dvadsiatych rokov 20. storočia stál pri zrode moderny. Vo svojej tvorbe sa snažil nájsť cestu k novej architektúre ako aj spôsobu žitia. Pridŕžajúc sa týchto princípov sa stal v roku 1931 spoluautorom a signatáromAcceptera manifesto“. Sám sa vyjadril: „ Už tu nie je viac potreba starých foriem, vychádzajúcich z kultúry.

Jeho návrh pre Štokholmskú výstavu v roku 1930 jasne indikoval jeho modernistické ideály inšpirované Bauhaus-om. Prvou budovou v medzinárodnom modernistickom štýle vo Švédsku bola práve stavba, reštaurácia „Paradiset“, ktorú navrhol s použitím železa a skla, pri príležitosti spomínanej expozície.

Medzi jeho najvýznamnejšie stavby patrí Kino Skandia (1922-1923), Mestská knižnica v Štokholme, obe stavby v neoklasicistickom štýle (dokončená v roku 1928), Štokholmské krematórium s cintorínom Skogskyrkogården, ktoré je od roku 1994 zaradené do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Tento areál „posledného odpočinku“, ktorý zahŕňa okrem krematória aj rozličné kaplnky bol vytvorený v rokoch 19141940. Na tomto projekte Asplund spolupracoval aj so Sigurdom Lewerentzom. Ďalšou hodnotnou stavbou, ktorú Asplund realizoval bola prístavba radnice v Göteborgu z rokov 1917-1937. Táto budova prezentuje aj jeho prechod od neoklasicizmu k funkcionalizmu. Zároveň, tento radikálny vývoj sa odzrkadľuje aj v jeho dizajnérskej tvorbe. Po osvojení si modernistickej idey môžeme sledovať na jeho nábytku časté využívanie oceľových dutých rámov, ako napríklad na kresle „Karmstol“. Celkovo Asplund navrhol 68 projektov, z čoho bolo 32 zrealizovaných. Zahŕňajú letisko, školy, bývanie, obchody, reštaurácie a mauzólea...

Môžeme teda povedať, že Erik Gunnar Asplund hral ústrednú rolu v rozvoji Škandinávskej modernej architektúry a dizajnu. Jeho práca ovplyvnila architektov a dizajnérov ako: Alvar Aalto, Erik Bryggman, Arne Jacobsen, Jørn Utzon. Bol aj priateľom Alvara Aalta, ktorý v jeho nekrológu napísal:

Kontakt s prírodou, vrátane ľudí, bol viditeľne prítomný vo všetkých jeho projektoch.“

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]