Ferrari F50

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ferrari F50
1995 Ferrari F50.jpg
Výrobca Ferrari
Produkcia 1995 – 1997 (349 ks)
Krajina pôvodu Taliansko Taliansko
Predchodca Ferrari F40
Nasledovník Ferrari Enzo
Trieda Superšportový automobil
Typ karosérie Berlinetta
Usporiadanie motor vzadu-uprostred, zadný náhon
Motor(y) 4,7L (4 698 cm³)V12
Prevodovka(y) 6-rýchlostná manuálna
Rázvor 2 580 mm
Dĺžka 4 480 mm
Šírka 1 986 mm
Výška 1 120 mm
Hmotnosť 1 230 kg
Pozri aj Lamborghini Diablo, Bugatti EB 110
Dizajnér Pininfarina

Ferrari F50 je automobil, ktorý bol predstavený talianskou automobilkou Ferrari v roku 1995 na autosalóne v Ženeve. Bol vytvorený na 50. výročie založenia Ferrari . Je nástupcom modelu F40, neskôr v roku 2002 bolo nahradené modelom Ferrari Enzo. V súčasnosti je veľmi vzácne, pretože bolo vyrobených iba 349 kusov. Model F50 bol dostupný vo dvoch verziách, ako klasické kupé alebo ako targa – teda kupé s odnímateľným strešným panelom, častejšie označované ako roadster či kabriolet. Model mal pripomínať vodičovi čo najviac jazdu v monoposte Formuly 1, možno aj preto nemal žiadne elektronické systémy, posilňovač riadenia, ABS alebo len pohodlné sedadlá či klimatizáciu.

Špecifikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Motor[upraviť | upraviť zdroj]

Nazýva sa Tipo 040 model SFE 4.7 VJGAEA, je pozdĺžne montovaný pred zadnú nápravu (rozmery valca: 8,5 cm a 13,8 cm – polomer a výška), pracuje pri kompresnom pomere 11,3:1 a využíva elektronickú jednotku Bosch Motronic 2.7.

Je to atmosférický 65-stupňový, vodou chladený vidlicový dvanásťvalec s obsahom 4 698 cm³. Má rozvody DOHC s piatimi ventilmi na valec (teda spolu 60 ventilov). Preslávil sa najmä vďaka svojmu "diabolskému" zvuku a neuveriteľnej spotrebe paliva, ktorá sa pri mestskom cykle jazdenia šplhala k dramatickým 80 L/100 km. Aj napriek tomu, že motor bol hlučný a neekonomický, zaručil modelu F50 okamžitý vstup do skupiny superšportov. Motor disponoval výkonom 520 koní, mal teda 111 koní na liter, čo je vysoké číslo aj na dnešnú dobu, hlavne medzi atmosférickými – nepreplňovanými motormi, teda motormi bez turbodúchadla či kompresora. Pretože motor nebol preplňovaný, dosahoval pomerne malý točivý moment. To mu znemožnilo mať "tvrdé" rýchlosti na prevodovke (malý prevodový pomer), čo malo za následok nižšiu maximálnu rýchlosť ako predchodca F40 napriek vyššiemu výkonu a lepšiemu aerodynamickému tvaru.

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

Zrýchlenie 0 – 100 km/h: 3,7 s
Zrýchlenie 0 – 160 km/h: 7,7 s
Zrýchlenie 0 – 200 km/h: 11,1 s
Brzdná dráha 100 – 0 km/h: 37 m
1/4 míle (400 m): 12,1 s @199 km/h
1 000 m: 21,1 s @ 257 km/h
Maximálna rýchlosť: 325 km/h
Výkon: 520 PS (382 kW; 513 hp)@8 000 ot./min. (111 PS/L; 428 PS/t)
Krútiaci moment: 470 N.m @6 500 ot./min. (100 Nm/L; 382 Nm/t)
Max. otáčky: 8 500 ot./min.
Kombinovaná spotreba: 17,9 L/100 km
Objem palivovej nádrže: 105 L
Predné pneumatiky: 245/35 ZR 17 alebo 245/40 ZR 18 (Goodyear)
Zadné pneumatiky: 335/30 ZR 18 (Goodyear)

Používané farby[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rosso Corsa (Klasická Ferrari červená): 302
  • Giallo Modena (Klasická Ferrari žltá): 31
  • Rosso Barchetta (Tmavá Ferrari červená): 8
  • Argento Nurburgring (Strieborná): 4
  • Nero Daytona (Čierna Ferrari): 4

Ferrari F50 GT[upraviť | upraviť zdroj]

Ferrari F50 GT (tiež známe ako Ferrari F50 GT1) bol derivát Ferrari F50, určený pre použitie v pretekoch BPR Global GT Series. Ale Ferrari sa rozhodlo projekt zrušiť (z dôvodu plného nasadenia automobilky do šampionátu Formuly 1) a predané tak boli len tri autá – prototyp a dva zostavené špeciálne pre významných zákazníkov. F50 GT malo navyše veľké zadné krídlo, nový bodykit a výkon motora 750 koní.

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Výkon: 750 koní (559 kW)@ 10 500 ot./min. (681 koní/t)
Krútiaci/točivý moment: 519 N.m@ 8000 ot.min.
Zrýchlenie 0-100 km/h: 2.9 s
Zrýchlenie 0-160 km/h: 6.7 s
1/4 míle (400 m): 10.2 s@ 208 km/h
Max. rýchlosť: 378 km/h