Fu (báseň)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Zhongwen.svg Tento článok obsahuje čínsky text.
Bez správnej podpory ázijských jazykov sa Vám môžu namiesto čínskych znakov zobrazovať otázniky, štvorčeky alebo iné symboly.

Fu (čín. , pchin-jin:  - opisná báseň, poetická esej, óda, rapsódia, báseň v próze) je literárny žáner, ktorý vznikol v Číne v období dynastie Chan.

Pôvod básní fu je nejasný, vplyv na nich mali školy rétoriky vtedajších politických poradcov, hádanky filozofa Sün-c’a, ktoré sa označovali slovom fu, a štýl, ktorým boli napísané Piesne z Čchu. Stavba verša je odvodená od Piesní z Čchu, z ktorých vzniká tzv. štýl Sao (sao-tchi fu 骚体賦): verše sú rozdelené na tri a dve slabiky, medzi ktorými tvorí spojovací člen ér 而 cézuru; prvý verš sa končí zvolacou časticou 兮. Oproti Piesniam z Čchu majú popisné básne fu nezvyčajne dlhú formu, ktorá sa vysvetľuje tým, že prebehol proces sekularizácie náboženských prvkov zo starších piesní. Namiesto šamanov a bohýň sa vyzdvihujú panovníci a chvália sa ich činy.

Opisné básne fu sú písané v rýmoch, jeden verš sa môže skladať z troch až siedmich (niekedy i viacerých) slabík a často sú opatrené prozaickým predhovorom, niekedy sa za nich pridáva veršovaný epilóg. Vyskytujú sa v nich časté aliterácie a asonancie.

Čo sa týka ich obsahu, sú typické tým, že obsahujú dlhé výpočty zvierat, rastlín, osôb a udalostí. Stále opakovanie a variácie onomatopoézií, synoným, antitéz a hyperbol má pôsobiť ako magické zaklínanie, ktoré má privodiť vládcovi posvätnú auru. Aj obľúbené motívy vyskytujúce sa v opisných básňach fu odkazujú na kvázi-náboženský charakter týchto básní: cisárovu obetu nebesám a zemi, hlavné mesto ako centrum cisárskej moci a poľovačky v cisárskej obore. Básne fu vznikali pri dvoroch, nie však v paláci cisárov ale v palácoch princov na juhu krajiny.

Neskôr začali literáti písať aj o iných témach, prinášali súkromné témy a vyjadrovali vlastné pocity. Napríklad melancholická 鵩鸟赋 (Fu o sove) opisuje život básnika Ťia Iho vo vyhnanstve a jeho pocit blížiacej sa smrti. Ďalšie osobné témy sú napríklad starosti pri pohľade na hlavné mesto, či nenaplnené city zo stretnutia s bohyňou.

Básne fu boli najvýznamnejším lyrickým žánrom dynastie Chan a následného obdobia rozdelenia. Boli považované za umeleckú a vzdelaneckú básnickú tvorbu a veľa básnikov siahalo po tomto štýle, aby opísali paláce, parky, mestá, ale aj pocity ako starosti, samotu či oddelenie.

Autori[upraviť | upraviť kód]

Prvým autorom básní fu bol Sung Jü 宋玉, o ktorom ale máme málo informácií a je otázne či vôbec žil[1]. Prisudzované sú mu Báseň o hore Kao-tchang 高唐赋 (Kao-tchang fu), Báseň o bohyni 神女赋 (Šen-nü fu) a Báseň o vetre 风赋 (Feng fu).

Najvýznamnejším autorom v štýle fu je S'-ma Siang-žu 司马相如, ktorý žil na dvore kráľa Wu-tiho. Jeho básne dosahujú barokové kvality a ospevujú cisársky dvor. V básňach vystupujú vymyslené postavy a kladie dôraz na fantastickosť. Je autorom až dvadsatich zachovaných básní fu, medzi inými Báseň o love syna nebies 天子游猎赋 (Tchien-c' jou-lie fu), Báseň o velikánovi 大人赋 (Ta-žen fu) a Báseň o vysokej bráne 长门赋 (Čchang-men fu).

Oslavné popisy cisárskej družiny nachádzame u Jang Siunga 扬雄. Vo svojich básňach často využíva aj citácie z konfuciánskych spisov. K jeho básňam v štýle fu sa radia Báseň o love 羽猎赋 (Jü-lie fu) a Báseň o vysokých osikách 长扬赋 (Čchang-jang fu).

Konkubína Pan Ťie-jü 班婕妤, ktorá bola vďaka intrigám odsunutá z hlavného háremu do vedľajšieho paláce, popisuje svoje životné osudy vo fu s názvom Báseň o sebaľútosti 自伤赋 (C'-šang fu).

V štýle fu písal poéziu aj chanský historik Pan Ku 班固. Jeho básne sú osobnejšie, časté sú reflexie na minulosť. Zachovali sa Báseň o dvoch hlavných mestách 两都赋 (Liang tu fu) a Báseň o komunikácii 幽通赋 (Jou tchung fu).

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Minford J., Lau, J.: Classical Chinese literature: an anthology of translations. New York: Columbia University Press, 2000. Strany 267 - 328. [1]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fu (poesia) na talianskej Wikipédii.