Preskočiť na obsah

Evanjelium podľa Lukáša

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Evanjelium podľa Lukáša

Evanjelista Lukáš, Codex aureus, 8. stor.
AutorLukáš (evanjelista)
Roky písaniaokolo roku 90
Symbolbýk

Evanjelium podľa Lukáša (skratka Lk alebo L) je tretia kniha v poradí Nového zákona, najdlhšia zo štyroch kanonických evanjelií. Spolu s Matúšovým a Markovým evanjeliom patrí medzi tzv. synoptické evanjeliá. Všetky tieto evanjelia(3) sú odvodené od najkratšieho, čiže Markovho evanjelia. Lukášovo evanjelium aj Skutky apoštolov, ktoré naň nadväzujú, sú venované istému Teofilovi, aby si mohol urobiť presnejší obraz o veciach, o ktorých už počul veľa nejednotných správ.

Autor a pôvod

[upraviť | upraviť zdroj]

Text je dielom vzdelaného človeka s dobrou gréčtinou a s väčšou slovnou zásobou ako ostatné tri evanjeliá dohromady, súčasne je aj najdlhšie.[1]:107 Evanjelium vzniklo skôr než kniha Skutkov, ktorá sa naň odvoláva. Stará tradícia pripisuje spis lekárovi Lukášovi, i keď v evanjeliu nie je menovaný. Najstarším písomným dokladom je Muratoriho fragment (Muratoriho kánon) (približne v roku 200), Lukášovi je pričítaný aj Origenes, Tertullianus a ďalšie z tej doby. Lukáš sprevádzal apoštola Pavla na jeho cestách, mohol hovoriť s očitými svedkami a nazerať do písomných záznamov. Na základe toho kresťanská tradícia usudzovala, že evanjelium vzniklo pravdepodobne v Cézarei niekedy v dobe tamojšieho Pavlovho väznenia (asi v rokoch 56 – 58).

Najstaršie zachované rukopisy (papyrus P75, Sinajský a Vatikánsky kódex) však majú len nadpis „podľa Lukáša“. Autor takmer isto používal text Markovho evanjelia a pravdepodobne písal až po zborení Jeruzalemského chrámu v roku 70. Zo zrovnaní s Matúšovým evanjeliom súdi biblická kritika, že oba používali i dnes stratenú zbierku Ježišových výrokov, ktorý sa zvyčajne nazýva Q (z nem. Quelle, prameň). Väčšina moderných bádateľov preto usudzuje, že spis vznikol niekedy medzi rokmi 80 – 90[2]:105[3], prípadne aj o čosi skôr[4]:13.

Charakteristika knihy

[upraviť | upraviť zdroj]
Začiatok Lukášovho evanjelia, Book of Kells, 8. stor.

Lukáš zrejme písal pre kresťanov, ktorí ku kresťanstvu konvertovali z pohanstva, čo už vtedy vďaka Pavlovej reinterpretácii nepredstavovalo žiadny problém. Jeho gréčtina je uhladenejšia než v druhých evanjeliách, je v nej niekoľko latinských slov a takmer žiadne hebrejské. Z 1 151 veršov Lukášovho evanjelia je 544 vlastných, 565 takmer totožných s Mt, 430 s Mk (z toho 389 je spoločných všetkým trom). Lukáš uvádza 17 Ježišových podobenstiev, ktoré v ostatných evanjeliách nie sú, a 28 zreteľných citátov zo Starého zákona, všetky podľa gréckeho znenia.

Lukášovo evanjelium sa vyznačuje veľkou pozornosťou voči chudobným, ženám a deťom, a vôbec k ľudom na okraji spoločnosti. Len v Lukášovom evanjeliu je správa o Zvestovaní Panne Márii, o pastieroch v Betleheme, o Ježišovom detstve, podobenstvo o stratenom synovi a ďalšie.

Autor nechce v texte priniesť Ježišov životopis ale skôr jeho posolstvo. Ježišov život sa chápe ako kolízia času Izraela s časom cirkvi.[3]

Od ostatných synoptických evanjelií a od Jánovho evanjelia ho odlišuje[1]:105:

  • ako jediné evanjelium má pokračovanie, ide o knihu Skutky apoštolov
  • je písané v ich forme, ostatné evanjeliá sú v er forme

Lukášovo evanjelium možno rozdeliť na nasledujúce časti:

  1. Prológ autora
  2. Od Zvestovania až po prípravu verejnej činnosti
  3. Účinkovanie Ježiša v Galilei
  4. Cesta Ježiša do Jeruzalema
  5. Účinkovanie a umučenie Ježiša v Jeruzaleme
  6. Od nájdenia prázdneho hrobu až po nanebovstúpenie

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b MARGUERAT, Daniel. Evangelium podle Lukáše. In: Úvod do Nového zákona : historie, písmo, teologie. Ed. Daniel Marguerat; preklad Rut Brodská et al. Vyd. 1. Jihlava : Mlýn, 2014. 575 s. ISBN 978-80-86498-55-3.
  2. TICHÝ, Ladislav. Úvod do Nového zákona. 2. přeprac. vyd. Svitavy : Trinitas, 2003. 285 s. (Studium; zv. 166.) ISBN 80-86036-79-0.
  3. a b Lukáš [evanjelium]. In: HERIBAN, Jozef. Príručný lexikón biblických vied. Rím : Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda, 1992. 1350 s. (Biblica; zv. 4.) S. 650 – 654.
  4. JOHNSON, Luke Timothy. Evangelium podle Lukáše. Ed. Daniel J. Harrington; preklad Mlada Mikulicová. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 2005. 458 s. (Sacra pagina; zv. 3.) ISBN 80-7192-560-8.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Komentáre

[upraviť | upraviť zdroj]
  • JOHNSON, Luke Timothy. Evangelium podle Lukáše. Ed. Daniel J. Harrington; preklad Mlada Mikulicová. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 2005. 458 s. (Sacra pagina; zv. 3.) ISBN 80-7192-560-8.
  • MAREČEK, Petr. Evangelium podle Lukáše. 1. vyd. Praha : Centrum biblických studií AVČR a UK v Praze ve spolupráci s Českou biblickou společností, 2018. 764 s. (Český ekumenický komentář k Novému zákonu; zv. 3.) ISBN 978-80-7545-065-4.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Evangelium podle Lukáše na českej Wikipédii.