Preskočiť na obsah

Gertrude Belle Elionová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny
Gertrude Belle Elion
Americká chemička
Gertrude Belle Elionová
Dielo
Polia pôsobnostiBiochémia nukleotidov, antimetabolity
Známa vďakaobjav prvého antivirotika proti HIV azidotymidín; objav antivirotika proti herpesu acyklovir; objav prvého liečiva proti sekrécii žalúdočnej kyseliny cimetidín; objav liečiva proti rakovine: 6-merkaptopurín; objav imunosupresíva azatioprín; objav liečiva proti dne alopurinol; objav antibiotika trimetoprím; objav liečiva proti hypertenzii propranolol;
Alma materHunter College, New York, USA New York University, New York, USA
Akademický titul1941: M. A., nikdy nezískala PhD.
OvplyvnilaAntonín Holý
Ocenenia
1988: Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu Čestné doktoráty: George Washington University, Brown University a University of Michigan
Osobné informácie
Narodenie23. január 1918
New York, New York, USA
Úmrtie21. február 1999 (81 rokov)
Chapel Hill, Severná Karolína, USA
PodpisGertrude Belle Elionová, podpis
Odkazy
Spolupracuj na CommonsGertrude Belle Elionová
(multimediálne súbory na commons)

Gertrude Belle Elionová (* 23. január 1918, New York, New York, USA – † 21. február 1999, Chapel Hill, Severná Karolína)[1] bola americká biochemička a farmakologička, držiteľka Nobelovej cenu za fyziológiu a medicínu za rok 1988.

Jej hlavným prínosom bol objav a štúdium antimetabolitov, pričom jej prvým klinickým úspechom bo 6-merkaptopurín, ktorý bol úspešný pri liečbe leukémie u detí.[2] Študovala proliečivo 6-merkaptopurínu: azatioprín, ktorý sa ukázal ako výhodné imunosupresívum, ktoré bolo použité pri prvej transplatácii orgánu (obličky) v roku 1961.[2] Bola pri objave alopurinolu, ktorý sa dodnes používa pri liečbe dny a parazitických ochorení.[2] Elion tiež pomohla objaviť antibiotikum trimetoprím a antivirotikum proti herpesom acyklovir.[2] Vyvinula prvé antivirotikum proti HIV: azidotymidín (AZT), ktoré bolo jediným používaným antivirotikom až do roku 1991.[2] Elion tiež obajvila prvé liečivo proti sekrécii žalúdočnej kyseliny cimetidín a liečivo propranolol, ktoré sa používa na zníženie krvného tlaku.[2]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Gertrude Belle Elionová sa narodila začiatkom roka 1918 v New Yorku.[3] Jej otec bol imigrant do USA z Litvy, ktorý sa prisťahoval do New Yorku ešte ako dvanásťročný.[3] Následne tam absolvoval strednú školu a vysokú školu New York University School of Dentistry v odbore zubárstvo. Jej mama bola tiež imigrant do USA, pochádzala z Ruska z územia, ktoré dnes patrí Poľsku.[3] Do USA prišla vo veku 14 rokov.[3] Vydala sa ako 19 ročná.[3]

Detstvo strávila vo veľkom apartmáne na Manhattne, kde mal jej otec priestor vyhradený pre zubnú ordináciu.[3]

Ako 6ročnej sa jej narodil brat. Vo veku 7 rokov sa jej rodina sťahovala z Manhattnu do Bronxu.[3]

V roku 1929 zasiahla rodinu Veľká hospodárska kríza, pretože jej otec mal všetky peniaze investované na burze.[3] Následkom toho Elion študovala Hunter College, čo bola vysoká škola, kde sa neplatilo školné. Podobne jej mlasdší brat študoval vysokú školu bez potreby platiť školné: College of the City of New York, kde sa špecializoval na fyziku a inžinierstvo.[3]

Keď mala 15 rokov, zomrel jej starý otec na rakovinu žalúdka.[2][3] V tom veku (v roku 1933)[3] nastúpila na vysokú školu Hunter College v New Yorku, pričom sa špecializovala v odbore chémia, pretože chcela nájsť liečivo na rakovinu žalúdka, na ktorú zomrel jej starý otec.[2] V roku 1937 absolvovala Hunter College s titulom bakalár.[3] Kvôli nedostatku pracovných pozícií a diskriminácii žien pri prijímaní do laboratórií, najskôr učila zdravotné sestry biochémiu v priebehu troch mesiacov na New York Hospital School of Nursing.[3] Násldne stretla chemika, ktorý hľadal laboratórnu asistentku, ale nedal jej žiadny plat, pričom sa rozhodla túto ponuku prijať, aby získala nejaké pracovné skúsenosti.[3] pracovala tam rok a pol, pričom po určitom čase dostávala plat 20 USD týždenne.[3] Na jeseň roku 1939 nastúpila na magistra na New York University, pričom bola jedinou ženou v ročníku. Študovala chémiu.[3] Po prvom roku, kde sa venovala len štúdiu, potrebovala v druhom ročníku vykonať výskum na zisk magisterského titulu.[3] V priebehu magistra prijala pracovnú ponuku ako učiteľka v tréningu a neskôr pracovala ako suplujúci učiteľ na stredných školách v New Yorku, kde učila chémiu, fyziku a všeobecnú vedu.[3] Po nociach a víkendoch pracovala na New York University na svojom magisterskom výskume.[3] V roku 1941 dokončila New York University s titulom magister.[2] Nikdy nedostala oficiálne titul Ph.D., ale neskôr ju Univerzita Georga Washingtona odmenila Honorus cause titulom Doktor filozofie (PhD.). Kvôli tomu, že bola ženou sa nemohla stať výskumným pracovníkom (doktorandkou).

Počas Druhej svetovej vojny bol nedostatok chemikov v laboratóriách, preto bola schopná získať pozíciu v laboratóriu. Pracovala rok a pol ako laborantka v priemyselnom laboratóriu potravinovej firmy na pozícii kontroly kvality.[3] Keďže ju monotónna opakujúca sa práca nebavila, žiadala pracovné agentúry o vedeckú prácu.[3] Ponúkli jej prácu pre Johnson and Johnson v New Jersey, ale laboratórium bolo po pol roku rozpustené.[3] Mala viacero ponúk do laboratórií, ale najviac ju zaijímala asistentúra pre Georga Hitchingsa vo farmaceutickej spoločnosti Burroughs Wellcome (dnes GlaxoSmithKline).[2] Z organickej chemičky sa v laboratóriu Georga Hitchingsa stala mikrobiologička, pričom študovala biologickú aktivitu zlúčenín, ktoré pripravila.[3] Rozšírila si tak obzory v obdoroch ako mikrobiológia, virológia, farmakológia a imunológia.[3]

Keďže chcela popri práci získať doktorát, zapísala sa na Brooklyn Polytechnic Institute na kombinované štúdium. Po niekoľkých rokoch ju informovali, že musí zmeniť formu štúdia na dennú, čo bolo nezlučiteľné s jej pracovnou zmluvou u Georga Hitchingsa. Rozhodla sa teda vzdať doktorátu a pokračovať v práci pre Georga Hitchingsa. Neskôr získala tri čestné doktoráty od George Washington University, Brown University a University of Michigan.[3]

U Georgea Hitchingsa jej bola zverené úloha na skúmaní purínov, kondenzovaných systémov pyrimidínov a pteridínoch.[3]

neskôr sa stala asistentkou u Georgea Hitchingsa Pracovala s doktormi Georgeom Hitchingsom a Elionom, s ktorými vynašla mnohostranne použiteľný liek, napríklad proti leukémii, za ktorý boli ocenení Nobelovou cenou. Cieľom snaženia bolo predovšetkým prvé liečivo proti HIV: azidotymidín (AZT).[4]

V rokoch 1983 – 1984 bola prezidentkou American Association for Cancer Research. V roku 1989 dostala čestný doktorát od Polytechnickej univerzity v New Yorku a v roku 1998 od Harvardovej univerzity.[5]

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Birgit Sickenberger: Die wahre Belohnung ist die Heilung von Patienten. In: Charlotte Kerner (Hrsg.): Madame Curie und ihre Schwestern - Frauen, die den Nobelpreis bekamen. Beltz Verlag, Weinheim und Basel 1997, ISBN 3-407-80845-3

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ AVERY, Mary Ellen. Gertrude Belle Elion. 23 January 1918 — 21 February 1999 [online]. Royal Society, [cit. 2012-06-18]. Dostupné online. Archivované 2017-04-01 z originálu. (anglicky)
  2. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 VOET, Donald. Voet's principles of biochemistry. Hoboken, New Jersey : [s.n.], 2016. (Global edition.) Dostupné online. ISBN 978-1-119-45166-2.
  3. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 Gertrude B. Elion – Biographical [online]. NobelPrize.org, [cit. 2025-06-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ Holloway, M. (1991) Profile: Gertrude Belle Elion – The Satisfaction of Delayed Gratification, Scientific American 265(4), 40-44.
  5. ↑ Staff. The Nobel Prize in Physiology or Medicine 1988: Sir James W. Black, Gertrude B. Elion, George H. Hitchings [online]. Nobelprize.org, [cit. 2012-10-20]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gertrude_Belle_Elionová&oldid=8151219“