Ferdinand Martinengo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ferdinand Martinengo
šermiar a učiteľ
Narodenie4. marec 1821
Záhreb, Chorvátsko
Úmrtie28. február 1895 (73 rokov)
Bratislava, Slovensko

Ferdinand Martinengo (* 4. marec 1821, Záhreb – † 28. február 1895, Bratislava) bol šermiar a učiteľ.

Život a kariéra[upraviť | upraviť kód]

Hoci sa narodil v Chorvátsku, pochádzal zo starej talianskej rodiny, ktorej korene siahajú až do prelomu prvého a druhého tisícročia. Už v mladosti sa prejavoval ako vynikajúci šermiar a stal sa týmto športovým umením známym v celej strednej Európe. Vstúpil do služieb Lichtenštajnského kniežatstva, no zo zdravotných dôvodov musel službu po krátkej dobe zanechať.

Vzdelanie v šermiarskom umení získal v Budapešti získaním titulu majster šermu v roku 1837. O rok neskôr mu titul potvrdili aj na Vojenskej akadémii vo Viedenskom Novom Meste. „Patent“ podpísali takí šermiarski majstri ako Louis Chappon, profesor šermu z Paríža, majster Thallhoffer, profesor na Vojenskej akadémii vo Wiener Neustadt, majster Tonnini, majster šermu z Milána a ďalší. V roku 1844 Viedeň opustil a usadil sa v Bratislave. Založil v roku 1844 I. Uhorský telocvičný a šermiarsky spolok, medzi jeho žiakov patrili arcivojvoda Jozef, gróf Ľudovít Batthyányi, neskorší ministerský predseda, ale aj Mikuláš Wesselényi. V roku 1888 sa spomína ako čestný predseda Bratislavského šermiarskeho spolku.

Ferdinand de Martinengo pôsobil v Bratislave okrem športu aj v iných oblastiach. V roku 1867 založil prvý zbor dobrovoľných hasičov. Angažoval sa v zavádzaní telesnej výchovy do školského vyučovania. Sám vyučoval na Vyššej reálnej škole kráľovského slobodného mesta Bratislava taliančinu a gymnastiku. Založil aj Spolok na podporu chudobných študentov bez rozdielu náboženstva. Za túto prácu ho ocenil cisár František Jozef I. viacerými vyznamenaniami. Najvýznamnejšie z nich sú Zlatý záslužný kríž a Rytiersky rad. Jeho význam je dokumentovaný aj tým, že na jeho pohrebe sa zúčastnila aj časť kráľovskej rodiny.

Pochovaný je na Ondrejskom cintoríne v Bratislave. Pri vstupe hlavným vchodom uličkou rovno a asi v jej 2/3 vpravo leží jeho náhrobný kameň.

Historický odkaz[upraviť | upraviť kód]

Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky si prácu Ferdinanda Martinenga v prospech mesta uctil tým, že po ňom jednu z ulíc mestskej časti Staré Mesto v lokalite Machnáč pomenoval Martinengova ulica.