GeForce
GeForce je značka grafických kariet firmy NVIDIA. Prvé karty nesúce značku GeForce boli určené pre high-endové hráčske počítače, časom ale firma pokryla celé cenové spektrum. Na konci roka 2010 začala vydávať NVIDIA nové modely z radu GF 500.
Popis GeForce
[upraviť | upraviť zdroj]Čipy sú určené pre bežných užívateľov. Najnovší rad GTX podporuje DirectX 11, OpenGL 4.0, Shader model 5, PCI-E 3.0 slot a ďalšie. Jednočipové riešenia sú na jednej PCB, dvojčipové riešenia mali donedávna 2 PCB, od novej revízie GTX 295 (dvojčipové riešenie) má všetko už na 1 PCB.
Popis jednotlivých generácií
[upraviť | upraviť zdroj]Generácie grafických kariet
[upraviť | upraviť zdroj]| Označenie karty | Kódové označenie | Grafická pamäť | DirectX | OpenGL | Architektúra | Uvedenie |
| NV1, NV2 | NV1, NV2 | 2MB, 4MB | 1995 (NV1) | |||
| RIVA128, RIVA128ZX | NV3 | 4MB, 8MB | 5 | 1.0 | 1998 (128ZX) | |
| RIVA TNT, RIVA TNT2 | NV4, NV5, NV6 | 4MB, 8MB, 16MB a 32MB | 6 | 1.2 | 1998 (TNT), 1999 (TNT2) | |
| GeForce 256 | NV10 | 32MB a 64MB | 7 | 1.2 | 1999 | |
| GeForce 2 | NV11, NV15, NV16 | 32MB, 64MB a 128MB | 7 | 1.2 | 2000 | |
| GeForce 3 | NV20 | 64MB a 128MB | 8.0 | 1.2 | 2001 | |
| GeForce 4 | NV17M | 64MB a 128MB | 8.0 | 1.4 | 2002 | |
| GeForce FX (5) | NV30, NV31A, NV34, NV35, NV36, NV38 | 64MB – 512MB | 9.0a | 1.5 | 2003 | |
| GeForce 6 | NV40, NV41, NV42, NV43, NV44, NV45 | 64MB – 1GB | 9.0c | 2.0 | 2004 | |
| GeForce 7 | G70 (NV47), G71, G72, G73 | 64MB – 1GB | 9.0c | 2.0 | 2005 | |
| GeForce 8 | G80, G84, G86, D8P (G92), D8M (G98) | 64MB – 1GB | 10.0 | 2.0 | Tesla | 2006 |
| GeForce 9 | G92, G92a, G92b, G94a, G94b, G96, G98 | 256MB – 1GB | 10.0 | 2.0 | Tesla | 2008 |
| GeForce 100 | G92b, G94b, G96b, G98 | 512 – 1536MB | 10.0 | 3.3 | Tesla | 2009 |
| GeForce 200 | G92a, G92b / GT200, GT215, GT216, GT218 | 512 – 1024MB | 10.0 | 3.3 | Tesla | 2008 |
| GeForce 300 | GT215, GT216, GT218 | 512 – 2048 MB | 10 | 3.3 | Tesla | 2009 |
| GeForce 400 | GF100, GF104, GF106, GF108, GF114 | 512 – 2048 MB | 11 | 4.5 | Fermi | 2010 |
| GeForce 500 | GF110, GF114, GF116, GF119 | 1 – 3 GB | 11 | 4.5 | Fermi | Q4 2010 |
| GeForce 600 | GF108, GF116, GF119, GK104, GK106, GK107,
GK110, GK208 |
512MB – 4 GB | 11 | 4.5 | Fermi/Kepler | Q1 2012 |
| GeForce 700 | GF108, GK104, GK107, GK110, GK208, GM107 | 1 – 6 GB | 11/12 | 4.5 | Fermi/Kepler | Q2 2013 |
| GeForce 900 | GM200, GM204, GM206 | 2 – 12 GB | 12.1 | 4.5 | Maxwell | Q4 2014 |
| GeForce 1000 | GP104, GP106 | 6 – 8 GB | 12.1 | 4.5 | Pascal | Q2 2016 |
GPU jednotky a obchodné názvy kariet
[upraviť | upraviť zdroj]Nižšie uvedená tabuľka zobrazuje väzbu medzi názvom grafického procesora (GPU) a obchodnými názvami radu a kartami:
| Meno GPU | Obchodný názov |
|---|---|
| NV04 / 05 | Riva séria |
| Riva TNT, TNT2 | |
| NV1x | GeForce 256, GeForce 2, GeForce 4 MX |
| NV2x | GeForce 3, GeForce 4 Ti |
| NV3x | GeForce FX (5) |
| NV4x (G7x) | GeForce 6, GeForce 7 |
| G71 | GeForce 7900GS / GTO / GT / GTX |
| 2xG71 | GeForce 7950GX2 |
| G73 | GeForce 7300GT, 7600GS / GT |
| NV42 | GeForce 6800GS |
| NV5x (G8x) | GeForce 8 |
| G80 | GeForce 8800GTX / Ultra |
| G84 | GeForce 8600GT / GTS |
| G9x | GeForce 9 |
| G92 | GeForce 9600GSO, 8800GT / GTS, 9800GT / GTX |
| 2xG92 | GeForce G9800GX2 |
| G92b | GeForce 9800GTX +, GTS 250 |
| G94 | GeForce 9600GT |
| G96 | GeForce 9400GT, 9500GT |
| G2x0 | GeForce GTX 2x0 |
| G200 | GeForce GTX260 / 280 |
| G200b | GeForce GTX260 / 275/285 |
| GT2x0 | GeForce GT 3x0 |
| GT215 | GeForce 310 |
| GT216 | GeForce 315 |
| GT218 | GeForce GT 320 |
| GF4x0 | GeForce GTX 4x0 |
| GF100 | GeForce GTX 465/470/480 |
| GF104 | GeForce GTX 460 |
| GF106 | GeForce GTS 450, GT 450/440 |
| GF108 | GeForce GT 430/420 |
| GF110 | GeForce GTX 580/570 |
| GF114 | GeForce GTX 560 Ti |
| GF116 | GeForce GTX 550 Ti |
GeForce 256
[upraviť | upraviť zdroj]GeForce 256 (kódové označenie NV10) je prvý z radu zástupcu rady GeForce, je preto tiež známa tiež pod menom GeForce. Jej uvedenie na trh prebehlo v auguste 1999. Od svojho priameho predchodcu (RIVA TNT 2) je obohatená o počet pixel pipeline, "offloading host", geometrické výpočty, hardvérové prehrávanie videa MPEG-2 a predovšetkým implementáciou transformácií a nasvietenie (T&L, transform and lighting).
GeForce 2
[upraviť | upraviť zdroj]GeForce 2 (kódové označenie NV15) je druhou generáciou série GeForce. Podporovala DirectX 7.
- GeForce 2 GTS je prvý model druhej generácie, nazývaný tiež NV15. Koncové označenie vychádza z jeho schopnosti spracovať 1,6 miliardy texel – Giga Texel Shader (GTS). Bola pridaná dvojitá sekundárna jednotka maping textúr – Texture maping Unit (TMU) s 4 pixel pipeline, to všetko pri frekvencii jadra (200 MHz). HDVP (vysoká definícia procesu videa) je prehrávanie videa vo vysokom rozlíšení pre nižšie zaťaženie CPU.
- GeForce 2 Ultra bola vydaná v roku 2001 s vyššími frekvenciami jadra a pamätí.
- GeForce 2 MX bola orezaná verzia.
GeForce 3
[upraviť | upraviť zdroj]GeForce 3 (kódové označenie NV20) je grafická karta od spoločnosti nVidia. Jej predchodcom je GeForce 2 GTS a nástupcom GeForce4 Ti. Jeho upravený derivát (NV2A) pracuje v konzole Xbox. Profesionálny rad GeForce 3 je známa ako Quadro DCC.
GeForce 3 sa odlišovala od svojich predchodcov GeForce 256 a GeForce 2 GTS hneď v troch oblastiach. Mala pridané programovateľné vertex a pixel shadery podľa špecifikácie DirectX 8.0 – špecializované malé jednotky navrhnuté na prácu s malými vlastnými efektami T&L, čo zvýšilo flexibilitu celej karty. Druhou oblasťou bola technológia LMA (Lightspeed Memory Architecture), ktorá bola navrhnutá pre prekresľovanie objektov, úzku spoluprácu so známym Z-bufferom a tiež efektívny manažment pamäťovej zbernice (známy nedostatok u GeForce 2). Treťou oblasťou bola zmena v anti-aliasingu spôsobená prechodom z multisamplingu na supersampling s oveľa vyššou efektivitou.
Podporovali AGP 2x/4x, DirectX 8.1 a OpenGL 1.3
GeForce 4
[upraviť | upraviť zdroj]GeForce 4 je v štvrtá generácia grafického čipu GeForce spoločnosti nVidia. GeForce 4 sa delí na výkonnejší rad Ti a rad MX. MX séria je takmer identická s GeForce 4Go (NV17M) pre trh s notebookmi. Obe línie boli uvedené na trh na jar roku 2002. GeForce 4Go mala krátky život, ešte koncom toho istého roku ju nahradil variant GeForce 4200Go.
GeForce FX / 5
[upraviť | upraviť zdroj]GeForce FX (niekedy označovaná aj 5) priniesla podporu DirectX 9.0a (niekedy uvádzaná verzia 9.0+), aj napriek tomu nedostatku bola dosť predávaná. Architektúrou vychádzala z GeForce 4 a bola jemne vyladená.
GeForce 6
[upraviť | upraviť zdroj]Na svoju dobu podarený rad GeForce. Ako prvá prišla so SLI zapojením grafik (ich podporu na karte a ovládačoch). Priniesla podporu DirectX 9.0c.
GeForce 7
[upraviť | upraviť zdroj]Ako posledný rad stavala na pixel a vertex jednotkách zvlášť (neskôr prišla GeForce 8 s unifikovanými shadermi). A ako prvý rad od GeForce prišla so zlepencom GeForce 7950 GX2, čo boli 2 čipy na 2 PCB v prevedení jednej karty (zasunutie do jedného PCI-Express slotu).
GeForce 8
[upraviť | upraviť zdroj]Mnohým GeForce 8 patrí prvenstvo v použití unifikovaných shaderov. Podporuje DirectX 10, OpenGL 2,1 a PCI-Express 1.1. Začalo to vydaním GF 8800GTX/Ultra a GF 8800GTS (320/640MB), tým nVidia obsadila plne HIGH-END a ani odpoveď od ATi Radeon 2900XT na tom nič nezmenila (napriek zlacneniu 8800GTS). Po vydaní GF 8800GT si nVidia prakticky zničila HIGH-END, ale získala obrovskú slávu a vďaka tomu zatienila konkurenciu od ATi, ktorá však odpovedala slabším súperom Radeon HD3870.
GeForce 9
[upraviť | upraviť zdroj]GeForce 9 stavia na úspešnej rade GeForce 8 a hlavne sláve GeForce 8 Ultra/GTX ako kráľa výkonu a 8800GT ako kráľa pomeru cena/výkon. Podporuje DirectX 10, OpenGL 2,1 a PCI-E 2.0.
GeForce GTX 200
[upraviť | upraviť zdroj]NVIDIA vydala 2 verzie GTSxxx a GTXxxx. GTS používa jadro G9x (GeForce 9) a GTX novšie jadro GT200x.
GTS 250 používa G92b jadro, ktoré je vyrábané 55nm procesom. Obsahuje 128 unifikovaných shaderov.
GTx 200 podporuje DirectX10, OpenGL3.1 a PCI-E2.0.
GeForce GT 300
[upraviť | upraviť zdroj]Jadro GT200 obsahuje až 96 unifikovaných shaderov, až 24 TMU a až 8 ROP. Proces je 40 prípadne 55nm. Podporuje DirectX 10 a 10.1 a PCI-E 2.0.
Vydané boli Q4 2009.
GeForce GTX 400
[upraviť | upraviť zdroj]GTx 400 podporuje DirectX11, OpenGL4.0 a PCI-E2.0. Jadro GF100 obsahuje 512 shader jednotiek, ale je aktívnych len 480, 448 alebo 352. TMU má maximálne 60, nižšie modely 56 alebo 44. Proces je 40nm. GTX 480 bola vydaná Q1 2010 ale dostupná až Q2 2010.
V Q3 bolo vydané nové jadro GF104 pre zatiaľ jediný známy model GTS 460 s 336 shader jednotkami, 24/32 ROP a 768 alebo 1024 MB GDDR5 pamäťou.
GeForce GTX 500
[upraviť | upraviť zdroj]GTx 500 podporuje DirectX11, OpenGL4.0 a PCI-E2.0. Jadro GF110 obsahuje 512 shader jednotiek a aktívnych 512 alebo 480. TMU má maximálne 64, nižší model 60. Proces je 40nm. GTX 580 bola vydaná Q4 2010 a nasledovala GTX 570.
GeForce GTX 600
[upraviť | upraviť zdroj]GTx 600 podporuje DirectX11, OpenGL4.3 a PCI-E3.0. Jadro je postavené na architektúre Kepler ktoré je pomenované po nemeckom matematikovi, astronómovi a astrológovi Johannesovi Keplerovi.
GeForce GTX 700
[upraviť | upraviť zdroj]Séria GTx 700 je pokračovaním série GTx 600. Najsilnejšie jadro obsahuje 7,1 miliardy tranzistorov. Všetky grafické čipy zo série podporujú DirectX 11, Direct3D 12, a OpenGL 4.5 ale do budúcna je plánovaná aj podpora zatiaľ nehotových DirectX 12[1].
GeForce GTX 900
[upraviť | upraviť zdroj]Séria GTX 900 bola postavená na architektúre Maxwell. Priniesla lepšiu energetickú efektivitu a výkon na watt. Vlajkovou loďou sa stal model GTX 980, ktorý ponúkal výkon porovnateľný s GTX 780 Ti, ale s nižšou spotrebou. Pribudla podpora DirectX 12 (feature level 12_1) a technológia DSR (Dynamic Super Resolution).[2]
GeForce GTX 1000
[upraviť | upraviť zdroj]Séria GTX 1000 využívala architektúru Pascal a priniesla výrazný výkonový skok oproti Maxwellu. Boli to prvé karty vyrábané 16nm procesom. GTX 1080 sa stala populárnou voľbou pre 1440p a 4K hranie. Zavedená bola podpora pre simultánne multi-projekcie, Vulkan API a lepšia efektivita VRAM GDDR5X.[3]
GeForce RTX 2000
[upraviť | upraviť zdroj]Séria RTX 2000 priniesla revolučné technológie ako Ray Tracing a DLSS (Deep Learning Super Sampling). Bola prvou sériou s „RTX“ v názve. Karty využívali architektúru Turing a Tensor / RT jadrá. GTX 1660 a 1650 z tejto generácie boli „odľahčené“ verzie bez RT jadier.
GeForce RTX 3000
[upraviť | upraviť zdroj]Séria RTX 3000 postavená na architektúre Ampere zlepšila výkon v ray tracingu a DLSS 2.0. Model RTX 3080 bol veľmi žiadaný vďaka skvelému pomeru cena/výkon. Karty využívali 8nm proces od Samsungu a podporovali HDMI 2.1 a PCIe 4.0.
GeForce RTX 4000
[upraviť | upraviť zdroj]Séria RTX 4000 s architektúrou Ada Lovelace priniesla DLSS 3, ktoré generuje celé snímky pomocou AI. Karty podporujú PCIe 4.0, HDMI 2.1 a majú vyššie TDP, ktoré sa pohybuje od 115w až do 450w pri vlajkovej lodi RTX 4090.[4]
GeForce RTX 5000
[upraviť | upraviť zdroj]Najnovšia séria RTX 5000 stavia na architektúre Blackwell. Priniesla pokročilú podporu pre AI funkcie, DLSS 4 a ray tracing novej generácie. Zameraná je aj na nižšiu spotrebu pri vyššom výkone.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- GeForce na oficiálnych stránkach firmy NVIDIA
- NVIDIA: GeForce3 - The Infinite Effects GPU (anglicky)
- AnandTech: NVIDIA GeForce3 (anglicky)
- AnandTech: GeForce3 Titanium (anglicky)
- Kódové názvy na stránkach opensource ovládače Nouveau pre X.org (anglicky)
- AMD FSR 3 vs Nvidia DLSS 3.5: Ktorá technológia je lepšia?
GT300
[upraviť | upraviť zdroj]- NVIDIA GT300 - odhalené tajomstvo novej DX11 grafiky NVIDIA je to cGPU!
- Novinky o nVidia GT300
- Detaily o GT300 od NVIDIA
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-12-27]. Dostupné online. Archivované 2015-09-11 z originálu.
- ↑ NVIDIA GeForce GTX 900 Series Powered by Maxwell Architecture [online]. www.nvidia.com, [cit. 2025-05-12]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ NVIDIA GeForce 10 Series Graphics Cards [online]. NVIDIA, [cit. 2025-05-12]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ AMD FSR 3 vs Nvidia DLSS 3.5: Ktorá technológia je lepšia? [online]. 2024-12-01, [cit. 2025-05-12]. Dostupné online.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku GeForce na českej Wikipédii.