Fireball (album)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Fireball
Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv
Dátum vydania 9. júl 1971 (US)

1. september 1971 (UK) [1]

Nahraný september 1970 – jún 1971
De Lane Lea Studios
Olympic Studios, Londýn,
Žáner hard rock
heavy metal
Dĺžka 40:30
Vydavateľstvo Harvest
Producent Deep Purple
Odborné recenzie
Single z albumu Fireball
  1. Strange Kind of Woman
    Vydaný: 12. február 1971 [5]
  2. „Fireball“
    Vydaný: 25. október 1971
Deep Purple – chronológia
Deep Purple in Rock
(1970)
Fireball
(1971)
Machine Head
(1972)

Fireball je piaty štúdiový album britskej hard rockovej skupiny Deep Purple. V USA album vyšiel v júli, v Spojenom kráľovstve sa dostal na hudobný trh v septembri 1971. Je to druhý album skupiny, ktorý nahrala zostava, ktorá býva všeobecne označovaná ako „Mark II“ (skrátene aj Mk II). Túto verziu kapely tvorili: Ritchie Blackmore, Ian Gillan, Roger Glover, Jon Lord a Ian Paice. Album bol nahrávaný na viackrát medzi septembrom 1970 až júnom 1971. Je to prvý album kapely Deep Purple z celkovo troch, ktoré sa dostali na vrchol britských hudobných rebríčkov, no neudržal sa v nich tak dlho, ako jeho predchodca, album Deep Purple in Rock. Aj keď sa z albumu predalo v Spojenom kráľovstve viac ako milión kópií, nikdy v tejto krajine certifikáciu nezískal.

Pozadie vzniku[upraviť | upraviť zdroj]

Fireball bol prvým projektom, na ktorom kapela pracovala po úspechu s jeho predchodcom, albume Deep Purple in Rock, ktorý priaznivo prijali kritici a v rebríčkoch Spojeného kráľovstva sa držal viac ako jeden rok.[6] Z tohto dôvodu mala skupina neustále nové termíny na živé koncerty, čo sa začalo prejavovať na zdraví jej členov. Klávesista Jon Lord trpel problémami s chrbticou. Mal ich už od čias, kedy hrával v skupine The Artwoods. Musel vtedy na pódium bez pomoci koncertného tímu (tzv. bedňákov) prepravovať svoje organy Hammond. Aj basgitarista Roger Glover mával žalúdočné problémy, ktoré mu niekoľkokrát znemožňovali absolvovať koncertné vystúpenia.[7] Gitarista Ritchie Blackmore mal pocit, že jeho zásluhou sa kapela zamerala na hard rock, čím jej dopomohol k úspechu. Jeho sklony k nadradenosti viedli ku konfliktom s Ianom Gillanom a ich vzájomný vzťah preto narastal do napätia.[6]

Materiál pre tento album skúšala skupina v decembri 1970 v južnej časti Anglicka, vo Welcombe Manor, Devonshire.[8] Zrušili vtedy niekoľko živých vystúpení, aby dali dokopy materiál, ktorý by mohol na Deep Purple in Rock nadviazať. Skladba „Strange Kind of Woman“ bola napísaná počas týchto stretnutí a spolu s „The Mule“ bola nahraná v januári 1971.[9] Inú pieseň, „Freedom“, bola napísali tiež vo Welcombe a bola aj počas týchto stretnutí nahraná, no na konečnú verziu albumu sa nakoniec nedostala.[10] Ďalší hudobný materiál vznikal medzi koncertami v nasledujúcich mesiacoch až do marca 1971.[11] Skladbu „Strange Kind of Woman“ kapela pridala do svojho koncertného repertoáru koncom januára a rýchlo sa z nej stalo sólové battle medzi vokálnym prejavom Iana Gillana a Blackmoreovymi riffmi zahranými na sólovej gitare.[12] Posledná skladba, ktorá bola pre Fireball nahraná, bola v júni pieseň „Demon's Eye“..[13]

Odozva v hudobných rebríčkoch[upraviť | upraviť zdroj]

Album Fireball sa dostal na prvú priečku hudobného rebríčka UK albums chart.[14] Bol na vrcholoch rebríčkov aj v niektorých ďalších európskych krajín: napríklad v Nemecku, v Rakúsku, vo Švédsku, no bodoval aj v Severnej Amerike, kde prekonal svojho predchodcu, album Deep Purple in Rock: v USA bol Fireball 32.[15] a na 24. mieste bol v Kanade.[16]

Single k albumu[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodná verzia albumu Fireball pre Spojené kráľovstvo mala ako svoju tretiu skladbu „Demon's Eye“, ale neobsahovala skladbu „Strange Kind of Woman“, ktorá bola pre tento trh bola vydaná ako singel. Americká verzia obsahuje druhú skladbu namiesto prvej.[13] Singel „Strange Kind of Woman“ inšpirovaný štýlom boogie dosiahol 8. miesto vo Veľkej Británii a v Nemecku a 1. miesto v Dánsku. „Fireball“, titulná skladba albumu, bola vydaná aj ako singel a dostala sa v Spojenom kráľovstve na 15. miesto.

Skladba „Strange Kind of Woman“ je základom koncertného repertoáru kapely až dodnes a „Fireball“ býva na koncertných vystúpeniach, hlavne ako prídavok, keďže si Ian Paice vyžadoval použitie kontrabasového bubna, ktorý mu nastavujú cez prestávku po odohraní hlavnej časti koncertu. Skladby „Strange Kind of Woman“ a „The Mule“ sa pravidelne hrávali naživo počas celého roku 1972 (a objavili sa aj na koncertnom albume Made in Japan), pričom v druhej časti ich vystriedala skladba „Paint It Black“, ktorá je vstupom pre Paiceho sólo na bicie nástroje.[17]

Skladbu „Anyone's Daughter“ hrávala kapela Deep Purple na turné v rokoch 1993 – 1994, zatiaľ čo „Fools“, „No One Came“, „I'm Alone“, „Demon's Eye“ a „No No No“ pravidelne hrávali na rôznych turné po r. 1996.

Vydanie albumu a jeho reedície[upraviť | upraviť zdroj]

Originálna gramofónová platňa mala pribalené a vložené texty piesní.

v septembri 2010 vydala spoločnosť Audio Fidelity CD v limitovanej edícii v 24 karátovom zlate. cd bolo mastrované z originálnych pások, ktoré nahral Steve Hoffman. Zlaté CD obsahovalo pôvodný zoznam skladieb z americkej edície, so skladbou „Strange Kind of Woman“ a bez nahrávky „Demon's Eye“.

Ohlasy na album[upraviť | upraviť zdroj]

Aj keď je album Fireball jedným z najobľúbenejších u Iana Gillana, väčšina ďalších členov kapely ho nezaraďuje medzi ich klasiku. V rozhovore z roku 1974 Gillan uvádza, že „Dôvodom, prečo sa mi tak páči, je to, že si myslím, že z hľadiska kompozície je začiatkom využívania rozšírených možností vyjadrovania. Niektoré skladby na tom albume sú naozaj inovatívne."[18] Gillan však tiež dodáva, že pridanie skladby „Anyone's Daughter“ na album bolo „zábavné, no bolo aj chybou“.[19] Hlavne Ritchie Blackmore vyjadroval svoju nespokojnosť albumom Fireball. O produkcii hovorí, že to bola tak trochu katastrofa, lebo všetko sa zbúchalo v štúdiu. Boli pod manažérskym tlakom a v časovej tiesni. Hrávali po koncertoch, potom museli nahrávať LP platňu v štúdiu. Keď im vravel, že na album potrebuje čas, manažéri im ho neposkytli a tak návali dokopy len to, čo ich práve napadlo.[18]

Jon Lord poznamenal, že na albume Fireball „mierne blúdia“ a „chodia na miesta, ktoré sa od kapely neočakávali“. Niektoré piesne pritom chválil, napríklad „No No No“ a „Fools“, a osobitne vyzdvihoval bubnovanie Iana Paiceho v titulnej skladbe „Firebal“.[20]

Neskoršie vplyvy[upraviť | upraviť zdroj]

V epizóde televízneho programu That Metal Show (kanál VH1 Classic) zo dňa 9. apríla 2011 gitarový virtuóz Yngwie Malmsteen uviedol, že jeho staršia sestra mu dala Fireball, keď mal osem rokov a „všetkosa tým pre neho zmenilo“. Podobne bubeník kapely Metallica, Lars Ulrich, uviedol, že si kúpil album Fireball do dvanástich hodín po tom, čo ho v roku 1973 jeho otec v Kodani zobral na koncert Deep Purple a dáva za zásluhu tomuto koncertu a albumu Fireball za to, že podnietil jeho záujem o hardrockovú hudbu.[21]

Podobne finsky rockový hudobník Michael Monroe v podcaste amerického rozhlasového spíkra, Eddieho Trunka, uviedol, že Fireball bol prvý album, ktorý si kedy kúpil. Bol tiež jeden z prvých, ktoré spolu s Led Zeppelin II, počul a mal veľký vplyv na to, aby sa začal venovať rokenrolovej hudobnej kariére.

Aj King Diamond spomína Fireball ako prvý štúdiový album, ktorý si ešte ako tínedžer kúpil, a ktorý mal významný vplyv na jeho nasledujúcu hudobnú kariéru.[22]

Zoznam skladieb[upraviť | upraviť zdroj]

Ako autori všetkých skladieb sú uvádzaní Ritchie Blackmore, Ian Gillan, Roger Glover, Jon Lord a Ian Paice.

Pôvodné európske vydanie[upraviť | upraviť zdroj]

Strana A
# Názov skladby Dĺžka
1. „Fireball“   3:25
2. „No No No“   6:54
3. „Demon's Eye“   5:19
4. „Anyone's Daughter“   4:43
Strana B
# Názov skladby Dĺžka
1. „The Mule“   5:23
2. „Fools“   8:21
3. „No One Came“   6:28

Pôvodné vydanie: USA/Kanada/Japonsko[upraviť | upraviť zdroj]

Strana A
# Názov skladby Dĺžka
1. „Fireball“   3:25
2. „No No No“   6:54
3. Strange Kind of Woman“   4:07
4. „Anyone's Daughter“   4:43
Strana B
# Názov skladby Dĺžka
1. „The Mule“   5:23
2. „Fools“   8:21
3. „No One Came“   6:28

Bonusy na edícii k 25. výročiu vydania albumu[upraviť | upraviť zdroj]

# Názov skladby Dĺžka
8. Strange Kind of Woman(A-side remix '96) 4:07
9. „I'm Alone (B-strana singlu)“   3:08
10. „Freedom“ (z nahrávania albumu) 3:37
11. „Slow Train“ (z nahrávania albumu) 5:38
12. „Demon's Eye“ (remix '96) 6:13
13. „The Noise Abatement Society Tapes (Midnight in Moscow, Robin Hood, William Tell)“   4:17
14. „Fireball“ (take 1 – inštrumentálka) 4:09
15. „Backwards Piano“ (Obrátené klavírne sólo v závere skladby „No One Came“.) 0:56
16. „No One Came“ (remix '96) 6:24

Výroba albumu[upraviť | upraviť zdroj]

Deep Purple
Produkcia

Rebríčky[upraviť | upraviť zdroj]

Album

Týždenné rebríčky[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Rebríček Pozícia
1971 Belgian Ultratop (Wallonia)[23] 1
Danish Albums Chart[24] 1
German Albums Chart[25] 1
Swedish Albums Chart[26] 1
UK Albums Chart[14] 1
Austrian Top 40 Albums[23] 1
Norwegian Albums Chart[27] 1
Dutch MegaCharts[28] 3
French Albums Chart[29] 3
Israelite Albums Charts 9
RPM100 (Canada)[16] 24
The Billboard 200 (USA)[15] 32
Japanese Albums Chart[30] 66
1972 Finnish Albums Chart[31] 1
Australian Albums Chart[32] 4

Koncoročné rebríčky[upraviť | upraviť zdroj]

Rebríček (1971) Pozícia
German Albums (Offizielle Top 100)[33] 42
Rebríček (1972) Pozícia
German Albums (Offizielle Top 100)[34] 6

Single
Rok Singel Rebríček Pozícia
1971 "Strange Kind of Woman" Danish Singles Chart[35] 1
German Singles Chart[36] 8
UK Singles Chart[14] 8
Austrian Top 40 Singles[37] 14
French Singles Chart[38] 54
"Fireball" Danish Singles Chart[39] 3
UK Singles Chart[14] 15
German Singles Chart[40] 19
Dutch MegaCharts[41] 24

Certifikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Krajina Certifikácie Predaj
Germany[42] Gold 250 000^
Netherlands[43] Gold 50 000^
Sweden[44] Gold 50 000^
United States[45] Gold 500 000^

^zasielanie je pre certifikáciu hodnotené samostatne
xnešpecifikované údaje sú na certifikáciu založené samostatne

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. POPOFF, Martin. The Deep Purple Family. 2nd. vyd. [s.l.] : Wymer Publishing, 2016. ISBN 978-1-908724-42-7. S. 90.
  2. RIVADAVIA, Eduardo. Deep Purple – Fireball review [online]. All Media Network. Dostupné online.
  3. POPOFF, Martin. The Collector's Guide to Heavy Metal: Volume 1: The Seventies. Burlington, Ontario, Canada : Collector's Guide Publishing, October 2003. ISBN 978-1894959025. S. 84.
  4. Acclaimed Music [online]. . Dostupné online.
  5. HUNG, Steffen. Deep Purple – Strange Kind Of Woman [online]. . Dostupné online.
  6. a b Robinson 1996, s. 3.
  7. Robinson 1996, s. 4.
  8. Robinson 1996, s. 2,6.
  9. Robinson 1996, s. 6.
  10. Robinson 1996, s. 7.
  11. Robinson 1996, s. 10.
  12. Robinson 1996, s. 11.
  13. a b Robinson 1996, s. 12.
  14. a b c d Deep Purple Official Charts [online]. Official Chart Company. Dostupné online.
  15. a b Deep Purple Chart History: Billboard 200 [online]. . Dostupné online.
  16. a b Top Albums/CDs – Volume 16, No. 8, October 09 1971 [online]. Library and Archives Canada, 18 August 1973. Dostupné online.
  17. Robinson 1996, s. 16.
  18. a b . Retrieved from YouTube "Ritchie Blackmore, Guitar God|Part 2/5" on 14 January 2014.
  19. Album liner notes in anniversary booklet
  20. Deep Purple – Fireball (VEVO interview with Jon Lord) eturn [online]. . Dostupné online.
  21. GROW, Kory. Read Lars Ulrich's Passionate Deep Purple Rock Hall Induction [online]. rollingstone.com. Dostupné online.
  22. King Diamond's official website: Archived copy [online]. . Dostupné online.
  23. a b Billboard Hits of the World [online]. 27 November 1971. S. 60. Dostupné online.
  24. Danske Hitliter: Fireball – Deep Purple [online]. Royal Library, Denmark. Dostupné online.
  25. Charts-Surfer: Musik Nr.1-Hits [online]. . Dostupné online.
  26. SwedishCharts 0969-0872 [online]. Hitsallertijden.nl. Dostupné online.
  27. Deep Purple – Fireball (album) [online]. Media Control Charts. Dostupné online.
  28. Deep Purple – Fireball [online]. Media Control Charts. Dostupné online. (po flámsky)
  29. infodisc.fr. Dostupné online.
  30. AA.VV.. Oricon Chart Book 1970–1989 (??????—????<LP?). 1. vyd. Tokyo, Japan : Oricon, 1990. ISBN 978-4871310253. S. 205.
  31. Albumit 1972-02 helmikuu [online]. . Dostupné online. (po fínsky)
  32. Go-Set Australian charts – 19 February 1972 [online]. . Dostupné online.
  33. Top 100 Album-Jahrescharts [online]. GfK Entertainment Charts, 1971. Dostupné online. (po nemecky)
  34. Top 100 Album-Jahrescharts [online]. GfK Entertainment Charts, 1972. Dostupné online. (po nemecky)
  35. Danske Hitliter: Strange Kind of Woman – Deep Purple [online]. Royal Library, Denmark. Dostupné online. (po dánsky)
  36. Single – Deep Purple, Strange Kind of Woman [online]. Media Control Charts. Dostupné online. (po nemecky)
  37. Deep Purple – Strange kind of Woman [online]. Media Control Charts. Dostupné online. (po nemecky)
  38. infodisc.fr. Dostupné online.
  39. Danske Hitliter: Deep Purple [online]. Royal Library, Denmark. Dostupné online. (po dánsky)
  40. Single – Deep Purple, Fireball [online]. Media Control Charts. Dostupné online. (po nemecky)
  41. Deep Purple – Fireball [online]. Media Control Charts. Dostupné online. (po flámsky)
  42. Machine Head [online]. Cash Box, 1 April 1972. S. 46. Dostupné online.
  43. Dutch album certifications – Deep Purple – Fireball [online]. Nederlandse Vereniging van Producenten en Importeurs van beeld- en geluidsdragers. Dostupné online. (Dutch)
  44. popsike.com – DEEP PURPLE "FIREBALL" ORIGINAL GOLD DISC FROM SWEDEN – auction details [online]. . Dostupné online.
  45. American album certifications – Deep Purple – Fireball [online]. Recording Industry Association of America. Dostupné online. If necessary, click Advanced, then click Format, then select Album, then click SEARCH
Zdroje
  • Robinson, Simon (1996). Fireball (25th anniversary reissue) (Media notes). EMI. 7243-8-53711-2-7.