František Borgia
| Svätý František Borgia SJ | |
| jezuitský kňaz | |
| František Borgia, Alonzo Cano, 1624, Museo de Bellas Artes de Sevilla | |
| Štát pôsobenia | |
|---|---|
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 28. október 1510 Gandia, Valencijské kráľovstvo |
| Úmrtie | 30. september 1572 (61 rokov) Rím, Pápežský štát |
| Manželka | Eleonora de Castro |
| Svätenia | |
| Kňaz | |
| Kňazská vysviacka | 1551 |
| Svätec | |
| Blahorečenie | 23. november 1624 (114 rokov) Urban VIII. |
| Kanonizácia | 20. jún 1671 (160 rokov) Klement X. |
| Sviatok | 30. september |
| Odkazy | |
Svätý František Borgia SJ, vl. menom Francisco de Borja y Aragon, (* 28. október 1510, Gandia, Valencijské kráľovstvo (dnes Španielsko) – † 30. september 1572, Rím, Pápežský štát) bol španielsky kňaz a jeden z najvýznamnejších predstaviteľov jezuitov.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Pochádzal z rodiny miestneho vojvodu. Vysoké spoločenské postavenie mu okrem toho zaisťoval i fakt, že bol pravnukom pápeža Alexandra VI. a aragónskeho kráľa Ferdinanda II. Príslušnosť k rodu Borgia, ktorý i keď neoplýval veľmi dobrou povesťou, mu zaistila dobré spoločenské postavenie a vzťahy. Vďaka nim, po skončení štúdií, bol ako osemnásťročný prijatý na cisárskom dvore Karola V., ktorý ho menoval katalánskym vicekráľom. Františkovu sľubnú kariéru prerušila otcova smrť. Ujal sa otcových pozícií – v roku 1543 sa stal vojvodom z Gandie. O tri roky ho postihla i osobná tragédia; v roku 1546 mu zomrela manželka Eleonora de Castro, ktorá mu zanechala osem detí.
Táto životná rana ho primäla k zmene životnej orientácie. Vzdal sa majetkov i vojvodského titulu v prospech najstaršieho syna (súčasne materiálne zabezpečil i ostatné deti) a vstúpil do jezuitského rádu. V roku 1551 bol vysvätený za kňaza a stal sa zástupcom rádu pre Španielsko a Portugalsko. V tejto funkcii sa podieľal na zakladaní rádových kolégií a kláštorov. V roku 1561 ho povolali do Ríma a o štyri roky neskôr bol menovaný v poradí tretím generálom jezuitského rádu. Tu sa naplno prejavila jeho zanietenosť pre duchovné veci. V Ríme pomáhal založiť a riadiť Rímske kolégium, zriadil novú cirkevnú provinciu v Poľsku, nové kolégiá vo Francúzsku, pomáhal organizovať misijné cesty na novoobjavené územia Južnej a Severnej Ameriky. V čase morových epidémií pomáhal chudobným (duchovne i finančne).
Ocenením jeho pastoračnej činnosti bola účasť na pastierskej ceste pápeža Pia V. v roku 1571 po viacerých európskych krajinách. Krátko po návrate z cesty však na následky vyčerpania zomrel.
Uctievanie
[upraviť | upraviť zdroj]Pápež Urban VIII. ho 23. novembra 1624 vyhlásil za blahoslaveného a pápež Klement X. 20. júna 1671 za svätého. Jeho telesné pozostatky boli uložené v kostole jezuitského profesného domu v Madride, kde ich však v roku 1931 revolucionári spálili spolu s kostolom.
Rímske martyrológium uvádza jeho spomienku na 30. september.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Martyrologium Romanum. Vatikán : Administrationem Patrimonii Sedis Apostolicae, 2004. Dostupné online. S. 547. (po latinsky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Zoznam svätcov Katolíckej cirkvi
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému František Borgia
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Sl. Ravik, O světcích a patronech, Levné knihy KMa, Praha, 2006