Eucheir (sochár)
Eucheir (starogr. Εὔχειρ – Eucheir) bol grécky sochár v 2. storočí pred Kr.[1][2][3]
Eucheir, syn a žiak sochára Euboulida z atického dému Krópidai, bol činný v 1. polovici 2. storočia pred Kr.[2] Pochádzal z rodiny sochárov, v ktorej sa počas piatich generácií striedalo meno Eucheir s menom Euboulides.[2] Zachovalo sa niekoľko jeho menom i menom jeho syna signovaných podstavcov zo sôch (Loewy, IG II 222 - 227, IG II 544, IG II² 4296 a IG XII,9 140), ktoré zhotovili v tom istom období. Našli sa v Aténach (najmä v Agore), Delfách, na ostrove Euboia alebo v Eleusine:
| [Εὔ]χειρ [κ]αὶ Εὐβουλίδης Κρωπίδαι ἐποίησ[α]ν. | preklad: Eucheir a Eubulidés z Krópidai zhotovili |
- text v starogréčtine[4][1] - Hranaté zátvorky znamenajú doplnenie medzier (lacunae) a označujú písmená, ktoré sú nečitateľné alebo úplne stratené.[5]
Eucheir pridal svoj podpis napr. na podstavec sochy Dionysodóra, epigrafa z Megary, na podstavec zo sochy Miltiada syna Zoila z Maratónu alebo na podstavec sochy akejsi aténskej kňažky.[1]
Grécky cestovateľ Pausanias uvádza, že počas návštevy arkádskeho mesta Feneos videl jeho sochu boha Herma: „K pocte Ifikla dodnes konajú tryznu ako k pocte héroa, z bohov však Fenejčania najviac uctievajú Herma, konajú sa u nich aj hry zvané Hermaie, majú ale i Hermov chrám s mramorovou sochou; sochu vytvoril Aténčan Eucheir, syn Eubulidov.“[6][2] Rímsky historik Plínius, zrejme jeho (Euchir) zaradil medzi sochárov, ktorí boli autormi bronzových sôch atlétov, bojovníkov, lovcov a obetníkov.[7][1]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Eucheir 4 [1]
- ↑ a b c d Giovanni Becatti. Kosmos: Studi sul mondo classico. Roma : L'Erma di Bretschneider, 1987. ISBN 978-88-7062-610-0. S. 311-312.
- ↑ SCHMUCK, Hilmar. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2001. 1073 s. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 333. (po nemecky)
- ↑ Inscriptiones Graecae, I.Eleusis 231 [2]
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 268.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 107.
- ↑ Plínius, Naturalis Historia, 34, 91. [3]