Gejza Polónyi

	Gejza Polónyi
	uhorský právnik a politik
Narodenie	3. apríl 1848; Žitavany, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko)
Úmrtie	1. február 1920 (71 rokov); Budapešť, Maďarsko
Zamestnanie	Minister spravodlivosti Uhorska a poslanec
Odkazy
Commons	Gejza Polónyi
	Biografický portál

Gejza Polónyi^[1] (maď. Polónyi Géza; * 3. apríl 1848, Žitavany – † 1. február 1920, Budapešť) bol uhorský právnik, poslanec uhorského snemu a v rokoch 1906 – 1907 minister spravodlivosti uhorskej vlády.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal zo zemianskej rodiny Polónyiovcov. Jeho otec, Ľudovít Polónyi (1814 – 1882) bol šafárom grófa Štefana Kegleviča. Jeho matka Klára rod. Gaálová (1833 – 1886) bola príbuznou rodiny Majtényiovcov. Potom, čo jeho otec zbankrotoval ho vychovával strýko Alojz Polónyi. Štúdiá absolvoval v Ostrihome, Komárne, Bratislave a Nitre. Študoval aj v benediktínskej škole v Győri, kde bol tajomníkom literárneho krúžku a zároveň redaktorom časopisu Púčiky nádeje (Reménybimbok). Aj v Bratislave pôsobil v literárnom krúžku, ktorého členom bol aj básnik Alexander Endrődi.

Svoju brannú povinnosť odslúžil ako jednoročný dobrovoľník v roku 1869 vo vojenskom námorníctve. Po ukončení právnickej akadémie absolvoval súdne skúšky a v roku 1871 sa stal koncipientom pri kráľovskej tabuli. Po zložení advokátskych skúšok si v roku 1872 v Budapešti otvoril advokátsku kanceláriu.

V roku 1881 bol vo volebnom okrsku Szolnok zvolený za poslanca uhorského snemu za Stranu nezávislosti. Okrem toho sa venoval publicistike v Národných novinách (Nemzeti újság).

Vo voľbách v roku 1884 sa do parlamentu nedostal, ale v roku 1886 sa mu v doplňujúcich voľbách podarilo opäť získať mandát vo volebnom okrsku Güssing. V nasledujúcich voľbách v rokoch 1887, 1892 a 1896 získal mandát vo volebnom okrsku Hajdúszoboszló. V parlamente sa stal známym svojimi interpeláciami. Krátky čas bol podpredsedom Nezávislej a osemaštyridsiatnickej strany a významne prispel k prijatiu zákonov o občianskych sobášoch, súdnej reforme, ako aj zákona o obranných silách v roku 1889.

Vo voľbách v roku 1901 mandát nezískal, no v roku 1903 vyhral doplňujúce voľby vo volebnom okrsku Târgu Secuiesc (dnes Rumunsko). Keď v roku 1905 vyhrala voľby jeho Nezávislá a osemaštyridsiatnická strana, spôsobilo to vážnu vnútropolitickú krízu, keďže cisár František Jozef I. odmietol výsledky uznať a v roku 1906 sa museli voľby konať znovu.

Vo voľbách v roku 1906 získal mandát v Budapešti a stal sa ministrom spravodlivosti. Z funkcie odstúpil v roku 1907 po osobnostných škandáloch, ktoré inicioval jeho politický rival z jeho vlastnej strany Zoltán Lengyel (ten bol za ne odsúdený pre ohováranie). Následne vystúpil aj zo strany.

Vo voľbách v roku 1910 získal mandát v levickom volebnom okrsku, kde kandidoval ako nezávislý. V rokoch 1918 až 1920 bol predsedom Rady pre verejnoprospešné práce v Budapešti. Počas trvania Maďarskej republiky rád bol krátky čas väznený.

Ženatý bol s Annou Steinitzerovou (1854 – 1937), s ktorou mal 11 detí, avšak iba tri sa dožili dospelosti.