FH-70

FH-70
Typ:	ťahaná húfnica kalibru 155 mm
Miesto pôvodu:	Nemecko Spojené kráľovstvo Taliansko
História služby
V službe:	1978 – súčasnosť
Základné údaje
Hmotnosť:	9,6 t
Dĺžka:	12,43 m
Obsluha:	8
Maximálny dostrel:	24,7 km (štandardná munícia) 31,5 km(granát s dnovým výtokom)

FH-70 je poľná húfnica kalibru 155 mm vyvinutá vyvinutá v 70. rokoch 20. storočia v spolupráci Spojeného kráľovstva, Západného Nemecka a Talianska. Okrem týchto troch európskych krajín bola zavedená aj pozemnými silami Japonska, kde sa nakoniec húfnica aj licenčne vyrábala.

Vznik a vývoj

V 60. rokoch 20. storočia začalo Nemecko a Spojené kráľovstvo hľadať náhradu za zastarané húfnice M114, ktorých konštrukcia pochádzala ešte z čias druhej svetovej vojny. V roku 1968 podpísali memorandum o porozumení, na základe ktorého spustili spoločný vývoj novej 155 mm húfnice. Tá mala nahradiť zastaranú britskú húfnicu kalibru 140 mm ako aj americkú húfnicu M114, ktorú v tej dobe prevádzkoval Bundeswehr.

Na zbrani začali spoločne pracovať britský koncern VSEL, nemecký Rheinmetall, a v roku 1970 sa k nim pripojil aj taliansky OTO Melara. Na čele projektu stáli britskí špecialisti zbrojovky Vickers a úradu RARDE (Royal Armament Research and Development Establishment). Nemeckí technici viedli vývoj niektorých typov munície.

V rokoch 1970 až 1973 prebehli skúšky prototypov, ktorých bolo celkovo zhotovených 19 kusov. Vývoj húfnice bol úspešne dokončený v roku 1976, a o dva roky neskôr bola spustená jej sériová výroba v troch zbrojovkách (Vickers, Rheinmetall a OTO Melara). Výrobu si rozdelili tak, že každá vyrábala rôzne súčasti tejto zbrane. Priamo pod menom FH-70 používala húfnicu talianska armáda, v Británii sa nazývala L121 a v nemeckom Bundeswehri FH 155-1. Prvé kusy začali vstupovať do služby v roku 1978.

Napriek tomu, že vývoj trval dvakrát dlhšie, ako sa pôvodne plánovalo, húfnica vstúpila do služby bez poriadneho otestovania. V dôsledku toho nebolo odhalených viacero problémov, ktoré sa prejavili až počas prevádzky. FH-70 sa v teréne ukázala byť náchylná na poruchy spôsobené kontamináciou prachom. Ďalším problémom bolo, že platforma, na ktorej bol kanón inštalovaný, nebola vhodná na ťahanie. Preto sa v roku 1987 začalo pracovať na odstránení týchto problémov a húfnice museli byť poslané naspäť do továrne. Aj napriek svojmu dlhému a problematickému vývoju bolo v rokoch 1977 až 1989 vyrobených 1007 kusov FH-70.

Popis

FH-70 v službe Ozbrojených síl Ukrajiny

FH-70 je delostrelecký systém, ktorého hmotnosť dosahuje až 9,6 tony. Bežne je ťahaný za päťtonovým nákladným vozidlom, ale vďaka unikátnej pomocnej jednotke je schopný aj samostatného pohybu (preto má okrem dvoch hlavných kolies aj dvojicu menších na koncoch ramien lafety). Pohonnou jednotkou je 1,8-litrový dieselový motor Volkswagen Model 127 s výkonom 55kW, ktorý umožňuje FH-70 dosiahnuť rýchlosť až 16 km/h. Palivová nádrž s objemom 55 litrov umožňuje húfnici prejsť autonómne vzdialenosť do 20 km. FH-70 je schopná zdolať 34% stúpanie a brodiť sa vo vode s hĺbkou do 75 cm.

Húfnica má kaliber 155 mm a jej hlaveň má dĺžku 39 kalibrov. Hlaveň má dvojitú deflektorovú úsťovú brzdu a poloautomatické uzamykacie zariadenie s klinovým uzáverom. Môže využívať všetky štandardné granáty NATO tohto kalibru. S bežným nábojom dokáže dostreliť do vzdialenosti 24,7 km, pri granáte s dnovým výtokom je to až 31,5 km. Štandardná trieštivá strela má hmotnosť 43,5 kg a je v nej 11,3 kg trhaviny.

FH-70 za ťahačom MAN GL

Súčasťou zbrane je tiež jednoduchý balistický počítač na nastavovanie odmeru a námeru (na húfniciach v armádach Nemecka a Talianska bol vybavený digitálnou zobrazovacou jednotkou). Húfnica má aj panoramatický ďalekohľad a menší zameriavací ďalekohľad pre priamu paľbu.

Delo štandardne obsluhuje osem vojakov, ale zvládnuť to môžu aj štyria, čím sa však zníži rýchlosť paľby. Tá je vysoká aj vďaka špeciálnemu zásobníku, kam sa pripravuje zásoba deviatich pohonných náplní. U FH-70 sa preto niekedy hovorí o tom, že funguje na princípe poloautomatického nabíjania s ľudskou obsluhou. Systém zahŕňa zásobník pre deväť kusov pohonných náplní a mechanický nabíjač. Trojčlenná obsluha zasúva samostatné projektily do nabíjacieho zariadenia a pohonné náplne do zásobníka, zatiaľ čo automatický mechanizmus sa potom stará o vlastné zasúvanie projektilov aj náplní do komory a po výstrele aj o vyhadzovanie použitých náplní von. Húfnica tak dokáže za prvých 15 sekúnd vypáliť tri rany a za prvú minútu šesť. Pri nepretržitej paľbe je rýchlosť streľby 2 rany za minútu. Životnosť hlavne je 2 500 rán, potom je nutné ju vymeniť.

Používatelia

Súčasní používatelia

• Japonsko
• Libanon
• Maroko
• Omán
• Saudská Arábia
• Taliansko
• Ukrajina - v roku 2023 získala 24 húfnic od Estónska a neznámy počet od Talianska.

Bývalí používatelia

• Estónsko
• Holandsko
• Malajzia
• Nemecko
• Spojené kráľovstvo