Gustáv III. (Švédsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Gustáv III.
švédsky kráľ
Gustáv III.
Gustáv III., erb (z wikidata)
Gustáv III., podpis
Panovanie
DynastiaHolstein-Gottorp
Panovanie1771 – 1792
Korunovácia29. máj 1772
PredchodcaAdolf I. Frederik
NástupcaGustáv IV. Adolf
Biografické údaje
Narodenie24. január 1746
Štokholm, Švédsko
Úmrtie29. marec 1792 (46 rokov)
Štokholm, Švédsko
Pochovaniekostol Riddarholmen v Štokholme
Rodina
Manželka
OtecAdolf I. Frederik
MatkaLujza Ulrika Pruská
Odkazy
Spolupracuj na CommonsGustáv III.
(multimediálne súbory na commons)

Gustáv III. (* 24. január 1746, Štokholm, Švédsko – † 29. marec 1792, Štokholm) bol švédsky kráľ od roku 1771 až do svojej smrti.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa ako najstarší syn Adolfa I. Fridricha a Lujzy Ulriky Pruskej, sestry Fridricha II. Veľkého.

Do politiky vstúpil prvý raz v roku 1768, kedy prinútil stranu Čepcov, aby zvolala zvláštne zhromaždenie, kde plánoval zmeniť ústavu, ale víťazná strana Klobúkov to nedovolila.

Od marca 1771 zdržiaval v Paríži. Po návrate sa snažil robiť prostredníka medzi znepriatelenými Klobúkmi a Čepcami.

Pod vplyvom vládnucich Čepcov hrozilo, že Švédsko bude ohrozené Ruskom, len rýchla revolúcie mohla Švédov zachrániť. V tejto dobe sa Gustá stretol s Jacobom Magnusom Sprengtportenem, ktorý ako nepriateľ Čepcov prišiel s plánom revolúcie. Sprengtorten získal pevnosť Sveaborg, a keď bolo Fínsko zaistené, mohli sa vydať na Švédsko.

Absolutizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Na stretnutí Riksdagu v roku 1786 Gustáv ukázal, že chce vládnuť sám. V rovnakej dobe sa začal viac starať o zahraničnú politiku. Najprv si chcel zaistiť priazeň Ruska, aby sa mu podarilo získať Nórsko, ale Katarína Veľká odmietla zradiť svojho spojenca, Dánsko.

V rokoch 1789 – 1790 viedol vojnu proti Rusku, aby nakoniec zvíťazil v bitke pri Svensksunde, čo viedlo k mieru vo Värälä, ktorý urobil koniec všetkým ruským hrozbám.

Gustáv III. bol postrelený Jacobom Johanom Anckarströmom na maškaráde v Kráľovskej švédskej opere a svojim zraneniam podľahol 29. marca 1792.[p 1]

Manželstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Už v roku 1749 došlo k jeho zasnúbenie s dánskou princeznou Žofiou Magdalénou, dcérou dánskeho kráľa Frederika V. a jeho prvej manželky Lujzy Hannoverskej. Sobáš bol dielom rokovania strany klobúkov ovládajúcej švédsky parlament. Rodičia princa sa stavali proti tomuto manželstvo, podieľajúc sa na nepriateľstve rodiny Adolfa I. Frederika voči Oldenburskej dynastii panujúcej v Dánsku.

Svadba v zastúpení sa uskutočnila na zámku Christiansborg v Kodani 1. októbra 1766 a neskôr, už s ženíchom osobne v Štokholme 4. novembra toho istého roku. Manželstvo nebolo šťastné pre absolútnu rozdielnosť pováh oboch manželov, ale aj pre zasahovanie kráľovnej matky Lujzy Ulriky.

Potomkovia a škandál okolo nich[upraviť | upraviť zdroj]

Z manželstva Žofie Magdalény a Gustáva vzišli dvaja synovia:

Manželstvo bolo naplnené až po roku 1775, deväť rokov po svadbe. V polovici 70. rokov sa chcel kráľ rozviesť pre údajnú neplodnosť manželky, jej osobný lekár mu však odmietol vystaviť zodpovedajúci atest a upozornil kráľa, že Žofia Magdaléna v prípade ďalšieho manželstva by deti mať mohla a Gustáv III. by bol označený za klamára, alebo za impotenta – vidina tejto hrozby kráľa od zámeru sa rozviesť odradila.

O manželskom živote Gustáva III. a Žofie Magdalény sa veľa špekulovalo. Keď sa 1. novembra 1778 narodil princ následník Gustáv Adolf, a v roku 1782 ďalší syn Karl Gustav, vynorili sa zvesti – zrejme iniciované kráľovnou matkou Lujzou Ulrikou a jej druhým synom Karolom, veľmi žiadostivým trónu, a so všetkou pravdepodobnosťou nezodpovedajúce pravde – o tom, že otcom princov je v skutočnosti dvoran, fínsky šľachtic gróf Adolf Fredrik Munck af Fulkila, priateľ kráľovských manželov, ktorý bol inštruktorom neskúseného Gustáva v záležitostiach fyzickej lásky (ktorú sa svojou milenkou, dvornou dámou Žofie Magdalény, Annou Žofiou Ramström názorne predvádzali kráľovskému páru).

Zemou sa šírili aj fámy o tom, že kráľ je homosexuál, z čoho mala prameniť jeho averzia k manželke; syn Munckovej milenky, tanečnice Giovanny Bassi, bol údajne veľmi podobný korunnému princovi; to všetko bolo témou početných pamfletov. Lujza Ulrika vyvolala škandál, keď spochybnila legitímnosť korunného princa; šokovaný kráľ jej nariadil verejné ospravedlnenie.

Po smrti mladšieho syna Karla Gustava v roku 1783 sa manželstvo definitívne rozpadlo.

Kultúrny prínos[upraviť | upraviť zdroj]

Gustáv bol schopný, hoci svojský politik, venoval sa tiež kultúre v duchu osvietenstva. Napísal niekoľko historických esejí a stal sa členom slobodomurárov.

Osobne sa podieľal na librete opery Gustaf Wasa (1786), ktorú zložil Johann Gottlieb Naumann.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Táto udalosť bola námetom niekoľkých umeleckých diel, napríklad opier Gustave III od Daniela Aubera (1833), či Maškarný ples od Giuseppe Verdiho (1862).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gustav III. Švédský na českej Wikipédii.


Gustáv III.
Vladárske tituly
Predchodca
Adolf I. Frederik
Švédsky kráľ
17711792
Nástupca
Gustáv IV. Adolf