Fretka domáca

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
fretka domáca
Ferret 2008.png
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Mustela putorius furo
Linnaeus, 1758
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Fretka domáca[1] (iné názvy: fretka [2][3], staršie: tchor domáci [3]; lat. Mustela furo, Mustela putorius furo, Putorius putorius furo, Mustela putorius var. furo, Putorius putorius var. furo, Putorius furo) je domestikovaná forma (poddruh a podobne) tchora tmavého (Mustela putorius) alebo tchora stepného (Mustela eversmannii), t.j. je sporné, z ktorého z týchto dvoch druhov pochádza [4]. V staršej literatúre sa tmavšie variety fretiek nazývali tchorofretka, čo vyplývalo z chybného názoru, že vznikli krížením fretky a tchora. [1]

Je to jediná domestikovaná kunovitá šelma (a spolu so psom a mačkou jedna z troch domestikovaných šeliem všeobecne). Vo voľnej prírode sa fretka nevyskytuje. Najbližším príbuzným ku fretke vo voľnej prírode je tchor. Fretky sú sexuálne dimorfné, pričom samec je väčší ako samica.

Etymológia[upraviť | upraviť kód]

Názov fretka je odvodený z latinského slova furittus, čo v preklade znamená „malý zlodej“, čo je pravdepodobne referencia na obyčajnú fretku, ktorá kradne malé predmety.

Základné fyziologické údaje fretky[upraviť | upraviť kód]

  • priemerný vek: 8 – 12 rokov, 5 - 15 výnimočne
  • váha samec:1 - 2 kg, samica: 0,5 - 1 kg
  • telo a chvost samec: 35 - 50 cm chvost 13 - 19 cm samica: 30 - 40 cm chvost 11 - 16 cm
  • pohlavná zrelosť: v 5 – 9 mesiacoch života
  • využitie pre chov: do troch rokov
  • obdobie párenia: marec – august
  • dĺžka gravidity: 42 dní
  • veľkosť vrhu: 1 – 16 mláďat (váha 6 – 10 g)
  • farba po narodení: fretky sa rodia s jemnou sivastou srsťou
  • mliečne zuby: 2. – 3. týždeň
  • otváranie očí: 4. – 5. týždeň
  • schopnosť počuť: 4. – 5. týždeň
  • doba dojčenia (odstav): 6 – 8 týždňov
  • trvalý chrup: od 7. týždňa
  • telesná teplota: 38 – 40 °C
  • dych: 33 – 36 / min
  • srdcový tep: 250 / min
  • starnúť začína: od 4. roku života
  • zuby 34 (hore aj dole na každej strane 3 rezáky, 1 očný zub, 3 črenové, z ktorých prvá má podobu trháku, hore potom po dvoch, dole po jednej stoličke). Často sa vyskytuje nadbytočný rezák.

Domestikácia[upraviť | upraviť kód]

Rovnako ako u väčšiny domácich zvierat je pôvodný dôvod, prečo sú fretky domestikované ľuďmi, neistý, ale pravdepodobne išlo o lov. Podľa fylogenetických štúdií bola fretka domestikovaná z európskeho tchora poľného (Mustela putorius) a pravdepodobne pochádza z severoafrickej línie tohto druhu.

Chov[upraviť | upraviť kód]

Pôvodne ju ľudia využívali na chytanie a vyháňanie myší, králikov, škodlivých hlodavcov z nôr, k preťahovaním lán dlhým potrubím a v kožušníckom priemysle. Dnes sa fretky chovajú ako laboratórne zvieratá a čím ďalej viac ako domáci miláčikovia. Fretky majú milú a hravú povahu a silnú osobnosť podobne ako mačky. Na rozdiel od psov a mačiek, fretka domáca nie je schopná prežiť vo voľnej prírode a je odkázaná na starostlivosť človeka. Jej vypustenie do voľnej prírody spôsobí uhynutie v dôsledku vyčerpania hladom, alebo úrazu.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  1. a b fretka domáca. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2005. 698 s. ISBN 80-224-0847-6. Zväzok 4. (Eh – Gala), s. 607.
  2. REICHHOLF J. Cicavce. (preklad Peter Ľupták) Bratislava: Ikar, 1996 ISBN 80-7118-236-2, S. 156
  3. a b STANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. Bratislava: Mladé letá, 1965. s. 507
  4. KUROSE, N. et al. Molecular phylogeny and taxonomy of the genus Mustela (Mustelidae, Carnivora), inferred from mitochondrial DNA sequences: New perspectives on phylogenetic status of the back-striped weasel and American mink. In: Mammal Study 33: 25–33 (2008) © the Mammalogical Society of Japan dostupné online S. 29
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fretka domácí na českej Wikipédii.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

  • fretka.sk - diskusné fórum chovateľov fretiek