Gibonovité

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Gibonovité
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Hylobatidae
Gray, 1877
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Gibonovité (Hylobatidae) sú čeľaď hominoidovcov z radu primátov. V klasifikáciách, v ktorých sa do gibonovitých nezaraďujú dionýzopitekorodé, sa označujú aj ako malé ľudoopice.

Žijúcimi predstaviteľmi sú už len podčeľaď gibonorodé (malé ľudoopice).

Členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Z hľadiska vyššej klasifikácie sa podčeľaď dionýzopitekorodé často zaraďuje do čeľade pliopitekovité (Pliopithecidae), čiže gibonovité potom pozostávajú len z gibonov (malé ľudoopice).

Členenie:

Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o časovo prvú skupinu hominoidovcov, ktorá sa oddelila od skupiny príbuznej človeku (nasledovali orangutany, potom gorily a až nakonie šimpanzy). K oddeleniu došlo niekedy medzi 17-21 mil. rokov. Z hľadiska fylogenézy sú najprimitívnejší hominoidovci.

Korene tejto čeľade možno azda hľadať medzi miocénnymi dryopitmi ázijského kontinentu podobnými nálezu nazývanému Hylopithecus hysudricus.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Dionýzopitekorodé:

  • najmä Čína, India

Gibonorodé:

  • dnes: juhovýchodná Ázia a Malajzia
  • v pleistocéne: tam kde dnes a navyše v Číne, Vietname, Laose, Indonézii a inde

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Telesné znaky súvisia so značnou špecializáciou na kolísavý pohyb po korunách stromov (brachiáciu).

Všeobecné znaky:

  • predĺženie všetkých súčastí ruky
  • dlhý palec na ruke schopný perfektnej opozície
  • predĺženie a ventrálne prehnutie článkov 2. - 4. prstu na ruke aj nohe
  • oslabenie pohlavného dimorfizmu

Dionýzopitekorodé žili v miocéne a pliocénea sú predchodcami gibonorodých

Gibonorodé sú vysoké 1 meter a vážia 3 – 11 kg.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]