Gréta Hrdá
| Gréta Hrdá | |
| slovenská huslistka, pedagogička | |
| Narodenie | 1932 (91 alebo 92 rokov) Závodie pri Žiline, ČSR |
|---|---|
| Alma mater | Konzervatórium Praha Vysoká škola múzických umení Bratislava |
| Rodičia | Jozef Hrdý Júlia Hrdá, rod. Dudová |
Gréta Hrdá ( 1932-2021, Závodie pri Žiline) je slovenská huslistka a husľová pedagogička, propagátorka slovenskej husľovej pedagogiky v rozvojových krajinách.
Štúdiá[upraviť | upraviť zdroj]
Pochádza z hereckej rodiny. K hre na husliach ju priviedol otec Jozef Hrdý, systematické základy hry na husliach získala v triede prof. Ladislava Árvaya (1900 – 1967), zakladateľa profesionálneho hudobného školstva v Žiline, ktorý vychoval rad popredných slovenských huslistov (J. Špáni, R. Papán, P. Fükö, I. Werner a ď.) a husľových pedagógov (o. i. Bohuslav Urban). Od roku 1951 študovala na pražskom konzervatóriu u prof. Jana Mařáka a Bedřicha Voldána, komornú hru u prof. Ladislava Černého. Absolutórium konzervatória s vyznamenaním získala v roku 1955 pod vedením Dr. Otakara Stejskala. V rokoch 1963 – 1968 študovala na Hudobnej fakulte VŠMU v Bratislave u prof. Mikuláša Jelínka a prof. Milana Bauera. Tieto štúdiá tiež skončila s vyznamenaním.
Pedagogická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]
Profesionálne pôsobenie Gréty Hrdej po celý život vypĺňala súčasne pedagogická a koncertná činnosť. Po ukončení konzervatoriálnych štúdií pôsobila v rokoch 1957 – 1967 na Konzervatóriu v Žiline a na Konzervatóriu v Bratislave, kde s rôzne dlhými prestávkami počas zahraničných turné a pobytov pôsobila až do roku 1989. Spomedzi jej žiakov je Jozef Toporcer jej najúspešnejší žiak, ktorý po jej odchode do zahraničia pokračoval u prof. Jána Skladaného v Bratislave, prof. Marie Hlouňovej v Prahe, u prof. Oľgy Parchomenko, laureátky troch medzinárodných husľových súťaží (odchovankyne Davida Oistracha) v Kyjeve a v ašpirantúre (doktorandské štúdium) na VŠMU v Bratislave, reprezentoval Československo na Interpódiu '80. Žije a pôsobí v Barcelone dlhodobo vo funkcii zástupcu koncerného majstra v Symfonickom orchestri mesta Barcelona. Ďalšími úspešnými absolventami sú Ernest Patkoló a Peter Zajíček.
Značná časť pedagogickej práce Gréty Hrdej sa viaže na konzervatóriá v zahraničí v Libanone (1968 – 1971, Bejrút), v Tunisku (1980 – 1984, Tunis) a v Španielsku (1986 – 2000, Oviedo). V Bejrúte a v Tunise pôsobila na základe medzivládnych dohôd o kultúrnej spolupráci, zameraných na rozvoj profesionálneho hudobného školstva európskeho typu v krajinách tretieho sveta.
Popri pedagogickej činnosti pôsobila v rôznych komorných združeniach a orchestroch v Žiline a v krajinách svojho pedagogického pôsobenia (Libanon a Tunis) a ako členka v porote Medzinárodnej husľovej súťaže Jaroslava Kociána v Ústí nad Orlicí.
Koncertná činnosť[upraviť | upraviť zdroj]
Ťažiskom koncertnej činnosti Gréty Hrdej doma i v zahraničí (Juhoslávia, Bulharsko, Poľsko, Nemecko, Maďarsko, Holandsko, Belgicko, Libanon, Tunis a Španielsko) bolo koncertné uvádzanie diel sólovej literatúry pre husle a klavír (diela majstrov hudobného baroka a klasicizmu ako sú Locatelli, Stradella, Veraccini, Tartini, Bach, Händel, Mozart, Beethoven, Schubert, Brahms, Niccolo Paganini, César Franck a ďalší) a diela slovenských a českých skladateľov Schneidera-Trnavského, Zimmera a Suchoňa, resp. Dvořáka, Janáčka a Suka). Osobitnú časť jej repertoáru predstavujú diela súčasných slovenských skladateľov (Suchoň, Zimmer, Hrušovský); z nich niektoré uviedla v premiérovom naštudovaní (Roman Berger). Počas pôsobenia v Tunise premiérovala na pódiu i v rozhlasovom a televíznom štúdiu Fantáziu pre husle sólo tuniského skladateľa Ahmeda Achoura. Gréta Hrdá tiež premiérovala autorom upravenú verziu tejto skladby pre sólové husle so sprievodom orchestra. Ako sólistka husľových koncertov so sprievodom orchestra vystupovala okrem Slovenska aj v Tunisku, Libanone a v Španielsku.
Umeleckí partneri[upraviť | upraviť zdroj]
Umeleckými partnermi Gréty Hrdej boli poprední slovenskí klaviristi, ako D. Jelínková, D. Dubenová, I. Hrušovský, O. Šebesta (od roku 1976 v rámci stáleho komorného združenia Duo Posoniensis), D. Varínska, V. Kellyová, Ľ. Marcinger a ď., v Libanone Samia Flamant a v Španielsku Purita de la Riva a Amador Fernandez. Viaceré zo svojich naštudovaní nahrala v štúdiu Čs. rozhlasu v Bratislave a pre Tuniský rozhlas a televíziu.
Rodina[upraviť | upraviť zdroj]
- Matka: Júlia Hrdá, rod. Dudová, (1912 – 2001), sestra Matildy Zlatohlávkovej. Pôvodne ochotnícka divadelníčka, potom členka Divadla Petra Jilemnického v Žiline (1951 – 66)
- Otec: Jozef Hrdý (1907 – 2006), najprv divadelný ochotník, potom v rokoch 1951 – 1966 člen Divadla Petra Jilemnického v Žiline
- Teta: Matilda Zlatohlávková, rod. Dudová, sestra Júlie Hrdej (1921 – ). Pôvodne dlhoročná ochotnícka divadelníčka, neskôr členka Divadla Petra Jilemnického v Žiline a Divadla SNP v Martine
- Syn: Alexander Kušč (* 1963). Absolvoval štúdium huslí na Konzervatóriu v Bratislave a violy na HF VŠMU. Bol dlhoročným členom Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu v Bratislave, v súčasnosti pôsobí v orchestri opery SND v Bratislave.
Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- Who’s Who in Music and Musicians. 1975.
- Československý hudební slovník osob a institucí. Praha, SHV 1963, s. 491.
- Žídek, Fr., Čeští houslisté tří století. Praha, Panton, 1979. s. 195.
- Malá encyklopédia hudby. Bratislava, Obzor 1969.
- Encyklopédia dramatických umení Slovenska, Bratislava, VEDA 1989, I. diel, s. 485, II. diel s. 578.