Gregor František Berzevici

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Gregor Berzeviczy)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Gregor František Berzevici
Gregor František Berzevici
uhorský ekonóm, osvietenec

Narodenie 15. jún 1763
Veľká Lomnica, Slovensko
Úmrtie 23. február 1822 (58 rokov)
Veľká Lomnica, Slovensko

Gregor František Berzevici[1] (staršie: Gregor Berzeviczy; * 15. jún 1763, Veľká Lomnica23. február 1822, Veľká Lomnica) – významná postava hornouhorského osvietenstva.

Žiadal oslobodenie poddaného ľudu zdôrazňujúc, že bez toho pokrok nie je možný a podal niekoľko návrhov na zlepšenie hospodárskej situácie v Uhorsku. V hospodárskych otázkach bol najpokrokovejšou postavou svojich čias.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Patril medzi najvýznamnejších študentov kežmarského lýcea, kde v roku 1783 získal právnické vzdelanie. Potom, do roku 1786, študoval na univerzite v nemeckom Göttingene. Skúsenosti získaval taktiež v Belgicku, Francúzsku a Anglicku. Po návrate domov, ako štátny zamestnanec, precestoval veľa oblastí Horného Uhorska. Na základe zistení o spôsobe života a hospodárskej situácie, predložil cisárovi Jozefovi II. niekoľko návrhov na reformy, ale jeho návrhy neboli prijaté. Po neúspešnom povstaní uhorských jakobínov a z obáv možného prenasledovania sa v roku 1795 stiahol do ústrania a venoval sa len svojím vedeckým a výskumným prácam, resp. vedeniu svojho hospodárstva.

V rámci tejto činnosti a štúdia zistil - a ako prvý v Uhorsku aj publikoval - skutočnosť, že panujúce feudálne pomery sú brzdou pokroku. Ostrou kritikou upozorňoval šľachtu na neúnosné vykorisťovanie poddaných. Navrhol rozvoj obchodu prostredníctvom využitia lodnej dopravy po riekach prepojených kanálmi.[1] Sám dvakrát podnikol cestu po Poprade, Dunajci a Visle na plti aj s tovarom (vínom). Navrhoval tiež reformy v oblasti daní.

Bol významným funkcionárom kalvínskej cirkvi a pričinil sa aj o sprístupnenie a propagáciu turistiky vo Vysokých Tatrách.[1] Pochovaný bol v rodinnej krypte na starom cintoríne vo Veľkej Lomnici. Po jej vyplienení počas vojny, boli jeho pozostatky uložené na dnešnom novom cintoríne.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jeho kniha De commercio et industria Hungariae,(O obchode a priemysle Uhorska) ktorú vydal v Levoči roku 1797, bola prvá taká hospodárska práca v Uhorsku, ktorá poukazovala na stave konkrétneho feudálneho hospodárstva na správnosť záverov a teórií Adama Smitha.
  • V knihe De conditione et indole rusticorum in Hungaria, (O stave vidiečanov v Uhorsku) ako prvý vedec na území Uhorska, porovnal životné a hospodárske podmienky roľníkov v jednotlivých krajinách vtedajšej Európy. Výskumom nevoľníctva v Uhorsku sa stal priekopníkom národopisu na jeho území a nielen tam.

Berzeviczy opisujúc nevoľnícke pomery okolo roku 1800 uvádza: „Počet duší v Uhorsku je 7 008 574, okrem vojakov, z toho šľachticov 325 894, ktorí držia 16/20 pozemkového majetku a neplatia žiadnu daň. Daň platiacich je 6 682 280, ktorí majú iba 4/20 pozemkov vo svojich rukách“.(Citácia) Aj na základe týchto zistení sa pokúšal o zmenu vtedajšieho daňového systému a keď nie úplné zrušenie, tak aspoň úpravu tzv. „nezdaniteľnosti šľachty.“

Ďalšie práce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Notizen über das Zipser Komitat in Ungarn. In: Vaterländische Blätter für den österreichischen Kaiserstaat, (1810), 3. ročník, č. 10, (z 8. 6. 1810, s. 99 – 103), č. 11 (z 12. 6. 1810, s. 109 – 112), č. 12 (z 15. 6. 1810, s. 117 – 122), č. 13 (z 19. 6. 1810, s. 134 – 136). [Dostupné on-line na stránke Rakúskej národnej knižnice, venovanej periodickým tlačiam.]
  • Oeconomica Publico Politica etc. (1818). V roku 1902 v Budapešti preložil a vydal Evžén Gaál.
  • Die Karpathen in Ungern, ihre natürliche Beschaffenheit, ihre naturerscheinungen, ihre Seen un Thäler, Thiere, Pflanzen und Mineralien, in Sartori Franz: Oesterreichs Tibur, (Viedeň, 1819)
  • Die merkwürdigen Karpathen in Ungarn in Sartori Franz: Naturwunder und ausserordenliche Naturerscheinungen unserer Zeit in dem österr. Kaiserthum (Graz,1821)

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c BERZEVICI, Gregor František. In: Biografický lexikón Slovenska I A-B. Martin: Slovenská národná knižnica, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. s. 393-394.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • DERFIŇÁK, Patrik: Gregor Berzevici, zabudnutý mysliteľ spod Tatier. In: Ročenka Katedry dejín FHPV PU, 2001, s. 7 – 18.
  • DERFIŇÁK, Patrik: Gregor Berzevici a región Spiša. In: Ročenka Katedry dejín FHPV PU, 2004, s. 133 – 142.
  • ENDRÖDI, Ján: Ku genealógii a názvu rodu Berzeviczy. In: Annales historici Presovienses, tomus 6. Prešov : Universum pre Filozofickú fakultu PU, 2006, s. 43 – 57. Dostupné on-line.
  • MACHO, Peter: Bernard Bolzano a Gregor Berzeviczy o jazyku a jazykovej otázke. In: Česko-slovenská historická ročenka, 2000, s. 143 – 152.
  • UČNOVSKÝ, Ladislav: G. Berzeviczy. Martin : Osveta, 1956.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]