Gibonovité
| Gibonovité | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
|
|
|
| Vedecký názov | |
| Hylobatidae Gray, 1877 |
|
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Gibonovité (Hylobatidae) sú čeľaď hominoidovcov z radu primátov. V klasifikáciách, v ktorých sa do gibonovitých nezaraďujú dionýzopitekorodé, sa označujú aj ako malé ľudoopice.
Žijúcimi predstaviteľmi sú už len podčeľaď gibonorodé (malé ľudoopice).
Členenie[upraviť | upraviť zdroj]
Z hľadiska vyššej klasifikácie sa podčeľaď dionýzopitekorodé často zaraďuje do čeľade pliopitekovité (Pliopithecidae), čiže gibonovité potom pozostávajú len z gibonov (malé ľudoopice).
Členenie:
- †Podčeľaď dionýzopitekorodé (Dionysopithecinae)
- †Rod dionýzopitek (Dionysopithecus):
- †Rod Platodontopithecus – zaradenie sporné (napríklad aj pod prokonzulovité); jediný druh † Platodontopithecus jianghuaiensis
- †Rod Krishnapithecus – zaradenie sporné; jediný druh †Krishnapithecus krishnai (pôvodne Pliopithecus krishnai) - nález z Haritalyangaru, India, 7,6 mil. rokov
- †Rod Laccopithecus – zaraďovaný aj do čeľade kruzeliovité (Crouzeliidae); jediný druh †Laccopithecus robustus – nález z roku 1984, Lufeng, Čína, 6-8 mil rokov
- Podčeľaď gibonorodé alebo malé ľudoopice (Hylobatinae)
- Rod gibon (Hylobates) – prípadne separátne (pod)rody Nomascus, Symphalangus (=siamang), Bunopithecus a Hylobates v užšom zmysle
Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
Ide o časovo prvú skupinu hominoidovcov, ktorá sa oddelila od skupiny príbuznej človeku (nasledovali orangutany, potom gorily a až nakonie šimpanzy). K oddeleniu došlo niekedy medzi 17-21 mil. rokov. Z hľadiska fylogenézy sú najprimitívnejší hominoidovci.
Korene tejto čeľade možno azda hľadať medzi miocénnymi dryopitmi ázijského kontinentu podobnými nálezu nazývanému Hylopithecus hysudricus.
Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]
Dionýzopitekorodé:
- najmä Čína, India
Gibonorodé:
- dnes: juhovýchodná Ázia a Malajzia
- v pleistocéne: tam kde dnes a navyše v Číne, Vietname, Laose, Indonézii a inde
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Telesné znaky súvisia so značnou špecializáciou na kolísavý pohyb po korunách stromov (brachiáciu).
Všeobecné znaky:
- predĺženie všetkých súčastí ruky
- dlhý palec na ruke schopný perfektnej opozície
- predĺženie a ventrálne prehnutie článkov 2. - 4. prstu na ruke aj nohe
- oslabenie pohlavného dimorfizmu
Dionýzopitekorodé žili v miocéne a pliocénea sú predchodcami gibonorodých
Gibonorodé sú vysoké 1 meter a vážia 3 – 11 kg.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gibonovité
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Gibonovité
