Preskočiť na obsah

František Borgia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svätý
František Borgia SJ
jezuitský kňaz
František Borgia, Alonzo Cano, 1624, Museo de Bellas Artes de Sevilla
František Borgia, Alonzo Cano, 1624, Museo de Bellas Artes de Sevilla
Štát pôsobeniaŠpanielsko Španielsko
Biografické údaje
Narodenie28. október 1510
Gandia, Valencijské kráľovstvo
Úmrtie30. september 1572 (61 rokov)
Rím, Pápežský štát
ManželkaEleonora de Castro
Svätenia
Kňaz
Kňazská vysviacka1551
Svätec
Blahorečenie23. november 1624 (114 rokov)
Urban VIII.
Kanonizácia20. jún 1671 (160 rokov)
Klement X.
Sviatok30. september
Odkazy
Spolupracuj na Commons František Borgia

Svätý František Borgia SJ, vl. menom Francisco de Borja y Aragon, (* 28. október 1510, Gandia, Valencijské kráľovstvo (dnes Španielsko) – † 30. september 1572, Rím, Pápežský štát) bol španielsky kňaz a jeden z najvýznamnejších predstaviteľov jezuitov.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal z rodiny miestneho vojvodu. Vysoké spoločenské postavenie mu okrem toho zaisťoval i fakt, že bol pravnukom pápeža Alexandra VI. a aragónskeho kráľa Ferdinanda II. Príslušnosť k rodu Borgia, ktorý i keď neoplýval veľmi dobrou povesťou, mu zaistila dobré spoločenské postavenie a vzťahy. Vďaka nim, po skončení štúdií, bol ako osemnásťročný prijatý na cisárskom dvore Karola V., ktorý ho menoval katalánskym vicekráľom. Františkovu sľubnú kariéru prerušila otcova smrť. Ujal sa otcových pozícií  v roku 1543 sa stal vojvodom z Gandie. O tri roky ho postihla i osobná tragédia; v roku 1546 mu zomrela manželka Eleonora de Castro, ktorá mu zanechala osem detí.

Táto životná rana ho primäla k zmene životnej orientácie. Vzdal sa majetkov i vojvodského titulu v prospech najstaršieho syna (súčasne materiálne zabezpečil i ostatné deti) a vstúpil do jezuitského rádu. V roku 1551 bol vysvätený za kňaza a stal sa zástupcom rádu pre Španielsko a Portugalsko. V tejto funkcii sa podieľal na zakladaní rádových kolégií a kláštorov. V roku 1561 ho povolali do Ríma a o štyri roky neskôr bol menovaný v poradí tretím generálom jezuitského rádu. Tu sa naplno prejavila jeho zanietenosť pre duchovné veci. V Ríme pomáhal založiť a riadiť Rímske kolégium, zriadil novú cirkevnú provinciu v Poľsku, nové kolégiá vo Francúzsku, pomáhal organizovať misijné cesty na novoobjavené územia Južnej a Severnej Ameriky. V čase morových epidémií pomáhal chudobným (duchovne i finančne).

Ocenením jeho pastoračnej činnosti bola účasť na pastierskej ceste pápeža Pia V. v roku 1571 po viacerých európskych krajinách. Krátko po návrate z cesty však na následky vyčerpania zomrel.

Uctievanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Pápež Urban VIII. ho 23. novembra 1624 vyhlásil za blahoslaveného a pápež Klement X. 20. júna 1671 za svätého. Jeho telesné pozostatky boli uložené v kostole jezuitského profesného domu v Madride, kde ich však v roku 1931 revolucionári spálili spolu s kostolom.

Rímske martyrológium uvádza jeho spomienku na 30. september.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Martyrologium Romanum. Vatikán : Administrationem Patrimonii Sedis Apostolicae, 2004. Dostupné online. S. 547. (po latinsky)
  • Zoznam svätcov Katolíckej cirkvi

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Sl. Ravik, O světcích a patronech, Levné knihy KMa, Praha, 2006