Gejza Polónyi
Gejza Polónyi | |
uhorský právnik a politik | |
Narodenie | 3. apríl 1848 Žitavany, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko) |
---|---|
Úmrtie | 1. február 1920 (71 rokov) Budapešť, Maďarsko |
Zamestnanie | Minister spravodlivosti Uhorska a poslanec |
Odkazy | |
Commons | Gejza Polónyi |
Gejza Polónyi[1] (maď. Polónyi Géza; * 3. apríl 1848, Žitavany – † 1. február 1920, Budapešť) bol uhorský právnik, poslanec uhorského snemu a v rokoch 1906 – 1907 minister spravodlivosti uhorskej vlády.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Pochádzal zo zemianskej rodiny Polónyiovcov. Jeho otec, Ľudovít Polónyi (1814 – 1882) bol šafárom grófa Štefana Kegleviča. Jeho matka Klára rod. Gaálová (1833 – 1886) bola príbuznou rodiny Majtényiovcov. Potom, čo jeho otec zbankrotoval ho vychovával strýko Alojz Polónyi. Štúdiá absolvoval v Ostrihome, Komárne, Bratislave a Nitre. Študoval aj v benediktínskej škole v Győri, kde bol tajomníkom literárneho krúžku a zároveň redaktorom časopisu Púčiky nádeje (Reménybimbok). Aj v Bratislave pôsobil v literárnom krúžku, ktorého členom bol aj básnik Alexander Endrődi.
Svoju brannú povinnosť odslúžil ako jednoročný dobrovoľník v roku 1869 vo vojenskom námorníctve. Po ukončení právnickej akadémie absolvoval súdne skúšky a v roku 1871 sa stal koncipientom pri kráľovskej tabuli. Po zložení advokátskych skúšok si v roku 1872 v Budapešti otvoril advokátsku kanceláriu.
V roku 1881 bol vo volebnom okrsku Szolnok zvolený za poslanca uhorského snemu za Stranu nezávislosti. Okrem toho sa venoval publicistike v Národných novinách (Nemzeti újság).
Vo voľbách v roku 1884 sa do parlamentu nedostal, ale v roku 1886 sa mu v doplňujúcich voľbách podarilo opäť získať mandát vo volebnom okrsku Güssing. V nasledujúcich voľbách v rokoch 1887, 1892 a 1896 získal mandát vo volebnom okrsku Hajdúszoboszló. V parlamente sa stal známym svojimi interpeláciami. Krátky čas bol podpredsedom Nezávislej a osemaštyridsiatnickej strany a významne prispel k prijatiu zákonov o občianskych sobášoch, súdnej reforme, ako aj zákona o obranných silách v roku 1889.
Vo voľbách v roku 1901 mandát nezískal, no v roku 1903 vyhral doplňujúce voľby vo volebnom okrsku Târgu Secuiesc (dnes Rumunsko). Keď v roku 1905 vyhrala voľby jeho Nezávislá a osemaštyridsiatnická strana, spôsobilo to vážnu vnútropolitickú krízu, keďže cisár František Jozef I. odmietol výsledky uznať a v roku 1906 sa museli voľby konať znovu.
Vo voľbách v roku 1906 získal mandát v Budapešti a stal sa ministrom spravodlivosti. Z funkcie odstúpil v roku 1907 po osobnostných škandáloch, ktoré inicioval jeho politický rival z jeho vlastnej strany Zoltán Lengyel (ten bol za ne odsúdený pre ohováranie). Následne vystúpil aj zo strany.
Vo voľbách v roku 1910 získal mandát v levickom volebnom okrsku, kde kandidoval ako nezávislý. V rokoch 1918 až 1920 bol predsedom Rady pre verejnoprospešné práce v Budapešti. Počas trvania Maďarskej republiky rád bol krátky čas väznený.
Ženatý bol s Annou Steinitzerovou (1854 – 1937), s ktorou mal 11 detí, avšak iba tri sa dožili dospelosti.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ POLÓNYI, Gejza. In: Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990). Zväzok IV. M – Q. Martin : Matica Slovenská, 1990. Dostupné online. ISBN 8070900709. S. 510.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gejza Polónyi
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Polónyi Géza na maďarskej Wikipédii.