František Maxmilián Kaňka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
František Maxmilián Kaňka
český barokový architekt
František Maxmilián Kaňka
Narodenie19. august 1674
Praha, Česko
Úmrtie14. júl 1766 (91 rokov)
Praha, Česko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons František Maxmilián Kaňka

František Maxmilián Kaňka (* 19. august 1674, Praha – † 14. júl 1766, Praha) bol významný český barokový architekt.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol Svätého Jána Nepomuckého, Kutná Hora

Vyučil sa v pražskej hute svojho otca Víat Václava Kaňku, neskôr študoval v Taliansku a Viedni. Po návrate zo zahraničia spolupracoval s G. B. Alliprandim, J.B. Santini-Aichelom, vykonával tiež stavby podľa projektov K. I. Dientzenhofera. Stal sa mešťanom na Starom Meste s bytom v Dlouhé ulici, kde prevádzkoval tiež pivovar. V roku 1709 spolu so sochárom Františkom Preisom usiloval o zriadenie pražskej Akadémie umení, ale neuspeli. Priatelil sa a spolupracoval s maliarom V. V. Reinerom a sochárom M. B. Braunom.

Úspešne vykonával úpravy zámkov, palácov a chrámov, v roku 1724 bol menovaný cisárskym architektom. Pracoval pre rády augustiniánov, jezuitov a cisterciánov, ďalej pre šľachtické rody Valdštejnovcov, Černínovcov, Mansfeldovcov, Pachtovcov z Rájova, Trautmansdorfovcov a pánov z Vrtby, z čoho mal nemalé príjmy. Pre rod Kinských postavil v rokoch 1721 – 1723 zámok Karlova Koruna pri Chlumci nad Cidlinou.

Pre rod Černínovcov projektoval o. i. zámok vo Vinoři, kaplnku v záhradnom paláci vo Viedni a dva paláce na Malej Strane v Prahe a dokončil palác na Hradčanoch. V službách ďalších rodov viedol napr. pre Vrtbovcov prestavbu zámku Konopiště, či projektoval úpravu Vrtbovskej záhrady na Malej Strane v Prahe, pre Valdštejnovcov postavil zámok a kostol v Loučeni a pre Pachtu z Rájova zámok v Liběchove. Podľa jeho plánov bol pre rád jezuitov postavený chrám sv. Klimenta či dostavaný internát Klementinum v Starom Meste v Prahe, ďalej viedol dostavbu piaristického chrámu Nájdenie sv. Kríža v Litomyšli, projektoval prestavbu konventu a prelatúry augustiniánskeho kláštora na Karlove v Novom Meste v Prahe, či Karolinum v Starom Meste v Prahe a dokončil konventuálnu budovu cisterciánskeho kláštora v Zbraslavi. Navrhoval tiež oltáre, pomníky a sochy. Stavby, ktoré vyprojektoval, realizoval celý rad jeho spolupracovníkov a žiakov.

Nadväzoval na klasicistickú formu baroka, ktorú spoznal u G. Alliprandiho. Postupne sa stal najproduktívnejším architektom českého baroka, so Santinim a Dientzenhoferovcami patril tiež medzi najvýznamnejších českých architektov. Svojou prácou prispel k zdomácneniu baroka v českej architektúre.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Praha[upraviť | upraviť zdroj]

Hradčany[upraviť | upraviť zdroj]

Malá Strana[upraviť | upraviť zdroj]

Nové Mesto[upraviť | upraviť zdroj]

Staré Mesto[upraviť | upraviť zdroj]

Mimo historickú Prahu[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • P. Macek – P. Vlček – P. Zahradník, František Maxmilián Kaňka, in regno Bohemiae aedilis famossimus; in: Umenie 40, 1992, s 180 – 220.
  • Pavel Vlček, František Maxmilián Kaňka, in: Nová encyklopedie českého výtvarného umenia, diel I. (AM), editor Anjela Horová, Praha 1995

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku František Maxmilián Kaňka na českej Wikipédii.